Bloger roka 2014 a 2015
…alebo všetko čo by ste mali vedieť o káve bez kofeínu. Mám tu fanúšikov pitia bezkofeínovej kávy? Napadlo vás niekedy zamyslieť sa nad tým ako sa takáto káva ,,vyrába“ a či je pitie bezkofeínovej kávy bezpečné či dokonca prínosné pre zdravie? Poďme sa spolu prejsť svetom bezkofeínovej kávy, bude to dlhšia cesta ale verím, že na dva x to dáte až do konca. Pred pol rokom som účelovo zvýšila príjem bezkofeínovej kávy a keďže mi nie je ľahostajné čo dávam do úst pri zvýšenej frekvencii konkrétnej potraviny, urobila som menší personálny rešerš tejto komodity na trhu. Vybrala som si /zatiaľ/ 6 značiek tuzemskej kávy, rozumej, na Slovensku praženej kávy. Dva brandy pre mňa nové a ostatné už overené, ktoré na striedačku pár rokov kupujem. Cieľom bolo nájsť zrnkovú bezkofeínovú kávu, ktoré sa chuťou najviac približuje klasickej káve s kofeínom/a som happy, že také existujú/. Klasickú kofeínovú kávu milujem a nemienim sa jej vzdať akurát zo zdravotných dôvodov musím jej príjem regulovať, preto nájsť kvalitnú a chutnú bezkofeínovku bola opodstatnená výzva. Jedno z kritérií výberu kávy boli aj metódy odstraňovania kofeínu z kávového zrna, prevažne metódou vodného spracovania/ Swiss Water Process a dve som vybrala dekofeinované etylacetátom získaným fermentovaním cukrovej trstiny. Všetky metódy dekofeinácie začínajú podobným spôsobom t.j. naparením zelených kávových zŕn alebo ich namáčaním v horúcej vode. Metódy na odstránenie kofeínu zo zrnka je totiž niekoľko, sú drahšie a lacnejšie, s rôznym efektom na zachovanie organoleptických vlastností. Tento krok pripraví zrnko kávy na extrakciu kofeínu, oddelením kofeínu od kyseliny chlorogénovej na ktorú je naviazaný. Inak väčšina výrobcov hlavne u komerčných káva používa organické rozpúšťadlá, v ktorom sú čiastočne polárne molekuly kofeínu rozpustné. K metódam odstránenia kofeínu a ich účinkom na zdravie sa ešte dostaneme, poďme od hlavy.
Pre koho je káva bez kofeínu určená
Troška na úvod pogeneralizujeme, káva je jedným z najobľúbenejších nápojov na svete. Pitie kávy môže priniesť rôzne zdravotné benefity, konzumenti kávy majú nižšie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny v porovnaní s ľuďmi, ktorí kávu nepijú. Výhody/benefity kávy závisia od množstva kávy, ktoré pijete, veku, pohlavia, medikácie a aj génov. Niektoré výhody sú spojené s kofeínom, iné súvisia s ostatnými zložkami kávy. Vo všeobecnosti však dáta a výskum potvrdzujú, že káva je spojená so zdravím mnohými spôsobmi. Avšak súčasná literatúra sa zameriava najmä na výhody a riziká vyplývajúce z konzumácie kofeínovej kávy a jej dôsledkov na zápaly, kardiovaskulárne ochorenia, neurodegeneratívne poruchy a onkologické ochorenia.
Mnohí ľudia radi pijú kávu, ale chcú/musia obmedziť príjem kofeínu zo zdravotných dôvodov alebo osobné preferencie. Pre týchto ľudí je káva bez kofeínu výbornou alternatívou. Káva bez kofeínu má podobné zdravotné prínosy v porovnaní s kávou s kofeínom, hoci výskum týkajúci sa kávy bez kofeínu je obmedzený. Káva bez kofeínu je ako bežná káva, až na to, že väčšina kofeínu bola odstránená. Káva bez kofeínu nie je úplne bez kofeínu proces dekofeinácie zvyčajne odstráni podľa použitej metódy 99- 97 % kofeínu, ktorý sa prirodzene nachádza v kávových zrnách a vo vašej šálke zostane približne 2–15 mg kofeínu. Keďže aktuálne je význam kofeínu pri mnohých zdravotných poruchách kontroverzný, pozornosť výskumu čoraz viac sústreďuje na kávu bez kofeínu a jej nekofeínové zlúčeniny, ktoré by mohli mať hlavne priaznivé účinky. Kávové fenolové zlúčeniny nielenže vykazujú dobre známe antioxidačné vlastnosti, ale môžu tiež antagonizovať niektoré negatívne účinky kofeínu, napríklad v zápalovej dráhe a v metabolizme glukózy a homeostáze.
Kedy je pre mňa vhodnejšia bez kofeínu?
- Aby bolo jasné, káve sa vyhýbať nemusíte ale existujú dôvody, pre ktoré by ste mali pitie kávy s kofeínom regulovať. Napríklad v tehotenstve by ženy nemali prijať viac ako 150-200mg kofeínu za deň alebo ak ste citliví na kofeín, môže to mať negatívne vedľajšie účinky, môžete pociťovať úzkosť, nepokoj, nespavosť, búšenie srdca/ zvýšená srdcová frekvencia, bolesť hlavy..toto sa môže manifestovať po rôznych dávkach kofeínu, pretože sú tu genetické polymorfizmy. Enzým P450 je zodpovedný za 95 % metabolizmu kofeínu v tele – premenou kofeínu na jeho hlavný metabolit paraxantín, preto polymorfizmus v géne, ktorý kóduje izoformu CYP1A2, môže byť /tiež/ zodpovedný za určité rozdiely metabolizmu kofeínu medzi jednotlivcami.. také rsko/ rs762551 SNP môže ovplyvniť aktivitu enzýmu CYP1A2 a na základe tejto identifikácie – zjednodušene, delíme jednotlivcov na „rýchlych“ /genotyp AA/ alebo „pomalých“ /genotyp AC alebo CC/ metabolizérov kofeínu. Ja som napríklad ten najpomalší homozigotný jednotlivec /CC/ ktorému sa fláka v krvnom obehu kofeín pomaly celý deň, po rannej a doobedňajšej káve. Inak nielen táto CYPka ale vo všeobecnosti sú génmi zapojenými do metabolizmu kofeínu ešte ADORA2A, AHR, POR, ABCG2 a CYP2A6 . Významné gény spojené so spracovaním ,,kofeínovej dráhy“ sú BDNF, SLC6A4, GCKR, MLXIPL a dopamínergné gény, ako sDRD2 a DAT1. Kto chce vedieť aký je metabolizér kofeínu, nič nemožné sa to dá dnes ľahko identifikovať genetickými DNA testami.
Poďme ešte k symptómom, kde by ste mohli zvážiť pitie bezkofeínovej kávy:
- káva s kofeínom môže zvýšiť príznaky pálenia záhy a refluxu
- frekvencia nutkania na močenie sa môže v dôsledku kofeínu zvýšiť
- A ešte všeobecne pripomienka sa týka kávy s kofeínom aj bez.. káva, ktorá sa pripravuje bez filtra sa spája s miernym zvýšením hladiny LDL cholesterolu/diterpeny, zlúčeniny SFA/
Ak ste sa tu niekde našli a už zvažujete kúpu bezkofeínovej kávy so smútkom v duši a s vedomím, že už slnko nikdy nevyjde tak ako predtým nezúfajte :)) aj káva bez kofeínu, ktorá chutí ako kvalitná výberovka existuje a rovnako ako kofeínová káva aj káva bez kofeínu, má pozitívny vplyv na náladu ale aj na celkovú pozornosť a výkon, sú za tým fytochemikálie v zrnách kávy.
Suma sumárum káva bez kofeínu je vhodná pre ľudí, ktorí majú radi kávu, ale nechcú vedľajšie účinky kofeínu, už len si vybrať.
Nie je káva ako káva
Čierna káva bez kofeínu má viac zdravotných výhod ako akákoľvek káva s extra prísadami. Latte, mlieko, sirupy a cukor môžu pridať ďalšie kalórie a znížiť benefity kávy bez kofeínu. Aj bezkofeínová káva ak do nej pridáte rôzne ingrediencie môže meniť svoju kalorickú a nutričnú hodnotu.
- Bulletproof káva alebo káva s maslom a MCT má 468 kcal, tuk 52 g z toho 44 g nasýteného tuku, 0 gr sacharidov a bielkovín 0 g
- Káva s 10-12% smotanou /2 polievkové lyžice/ má 40 kcal, tuku 3 gr z toho nasýtený tuk 2 gr, sacharidov 1 gr a bielkovín 1 gr
- Káva s plnotučným mliekom /2 polievkové lyžice/ má18 kcal, tuk 1 g z toho nasýtený 0,6 g, sacharidov 2gr a bielkovín 1gr
Ako si mám vyberať bezkofeínovú kávu, podľa akých kritérií?
Na webových stránkach pražiarní a predajcov kávy je veľa užitočných informácií o pôvode kávy/kávového zrna ergo čerešní, nájdete veľa eko certifikácií a tiež údajov o tom akými metódami sa dá ešte pred pražením extrahovať zo zrna kávy kofeín. Na trhu v bežných obchodoch, reťazcoch/retail nájdete najčastejšie bezkofeínovú kávu zbavenú kofeínu konvenčnou globálne nazývanou Európskou metódou extrakcie pomocou rozpúšťadla dichlórmetánu/ metylénchlorid/ DCM, týmto spôsobom sa dekofeinuje väčšina komoditnej kávy,ide o ekonomicky efektívnu metódu. Pražiarne výberovej kvalitnej kávy deklarujú sofistikovanejšie, finančne náročnejšie metódy dekofeinácie t.j. etylacetátom získaným fermentovaním cukrovej trstiny alebo vodným procesom- Swiss Water Process či CO2 procesom. Na stránkach sa píše, že:
,, Metóda Swiss Water nepoužíva žiadne chemikálie, zatiaľ čo mnohé iné metódy dekofeinácie využívajú chemické rozpúšťadlá“ aj keď tu by som podotkla, že aj voda má predsa len svoj chemický vzorec a je polárne protické rozpúšťadlo.
Najviac farbistých pozitívnych hodnotení som našla k Swiss Water Process metóde podľa autorov patentu je to 100% prírodná technika dekofeinácie bez použitia chemikálií, ktorá pomocou troch prvkov: vody, teploty a času dokáže prirodzene zbaviť každé kávové zrno kofeínu. Kombináciou tejto metódy s najkvalitnejšími zrnami Arabiky a špecifickým procesom praženia je možné získať fascinujúcu kávu bez kofeínu bez toho, aby to ovplyvnilo telo kávy. V šálke sa prezentuje chýbajúcou kyslosťou. Pri tomto procese prichádza k zachovaniu fyto chemikálií a antioxidantov je tam však veľa premenných, aj čo sa vzhľadu a arómy týka. Zrnká kávy majú svetlejší odtieň hnedej ako tie, ktoré sú spracované pomocou metód DCM alebo EA, čo uľahčuje posúdenie stupňa praženia podľa vzhľadu. Proces odstraňovania kofeínu môže tiež oslabiť štruktúra celulózy, pri napučaní /vodou a teplom/ počas dekofeinácie. To môže viesť k jemnejším prasklinám a niektoré arom.látky tukovej povahy môžu vystúpiť na povrch niekoľko dní po upražení.
Ďalej, takmer na všetkých weboch pri bezkofeínových kávach pripravených touto metódou sa píše s malými obmenami toto:
,,Kofeín sa odstraňuje z kávy, kým je ešte zelená. Existujú aj iné metódy ako táto, ktoré vyžadujú použitie chemikálií, ako je etylacetát alebo metylénchlorid, zatiaľ čo proces Swiss Water vyžaduje iba vodu, čas a teplotu.
Jednoducho povedané, proces Swiss Water sa spolieha na rozpustnosť a osmózu na odstránenie kofeínu zo zelenej kávy. Kávové zrná sú na určitú dobu namočené v horúcej vode, aby sa kofeín oddelil. Kofeín však nie je jedinou vo vode rozpustnou látkou v cukroch a vo vode sa môžu rozpúšťať aj ďalšie zložky, ktoré vytvárajú chuť a vôňu.
Swiss Water Process je jediný, ktorý dokáže po spracovaní zachovať prakticky neporušený aromatický profil. Po namáčaní prechádza voda cez uhlíkový filter (patent Swiss Water) a keďže kofeín je veľká molekula, zostáva zachytený vo filtri, zatiaľ čo cukry, tuky a ďalšie zložky, ktoré dodávajú chuť a vôňu, prechádzajú a zostanú vo vode, aby vytvorili to, čo nazývajú GCE (extrakt zo zelenej kávy). Táto voda s extraktom zo zelenej kávy sa potom použije na opätovné namáčanie kávových zŕn, ktoré absorbujú všetky molekuly okrem kofeínu. Výsledkom je prekvapivá káva bez kofeínu bohatá na chuť a bez chemických rozpúšťadiel.“
A ako je to s ,,kontroverzným“ konvenčným DCM rozpúšťadlom? Minulý rok v USA Organizácie ako Environmental Defense Fund argumentovali, že keďže metylénchlorid je známy karcinogén, žiadne jeho množstvo nie je bezpečné pre ľudskú spotrebu. V spolupráci s ďalšími skupinami na ochranu životného prostredia a zdravia EDF začiatkom tohto roka oslovili petíciou FDA, aby zakázala metylénchlorid v potravinách. Čo je metylénchlorid, chemická zlúčenina používaná v procese dekofeinácie? Metylénchlorid, je chemická zlúčenina. Je to číra tekutina, ktorá sa okrem odstraňovania kofeínu z kávy používa aj v odstraňovačoch náterov, čistiacich prostriedkoch na kovy, v liečivách, v potravinárstve / v chmeľovom extrakte používanom pri výrobe piva na úrovni nepresahujúcej 2,2%/. Projekt Clean Label, nezisková organizácia, ktorá presadzuje transparentné označovanie potravín a spotrebných produktov, pri teste komerčných našli stopy rozpúšťadla DCM vo viacerých vzorkách, aj keď šlo o podlimitné množstvo. V súčasnosti FDA povoľuje pre spotrebiteľov kávy malé množstvo metylénchloridu, 10 častí na milión (0,001 %) čo je i tak je v súčasnosti predmetom diskusie z hľadiska zdravia a bezpečnosti.
Výrobcovia bezkofeínovej kávy argumentujú tým, že čo sa týka metylénchloridu, akékoľvek stopové množstvo rozpúšťadiel, ktoré zostane v káve, sa potom odparí, keď sa zrná sušia a pražia. Obidva kroky sa typicky vyskytujú pri teplote vyššej ako 200 °C, ak sa teda pri spracovaní kávy použijú tieto teploty.
Aj Americká chemická spoločnosť sa pripája k výrobcom a tvrdí, že napriek tomu že ide o potenciálne karcinogénnu látku, stopy DCM v káve nepredstavujú nebezpečenstvo pretože „prchavosť rozpúšťadla uľahčuje odstránenie stôp a akékoľvek zostávajúce rozpúšťadlo je výrazne pod koncentráciou 10 ppm povolenou americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv. Pripúšťajú však, že ,,Samozrejme, je ťažké odstrániť posledné malé kúsky čohokoľvek, no aj napriek tomu všetkému je to pre spotrebiteľov stále zdravý nápoj“.
Toľko ku najpoužívanejšej komerčnej metóde extrakcie kofeínu z kávového zrna. Pri testovaných kávach som sa zámerne vyhla komoditným lacnejším bezkofeínovým kávam a vsadila som na výberové kávy dekofeinované Swiss Water metódou a etyl acetátom, preto som do testingu vybrala tiež od zn. Gorifee A Diamonds roastery. Nie je ťažké ich identifikovať, údaje nájdete na webových stránkach v eshopoch, niektoré pražiarne používajú na obaloch svojich bezkofeinových káv označenie metódy akým bol kofeín extrahovaný napr. Swiss Water process, graficky je celkom nápadné takže neminiete, aj keď je tento údaj fakultatívny, pomôže pri výbere kávy.
Moja skúsenosť s ochutnávaním bezkofeínovej kávy
Káva s peknou arómou a výraznou sladkou chuťou, kde však markantne prerážalo ovocie bola od Gorifee, tá je dekofeinovaná etyl acetátom získaným z cukrovej trstiny a podobný chuťový profil mala Decaf Kolumbia Popayán, dekofeinovaná rovnakým procesom od Diamonds roastery. Ostatné kávy boli jemnejšie, necítila som kyslosť skôr čokoorechové ,,niečo“ ale tá variabilita odtieňov chutí a vlastností och, nechcem vás obťažovať mojim subjektívnym vnímaním a senzorikou, pretože u vás by to mohla dopadnúť úplne inak a ja teda rozhodne nie som cupper. Ja si do kávy s radosťou lejem mlieko, tak mi najviac chutí, čím sprzním samozrejme podľa puristov celú kávu ale prisahám, že pred tým ju ochutnám, panenskú čiernu a bez cukru off course. Takže ideme do finále, cieľom článku bolo informovať o tom, že na našom malom trhu máme veľa kvalitných výberových káv bez kofeínu a priblížiť trocha merito veci či už z hľadiska zdravotného alebo spotrebiteľského ergo pomôcť nastaviť aj kvalitatívne kritériá výberu pre konzumenta no a určite vás budú zaujímať aj moje personálne preferencie, páči sa..
Kávy som si zakúpila v kamennej predajni na Dunajskej Casa del cafe alebo v https://www.yeme.sk/casa-del-caffee-c111 , https://www.yeme.sk/epera-coffee-c1628 niektoré v eshope, otestovala a voila moje favorizované: Epera z Prešovskej pražiarne, Casa del café, Goreffee COLOMBIA Popayan decaf., Ebenica Mammie, Coffeein Ethiopia bezkofeínová , Diamonds roastery Kolumbia Popayan. Teším sa na ďalšie objavy.
…a na záver ešte trocha z výskumu káva, mikrobióm a zdravie.
Objav črevných baktérií, ktoré sa množia vďaka káve
Ako som som v úvode písala pitie kávy môže priniesť rôzne zdravotné benefity, konzumenti kávy majú nižšie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny v porovnaní s ľuďmi, ktorí kávu nepijú. Avšak nepoznáme molekulárne mechanizmy, ktoré sprostredkúvajú tieto pozitívne účinky, nie je jasné, ako káva – podobne ako mnohé iné potraviny – interaguje s naším mikrobiómom, teda súborom „dobrých“ baktérií, ktoré žijú v našom tele a zohrávajú kľúčovú úlohu pri trávení a obrane proti patogénom.
Výskumná skupina z Katedry bunkovej, výpočtovej a integračnej biológie Univerzity v Trente sa rozhodla tento problém ďalej skúmať. Autori zistili, že konzumácia kávy stimuluje rast konkrétnej baktérie Lawsonibacter asaccharolyticus, ktorá je v mikrobióme ľudí, ktorí kávu pijú pravidelne, výrazne hojnejšia ako u tých, ktorí ju nepijú.
Štúdia publikovaná v Nature microbiology s prvým podpisom výskumníka Paola Manghiho je súčasťou línie výskumu, ktorá skúma vplyv konkrétnych potravín na črevný mikrobióm. „Ľudské telo je hostiteľom niekoľkých mikrobiálnych spoločenstiev, ktoré sú základom pre well being “ vysvetľuje Paolo Manghi. „Predovšetkým črevné baktérie zohrávajú kľúčovú úlohu v reakcii organizmu na vonkajšie faktory, ako sú lieky, škodliviny a predovšetkým potraviny.
Niekoľko štúdií skúmalo spojenie medzi črevným mikrobiómom, výživou a zdravím. Niektoré z týchto prác preukázali súvislosť medzi určitými zmenami mikrobiómu a nástupom špecifických porúch, vrátane obezity. Z tohto dôvodu by nám schopnosť porozumieť tomu, ako naše črevá reagujú na potraviny, ktoré prijímame, mohla poskytnúť možnosť navrhnúť personalizovanú stravu na základe špecifických zdravotných potrieb.
Toto je však mimoriadne komplexná výzva. Rozmanitosť požitých molekúl a zložitosť črevného mikrobiómu stále znamenajú, že sme ďaleko od úplného pochopenia mechanizmov, ktoré sú v hre. Napríklad, hoci rozsiahle epidemiologické dôkazy založené na miliónoch jednotlivcov naznačujú, že konzumácia kávy znižuje riziko vzniku chronických ochorení, ako je cukrovka a obezita, stále nepoznáme molekulárne mechanizmy, ktoré vysvetľujú dôvody týchto priaznivých účinkov.
Manghi a spoluautori sa rozhodli zamerať svoj výskum na kávu, pretože ľudia sú zvyčajne schopní pomerne presne uviesť, koľko a ako často ju pijú. „To robí z kávy perfektné jedlo na meranie spotreby prostredníctvom dotazníkov o stravovacích návykoch,“ zdôrazňuje Manghi. “To isté neplatí pre väčšinu ostatných potravín.” Navyše, epizodická konzumácia kávy je veľmi zriedkavá: svet sa zdá byť istým spôsobom rozdelený medzi tých, ktorí pijú kávu pravidelne a tých, ktorí ju nepijú vôbec. „Táto zvláštnosť nám umožňuje ľahko rozlíšiť rôzne vzorce v rámci populácie,“ pokračuje Manghi. „Je teda možné porovnať mikrobióm ľudí, ktorí pijú rôzne množstvá kávy, s tými, ktorí nekonzumujú vôbec žiadnu.“
„Naša primárna kohorta pozostávala z približne 22 800 jednotlivcov zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva,“ pokračuje Manghi. „Mali sme podrobné informácie o zložení mikrobiómu a konzumácii kávy týchto jedincov.
Zistili sme, že baktéria bola všadeprítomná u všetkých jedincov v tejto kohorte, vrátane tých, ktorí kávu nepili. Môže to byť spôsobené tým, že črevné mikrobiálne druhy sa prenášajú a získavajú od tých, ktorí zdieľajú naše prostredie (ako sú členovia rodiny, spolubývajúci a dokonca aj priatelia, ako ukázali iné štúdie, z ktorých niektoré boli vykonané tým istým tímom, pozn. red.). Napriek tomu sme pozorovali obrovský rozdiel medzi tými, ktorí kávu konzumovali, a tými, ktorí ju nekonzumovali.“
Množstvo Lawsonibacter asaccharolyticus obsiahnuté v črevnom mikrobióme konzumentov kávy je 4,5 až 8-krát väčšie ako množstvo prítomné u tých, ktorí nepijú, s priamo úmerným vzťahom medzi množstvom zvyčajne konzumovanej kávy a množstvom baktérie. Na ďalšie overenie výsledkov výskumníci pestovali baktérie in vitro. „Pozorovali sme, že pridanie kávy do kultivačných jedál stimuluje rast Lawsonibacter asaccharolyticus, ktorý sa preto zrejme živí týmto jedlom,“ vysvetľuje Manghi.
„Potom sme vykonali rozsiahlejšie epidemiologické vyšetrovanie na dodatočnom súbore údajov, ktorý sa predtým zhromaždil od niekoľkých tisícok jednotlivcov z 25 krajín z celého sveta,“ pokračuje výskumník. „Pre každého z týchto jedincov boli dostupné informácie o ich črevných mikróboch a krajine pôvodu, ale nie o ich individuálnej spotrebe kávy. Potom sme tieto údaje porovnali s údajmi obsiahnutými vo verejných a medzinárodných databázach týkajúcich sa spotreby kávy na obyvateľa a jej dovozných sadzieb v rôznych predmetných krajinách.
Poznamenali sme, že priemerná abundancia Lawsonibacter asaccharolyticus má tendenciu významne korelovať s priemernými množstvami kávy spotrebovanej v krajinách pôvodu jedincov tejto druhej kohorty.
Autori zistili, že v krajinách, kde sa pije najviac kávy v Európe ako Luxembursko, Dánsko a Švédsko – je priemerný výskyt Lawsonibacter asaccharolyticus medzi obyvateľstvom vyšší. Naopak, v krajinách, kde sa káva konzumuje menej ako je Čína, Argentína a India sa baktéria takmer nevyskytuje. Manghi a spoluautori tiež zistili, že tento organizmus je rozšírenejší v urbanizovaných západných populáciách ako vo vidieckych alebo nezápadných populáciách, kde je konzumácia kávy menej bežná.
„V žiadnej z týchto dvoch kohort sme nenašli významné rozdiely medzi zdravými jedincami a tými, ktorí sú postihnutí nejakou patológiou,“ pokračuje Manghi. „Inými slovami, pozorovali sme súvislosť medzi konzumáciou kávy a prítomnosťou Lawsonibacter asaccharolyticus u všetkých jedincov, bez ohľadu na to, či už boli chorí.“
Nie je teda jasné, či má množstvo tohto mikroorganizmu v čreve nejaký vplyv na zdravotný stav aj preto, že, ako vysvetľuje Manghi: „Lawsonibacter asaccharolyticus bol objavený a klasifikovaný až v roku 2018. Je to baktéria, ktorá má jednoznačne veľmi dobre definovanú úlohu v našej fyziológii, pretože je spojená s nápojom, ktorý je rozšírený po celom svete. Naše výsledky však nepotvrdzujú ani nevylučujú možnosť, že za priaznivý účinok kávy je zodpovedný Lawsonibacter asaccharolyticus. Štúdia navyše nebola navrhnutá na testovanie tejto hypotézy.
Toto je však jeden zo smerov, ktorým sa bude výskum Manghi a spoluautorov v budúcnosti vyvíjať. „Naším cieľom je získať a analyzovať rôzne kmene tejto stále málo známej baktérie, aby sme študovali jej biologickú aktivitu a pokúsili sa pochopiť jej možné účinky na zdravie, najmä tie, ktoré súvisia s kávou.“ Tím tiež plánuje rozšíriť výskum na ďalšie potraviny, aby ďalej preskúmal komplexné vzťahy medzi mikrobiómom a stravou. Ako už bolo spomenuté, pochopenie tejto dynamiky by jedného dňa mohlo umožniť navrhnúť personalizované diéty, ktoré znížia riziko vzniku určitých zdravotných problémov. Ide však o mimoriadne ambiciózny cieľ, je potrebné pokračovať v skúmaní mechanizmov, stále čiastočne neznámych, prostredníctvom ktorých mikrobióm ovplyvňuje naše zdravie.
zdroje:
https://www.nature.com/articles/s41564-024-01858-9
https://cen.acs.org/food/food-science/coffee-decaffeinated-safe-drink/102/i27
https://translational-medicine.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12967-024-05737-z
https://jamanetwork.com/journals/jamainternalmedicine/fullarticle/2686145
