Bloger roka 2014 a 2015
Tiež ste čítali v rôznych médiách, že biely cukor je jed, cukry spôsobujú zápal, obezitu a treba sa im navždy vyhnúť? Neviete aký cukor je vhodný do pečenia, zaváranín alebo či môžete osladiť čaj? Zdvíhajú cestoviny glykémiu do nebeských výšin?
Zdá sa, že v dnešnej dobe, kde sila internetu valcuje posledné zvyšky zdravého rozumu sa možno takéto stručné opakovanie zíde, páči sa, krátka lekcia z tovaroznalectva potravín.
V prvom rade k pojmu cukor, nepriraďujeme automaticky všetky sacharidy. Ak chceme hovoriť všeobecne o sacharidoch – cukroch, používame slovo cukry -množné číslo -plurál a nie cukor. Slovo sacharidy je odvodené od latinského slova saccharum/cukor/ a zahŕňa všetky sacharidy-cukry, nachádzajúce sa v potravinách. V potravinách ich nájdeme ako voľné sacharidy a vo forme viazaných sacharidov, ktoré obsahujú aj iné necukorné naviazané zložky, ako glykozidy, glykolipidy, glykoproteíny a pod. Niekedy miesto slova sacharidy nachádzame výraz karbohydráty a uhlohydráty, kde význam slov naznačuje, že tieto organické zlúčeniny sa skladajú z uhlíka, vodíka a kyslíka.
Aký je rozdiel medzi slovom cukor a cukry?
Cukor /ten so sladkou chuťou na dosladenie/ definujeme ako pridaný cukor v potravinách, sladidlo, sacharózu, stolný cukor. Najznámejším sladidlom je sacharóza, obyčajný cukor, ktorý sa predáva po názvom kryštálový, práškový, trstinový, hnedý, kokosový a pod. Sacharóza, čiže cukor je disacharid, to znamená, že sa skladá z dvoch jednotiek monosacharidov a tým je glukóza jedna jednotka a fruktóza jedna jednotka /ešte presnejšie skladá sa z α-D-glukopyranózy a β-D-fruktofuranózy, ktoré sú spojené α/1-2/ glykozidovou väzbou/. Glukóza a fruktóza sa nachádzajú tiež vo forme voľnej glukózy a fruktózy, bez glykozidovej väzby v sirupoch a v populárnych sladidlách ako med / voľná glukóza, fruktóza a sacharóza/, sirup z agáve /prevažne fruktóza/, ryžový, datľový sirup. Sú to jednoduché alebo tzv. rýchle, či voľné cukry a sú okamžitým zdrojom energie. Takéto voľné alebo rýchle cukry sa nachádzajú v sladidlách ako med, sirupy, džúsy, malinovky, soft drinky a sú to TIE, ktoré prispievajú pri nekontrolovanom príjme k obezite a civilizačným ochoreniam.
Takáto forma voľného cukru sa však v žiadnom prípade nenachádza napríklad v cestovinách z tvrdej pšenice či kváskovom chlebe, v nich sa nachádza predovšetkým škrob!
Cukry – sacharidy okrem monosacharidov sa delia na oligosacharidy/2-10 monosacharidových jednotiek, už spomínaná sacharóza ale aj mliečny cukor v mlieku/ a polysacharidy /viac ako 10 monosacharidových jednotiek, medzi ne patria aj škroby/. Nachádzajú sa v zelenine, ovocí, hľuzách, strukovinách, mlieku ale aj v mäse vo forme zásobného glykogénu. Komplexné sacharidy môžu byť tiež zdrojom energie ale glukóza sa z nich uvoľňuje pomalšie ako pri rýchlych cukroch.
Vráťme sa však späť k sladkému cukru.
Podľa WHO /svetová zdravotnícka organizácia/ by sme nemali denne prijať viac CUKRU /voľný cukor/ ako 10% z denného energetického príjmu, podľa možnosti aj menej cca 6-8% /to je môj názor/.
Predstavte si, že denný kalorický príjem dospelého človeka by mohol byť 2000kcal, takže 10% z tohto kalorického príjmu je 200kcal, keďže 1gr cukru má 4kcal, tak by sme mali podľa WHO doporučení skonzumovať denne maximálne 50gr. 50gr cukru je napríklad jedna 0,5l coca cola, 0,5l pomarančového alebo jablkového džúsu.
Ako rýchlo vyčerpám doporučený denný príjem cukru ak nepijem sladené nápoje? Napríklad 2 kopčeky zmrzliny a k tomu 45gr banán v čokoláde obsahujú spolu 50gr cukru. Tyčinky margot v 100gr skrývajú 51gr cukru…atď.
Podľa týchto výpočtov je jasné, že kontrolu nad príjmom cukru máte vy vo vlastných rukách a vy rozhodnete akým spôsobom môžete rozumne ,,hospodáriť“ s pridaným cukrom.. a to je ako prvé obmedziť kupovanie sladkostí a sladených nápojov, sladené nápoje nahradiť pitím čistej vody alebo nesladených čajov. Netreba však panikáriť ak raz za čas vaše dieťa alebo vy ochutnáte domáci koláč. Pokiaľ upečiete doma koláč, tortu, piškót, tak dajte do tohto výrobku menej cukru..to je jedno či bieleho alebo trstinového, vždy ide o sacharózu, v trstinovom cukre sú naviac iba stopy melasy, ktoré majú skôr aromatický význam nie nutričný /vysvetlím neskôr/. V domácom výrobku môže byť pokojne klasická múka pšeničná a tiež múka s obsahom vlákniny napr. celozrnná pšeničná či špaldová, ovsená, gaštanová z mandľových výliskov, podľa vašich preferencií. Múka z obilnín, obsahuje okrem sacharidov aj bielkoviny a v žiadnom prípade neplatí, múka rovná sa cukor-sacharóza. Treba si uvedomiť, že molekuly glukózy a fruktózy nájdeme vo všetkých sacharidoch a tie takmer vo všetkých základných potravinách. Prospešné zdraviu sú však tie molekuly glukózy a fruktózy, nachádzajúce sa v komplexných sacharidoch, v rôznych väzbách, zlúčeninách, ktoré ,,sprevádzajú“ aj iné nutričné zložky.
Aký cukor teda do pečenia? Hnedý či biely?
Keď listujete v mojich sladkých receptoch na blogu, zistíte, že najčastejšie používaným sladidlom, v nich býva cukor. Niekedy to je aj med pri medovníkoch alebo topinamburový sirup, či javorový, ryžový, prípadne, pokiaľ to receptúra dovolí, sladím datľami alebo figami. Klasický cukor má však svoje konzistentné postavenie v mojich receptoch, pretože z kulinárskych dôvodov je často nenahraditeľný. Už vieme, že extrahovaná molekula glukózy a fruktózy v hnedej či bielej sacharóze je presne tá istá. Identická. Existuje však veľa rezíduí a nečistôt, ktoré sú pred konečnou rafináciou stále v surovom produkte a ktoré nakoniec zostávajú v melase. Zvyšky repy nie sú príliš príjemné na chuť /vraj/ a preto je ich sacharóza úplne zbavená. Reziduá alebo zvyšky, nachádzajúce sa v cukrovej trstine, sú naopak žiadané a majú svoje benefity. Trstinový cukor môže preto podliehať rôznym stupňom rafinácie a viesť k mierne odlišným výrobkom, od ,,bledého“ cukru, ktorý je identický s bielym cukrom, až po tmavšie výrobky. Napríklad druh trstinového cukru, v hygienickom balení /ten v ,,sáčkoch“/, ktorý nájdeme v baroch a kaviarňach, s jasne viditeľnými a mierne nažltnutými kryštálmi, býva typ ,,demerara” s veľmi vysokým percentom kryštalickej sacharózy, približne 99%, pôvodom z Maurícijských ostrovov.
Z kalorického hľadiska je tento výrobok prakticky totožný s bežným bielym repným cukrom. Ak surový trstinový cukor nepodstúpi proces čistenia-rafinácie, získa sa typ ,,muscovado”, tmavší, obsahujúci asi 95% sacharózy. Tieto cukry, vďaka reziduám melasy, obsahujú minerály a stopové prvky, ktoré by svojim obsahom mohli byť zaujímavé, avšak v skutočnosti z hľadiska výživy, nepredstavujú zvláštnu výhodu, vzhľadom na nízky obsah týchto položiek. Ak by sme chceli využiť potenciálny zdravotný prínos sladidla z cukrovej trstiny, mali by sme použiť melasu alebo rapaduru, s ktorou sa však bude ťažšie pracovať v kuchyni, pri klasických receptoch. Názorný príklad, trstinový cukor či surový, integrálny, prírodný a pod. nikdy nebude zaujímavý obsahom vápnika tak ako parmezán alebo obsahom draslíka tak ako banán.
Skutočným prínosom pre zdravie a zároveň kompromisom pre uspokojivé výsledky pri pečení sladkých pokrmov, je používať sacharózu a naučiť sa ňou šetriť, to znamená, znížiť dávku cukru vo výrobku na polovicu alebo tretinu.
Taktiež treba pochopiť, že tieto dve sladidlá /repný a trstinový cukor/ môžu mať za následok zmenu organoleptických vlastností výrobku. Repný aj trstinový cukor majú mierne odlišné vlastnosti..po prvé, nerafinovaný cukor má v dôsledku prítomnosti melasy korenistý nádych a špecifickú arómu. Táto ľahká chuť podobná sladkému drievku, či karamelu, dokáže poskytnúť špeciálnu ,,iskru“ dezertom. Napríklad, niekedy ho používam pri príprave krémov z mascarpone, avšak najdôležitejšie rozdiely možno pozorovať, keď hnedý cukor nahrádza biely cukor v sušienkach alebo koláčoch. Melasa obsahuje okrem sacharózy aj ďalšie cukry. Najmä glukózu a fruktózu. To spôsobuje, že hnedý cukor je hygroskopický, absorbuje viac vody a uchováva vlhkosť vo výrobku. Tento jav je nežiaduci pri keksíkoch, sušienkach či piškótach, ktoré majú zostať chrumkavé, preto je vhodné použiť biely cukor avšak naopak pri bezlepkovom pečení je výhodou používať trstinový cukor s melasou, výrobky sa nedrobia a sú kompaktné. V praxi pri problematickom spájaní jednodruhových bezlepkových múk často využívam aj melasu, musím však rátať so zmenou farby a textúry, čo dolaďujem tukom a konjakovou múkou.
Takže ako vidíte, pre niektoré produkty môže byť tento účinok žiaduci no a pri ostatných, ako sú snehové pusinky alebo laskonky, definitívne ,,zaručí“ neúspech v pečení. Okrem toho je trstinový cukor mierne kyslý, kvôli reziduám melasy, preto sa musí brať do úvahy fakt, či recept poskytuje rovnováhu medzi kyslými látkami a zásaditými látkami, najmä ak používate sódu bikarbónu či prášok do pečiva.
A nemenej dôležitým kritériom výberu je aj cena cukru. Myslím, že pokiaľ robíte klasické jablkové pyré je úplne zbytočné dávať trstinový alebo kokosový cukor. Za prvé môže sa zmeniť chuť, na konzerváciu a dochutenie Vám postačí obyčajný cukor, jablká obsahujú veľa vlákniny a živín, takže nemajte výčitky.. akurát dajte toho bieleho cukru pomenej stačí 5-8% z objemu ovocnej zložky. Ak však chcete robiť exotickú slivkovú konfitúru alebo jablkovo tekvicovú, kde ide badián, škorica, sladké drievko, klinčeky a ste ropný magnát, pokojne tam prisypte kokosový cukor.
Verím, že vám toto malé kulinárske okienko do sveta tovaroznalectva potravín, bude užitočné a ešte raz podotýkam, že obyčajná sacharóza alias cukor nemusí byť toxický, pokiaľ máte prehľad o dennej dávke a jeho používaní, v kuchyni pod kontrolou.
Pár slov k cestovinám z bielej tvrdej pšenice na margo mamičkovských diskusií o smrtonosnom cukre v cestovinách.
V receptoch hodne používam talianske cestoviny, pretože sú príjemným a zdravým spestrením jedálnička, pokiaľ sú kvalitné, správne uvarené /al dente/ nie rozvarené a doplnené o porciu zeleniny a kvalitného nerafinovaného tuku. A už vôbec neplatí rovnica, cestovina – čistý cukor.
Tvrdá pšenica Triticum turgidum subsp. durum je iná ako u nás najčastejšie používaná pšenica Triticum aestivum.
Má typickú žltú farbu, ktorá sa v bežných cestovinách nahrádza dofarbením kurkumou. Kurkuma nie je problém ale kvalita pšeničných múk áno, hlave teda z výživového hľadiska. Takáto cestovina z tvrdej pšenice /grano duro v taliančine/ obsahuje 10 -13% bielkovín, vitamíny skupina B, taktiež kyselinu listovú. Karotenoidy – xantofyly sprostredkúvajú to žlté zafarbenie, a predovšetkým cestoviny obsahujú škrob a aj rezistentný škrob /2-3%/, ktorý sa správa v tráviacom trakte ako nerozpustná vláknina-prebiotikum. Väčšia časť škrobu patrí do skupiny pomaly stráviteľných škrobov, z ktorých sa glukóza uvoľňuje pomaly, postupne. Aj lepok /glutén/ obsiahnutý prirodzene v cestovine má svoj význam. Je to kvalitný proteín formujúci počas varenia priestorovú sieť, ktorá udrží pozíciu škrobov a pri varení sa neuvoľnia do vody. Najvhodnejšia je určite cestovina al dente /na zub/, má najlepšiu využiteľnosť aj pri vyššej ,,mäkkosti“, ktorá je preferovaná v detských jedlách, nestráca na kvalite. Dôležité je však ju nerozvariť.
Ja napríklad varím cestoviny tak, že pri zovretí vody, pridám soľ, vsypem cestoviny, prikryjem hrniec pokrievkou /kvalitný s dobrým tesnením/ a vypnem. O 20 minút mám cestoviny uvarené aj bez ,,ohňa“. Totiž škrobu v cestovinách postačuje termická energia z vriacej vody na dovarenie do jedlej formy-al dente. K uvareniu cestovín dochádza penetráciou horúcej vody do cestovín, následnej želatinizácii škrobu a denaturácii gluténu s následnou koaguláciou /zrazením/ a k tomu potrebujeme teplotu medzi 60-80st. celzia, ktorá sa v hrnci pod pokrievkou nachádza po vhodení cestovín a stačí na potrebné dovarenie.
Dúfam postačujúce vysvetlenie, že glukóza a ,, kontroverzný cukor“ či cukry nemusia byť vždy ,,jedom“, stačí viac zapojiť zdravý rozum a nechodiť príliš na lowcarbmaniacke stránky a navštevovať radšej mamičkovské diskusie o háčkovaní ako o výžive.
V závere ešte pár informácií na tému ako porozumieť etiketám na obaloch potravín.
Podľa legislatívy sú povinní výrobcovia uvádzať údaje o zložení sacharidov na obaloch potravín a etiketách, nie všetci však dokážu porozumieť a predstaviť si, čo tieto údaje v praxi znamenajú.
Idete si kúpiť napríklad čokoládovú tyčinku, kde je uvedený v tabuľke s obsahom výživových údajov, obsah sacharidov, na 100g čokoládovej tyčinky takto: sacharidy 45,0g z toho cukry 41,5g a pod tým napísané vláknina 5,5g. Rozmýšľate teraz, či ste dávali v škole pozor alebo Vám niečo uniklo, veď predsa vláknina je tiež sacharid a keď položky spočítam niečo mi tu nesedí alebo prevyšuje? Čitateľ môže byť z toho mierne zmätený a nikoho po ruke, kto by Vám pomohol sa z toho vysomáriť.
Preto resumé v jednoduchej podobe z aktuálnej legislatívy.
Potravinový kódex Slovenskej republiky podlieha častým úpravám podľa aktuálizácie úradného vestníka EU a tak aj od decembra 2016 platia nové pravidlá pre uvádzanie výživových údajov na etiketách a obaloch potravín.
Čo by ste mali vždy nájsť na obaloch a etiketách?
Povinné údaje
Povinné výživové údaje musia obsahovať všetky tieto údaje: energetická hodnota a množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli. Energetická hodnota musí byť uvedená v kJ /kilojouloch/ aj v kcal /kilokalóriách/. Najskôr musí byť uvedená hodnota v kilojouloch, za ktorou nasleduje hodnota v kilokalóriách. Môže sa použiť skratka kJ/kcal.
Množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli sa musí uvádzať v gramoch – g na 100 g alebo 100 ml a energetická hodnota v kilojouloch – kJ a kilokalóriách – kcal na 100 g alebo 100 ml potraviny.
Vravíte si dobre uvádzajú sa sacharidy a cukry a čo tam teda robí vláknina?
Vláknina patrí medzi fakultatívne údaje, nie je povinné uvádzať vlákninu, zo strategického hľadiska niektorých výrobcov je to však výhoda a možnosť /ako v prípade spomínanej čokoládovej tyčinky/ nalákať spotrebiteľa na svoj výrobok /nie vždy kvalitný/ pretože vláknine sa pripisujú zdravotné benefity, takže pri slove vláknina spotrebiteľ možno opomenie, že tyčinka obsahuje cca sedem krát viac cukru ako vlákniny 
Ktoré živiny je teda nepovinné uvádzať ale môžu sa na obaloch potravín nachádzať?
Povinné výživové údaje možno takisto doplniť uvedením množstva jednej alebo viacerých z týchto látok:
mononenasýtené mastné kyseliny;
polynenasýtené mastné kyseliny;
alkoholické cukry /polyoly/;
škrob;
vláknina;
vitamíny a minerálne látky.
8.6.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 196/7
Poradie uvedenia informácií musí byť v prípade potreby takéto: energetická hodnota, tuky, z toho, nasýtené mastné kyseliny, mononenasýtené mastné kyseliny, polynenasýtené mastné kyseliny, sacharidy, z toho cukry, alkoholické cukry /polyoly/, škrob, vláknina bielkoviny, soľ ,vitamíny a minerálne látky. Uvedené údaje sa musia prezentovať v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak priestor nedovoľuje uviesť informácie v podobe tabuľky, môžu sa uvádzať v riadkoch.
Tieto živiny sa uvádzajú v gramoch g na 100 g alebo 100 ml a môžu sa dodatočne uvádzať na porciu alebo konzumnú jednotku výrobku.
Z tejto informácie vyplýva, že naša didaktická čokoládová tyčinka obsahuje 41,5g cukru a 3,5g prislúcha polyolom alebo škrobu. Takže rekapitulácia v 45gr sacharidov nájdeme 41,5g cukru a 3,5g polyolov a škrobu.
Predstavme si výrobcu, ktorý chce vyrobiť lacný výrobok a sústredí sa iba na časť zaujímavú pre konzumenta.
Môže uviesť výrobca napríklad iba vlákninu?
Nie, ak má prevádzkovateľ potravinárskeho podniku záujem uviesť množstvo vlákniny výrobku alebo množstvo akejkoľvek inej živiny uvedenej v článku 30 ods. 2, C 196/8 SK Úradný vestník Európskej únie 8.6.2018 musia sa uviesť všetky výživové údaje. Položka zahŕňa :energetickú hodnotu a množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli.
Uvedené údaje sa prezentujú v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak priestor nedovoľuje uviesť informácie v podobe tabuľky, môžu sa uvádzať v riadkoch.
Už len keby tie údaje boli čitateľné aj pre päťdesiatnikov…
Na označenie výživovej hodnoty sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa minimálnej
veľkosti písma, pričom príslušné údaje sa musia vytlačiť písmom takej veľkosti, že
stredná výška písma je väčšia alebo sa rovná 1,2 mm. V prípade balení alebo nádob,
ktorých najväčšia plocha je menšia ako 80 cm2, je stredná výška písma minimálne
0,9 mm. Stredná výška písma je vymedzená v prílohe IV nariadenia o poskytovaní
informácií o potravinách spotrebiteľom. Pozn.: Od povinného označenia výživovej
hodnoty sú oslobodené potraviny v baleniach alebo nádobách, ktorých najväčšia plocha
je menšia ako 25 cm2.
A posledná časť venovaná tovaroznalectvu sacharidov pre lepšie porozumenie obsahu na etiketách a obaloch potravín.
Cukry, polyoly, škrob, vláknina sú integrované pod názvom SACHARIDY.
Cukry – sú najrýchlejším zdrojom energie pre organizmus a ich energetická hodnota je /17kj/g alebo 4kcal/1g/
Alkoholické cukry polyoly majú energetickú hodnotu 10 kJ/g – 2,4 kcal/g
Vláknina 8 kJ/g – 2 kcal/g
Pod pojmom „sacharidy“ rozumieme všetky sacharidy, ktoré sú ľudským organizmom metabolizované, vrátane alkoholických cukrov (polyolov);
. „cukry“ sú všetky monosacharidy a disacharidy prítomné v potravinách okrem alkoholických cukrov (polyolov);
. „alkoholické cukry (polyoly)“ sú alkoholy obsahujúce viac ako dve hydroxylové skupiny;
. „vláknina“ sú polysacharidy s tromi alebo viacerými monomérnymi jednotkami, ktoré sa v ľudskom tenkom čreve ani netrávia, ani nevstrebávajú a ktoré patria do týchto kategórií:
— jedlé polysacharidy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v konzumovaných potravinách,
— jedlé polysacharidy, ktoré sa získavajú z potravinových surovín fyzikálnymi, enzymatickými alebo chemickými metódami a ktoré majú priaznivý fyziologický účinok dokázaný všeobecne akceptovanými vedeckými dôkazmi,
— jedlé syntetické polysacharidy, ktoré majú priaznivý fyziologický účinok dokázaný všeobecne akceptovanými vedeckými dôkazmi;
Cukry
Monosacharidy ako je už jasné z názvu obsahujú jednu sacharidovú jednotku akou je glukóza alebo fruktóza. Glukóza a fruktóza vo voľnej forme sa nachádza v ovocí, mede a viazaná v stolnom cukre /sacharóze/, v laktóze, celulóze, škrobe v oligosacharidoch a polysacharidoch.
Disacharidy sú zložené z dvoch monosacharidových jednotiek spojených glykozidovou väzbou, medzi ne patrí napríklad laktóza čiže mliečny cukor, sacharóza/ stolný cukor, kryštálový, práškový, trstinový/, maltóza čiže sladový cukor, atď.
Monosacharidy a disacharidy sa nazývajú aj jednoduché cukry, zložené v prípade disacharidov alebo aj rýchle cukry. Pod pojmom cukry v tabuľkách nájdeme aj sladidlá ako glukozový fruktózový sirup, izoglukoza, izomaltoza, invertný cukor a pod.
Ďalšou skupinou sú sacharidy zložené s viacerých jednotiek, nazývajú sa oligosacharidy a polysacharidy.
Oligosacharidy sú sacharidy zložené z dvoch až desiatich monosacharidových podjednotiek. Tie sú medzi sebou spojené O-glykozidovou väzbou. Medzi oligosacharidy patrí aj už spomínaná laktoza, sacharoza a maltoza pretože aj tieto disacharidy sa skladajú z dvoch monosacharidov.
Oligosacharidy nachádzajúce sa v strukovinách majú tri monosacharidové jednotky ako rafinoza, stachyoza, v hubách a mede sa nachádza trehaloza s dvoma jednotkami monosacharidov.
Polysacharidy sú zložené z viac ako 10 monosacharidových jednotiek, viazaných glykozidovými väzbami. Niektoré polysacharidy sú v tráviacom trakte hydrolizované až na monosacharidy, trvá to však dlhšie pretože majú dlhšie reťazce na rozdiel od ,,rýchlych cukrov“. Hydrolyzovateľné sú niektoré škroby, pektín, inulín, hemiceluloza a iné sú nestráviteľné alebo čiastočne odolné voči tráviacim enzýmom, tie v tráviacom trakte fermentujú baktérie. Nestrávitelné alebo čiastočné stráviteľné sacharidy sa nazývajú vlákninou.
Vláknina ako som už vyššie popísala je nestráviteľná a na niektorých výrobkoch býva ešte označená ako rozpustná a nerozpustná vo vode.
Toľko k základným informáciám o etiketách a pojmoch v tabuľkách. Pokiaľ sa vám zdá toto označovanie zložité, poradím Vám ako si vybrať potraviny jednoduchšie a bez energie vynaloženej na štúdium obalov medzi regálmi. Kupujte čo najmenej polotovarov a balených výrobkov.
Inak naša didaktická čoko tyčinka váži 45g z toho 18,67g sú cukry tj. tretina dennej doporučenej dávky podľa WHO..kúpte si radšej slovenské jablko alebo gaštany, sezóna už začala.
