Súhrn odpovedí na otázky mamičiek z posledného roka. Niektoré boli  zodpovedané postupne v statusoch  facebookovej Terapii jedlom a pre lepšiu prehľadnosť  prinášam resumé, vzhľadom na neustále sa opakujúce otázky.  Verím, že Vám  stravovacie doporučenia, popretkávané vlastnou skúsenosťou z praxe pomôžu.

Postupne opäť pár postrehov na tému detská strava. Stručne, dúfam jednoducho a pridávam odkazy na zdroje.

Obávam sa však, že keď, zhrniem všetky informácie ohľadom detského stravovania, ktoré Vám posúvam ako odpoveď na Vaše otázky z inboxu mojej stránky, kurzov, mailov, seminárov, vznikne niekoľkostránkový elaborát. A tých mám už na blogu dosť. Som presvedčená, že detské stravovanie nie je komplikovaná veda. Každý jeden, ktorý číta tieto slová vyrástol pod stravovacou taktovkou svojej mamy, starej mamy a verím, že väčšina z nás si život užíva relatívne v dobrom zdraví aj bez ,,dobrých rád“ z internetu, o ktorom našťastie v tej dobe nechyrovali.  Preto nebudem jednotlivé témy ,,neúnosne” rozvádzať.

Neprekvapuje ma fakt, že veľa z Vás sa dožaduje vzorového jedálnička pre deti.  Je jednoduchšie mať tú vodiacu niť ? Jedálniček na dlhšie obdobie  nemá význam. Nedá sa vytvoriť paušálne tak aby zacielil správne do stravovacích nárokov Vášho dieťaťa. Každé dieťa je predsa iné. Totiž vždy je rozumnejšie naštudovať si pár základných pravidiel o výžive, kúpiť si učebnicu fyziológie, spoliehať sa na tradície a zdravý rozum ako preberať na mamičkovských fórach /česť výnimkám/ neopodstatnené bludy a šíriť ich ďalej. Ako opozit k tomuto faktu, sa snažím o to viac byť v kontakte s ľuďmi v poslednej dobe a rozširovať trocha obzory edukácie prostredníctvom kurzov a seminárov.

Každej aj tehotnej mamičke odporúčam pestrú stravu, zeleninu, mäso aj sacharidy a hlavne kvalitné potraviny a to isté aplikovať aj u malých deti v prvých príkrmoch. Žiadne extrémy, vegánstvo, vitariánstvo, paleo nie sú cestou. Pestrá strava, uznávam,už horšie klišé nemôže byť ale bohužiaľ a na škodu sofistikovaných ,,výživných rád z tendenčných stránok“, funguje spoľahlivo.

Kombinácia ovocie a sacharidy – nič Vám v žalúdku!! kvasiť nebude, ani nebude nič zahnívať. Bublanina bola a bude vždy prudko jedlá, ak ju rúra nepripáli. Ak chcete kombinovať jogurt ovsené vločky a čerstvé ovocie, nič Vám v žalúdku zahnívať nebude ani Vás nebude zahlieňovať. Za predpokladu, že nemáte potravinovú alergiu, intoleranciu a iné patológie. Generalizovať sa dá ako tak pri týchto radách, v rámci zdravých jedincov. Mínusom je, že pri konzumácii ovocia a mliečnej bielkoviny, alebo kakaa a mliečnej bielkoviny vzájomne na seba reagujú polyfenoly a mliečne zložky, preto je biologická využiteľnosť jednotlivých živín nižšia.

Inak biologická dostupnosť polyfenolov je veľmi kontroverzná téma. Po prečítaní desiatok štúdií mám za to, že niektoré zložky ako bielkoviny, polysacharidy a tuky ovplyvňujú rôznymi spôsobmi ich biologickú dostupnosť. Podľa štúdie uvedenej v linku, nie je vhodné napríklad granátové jablko v jogurte pretože mliečne proteíny majú vysokú afinitu k antokyanínom. Alebo účinok mlieka…ako potravinovej matrice na biologickú dostupnosť metabolitov epikatechínu z kakaového prášku po jeho požití s mliekom alebo bez mlieka u zdravých ľudských subjektov. Naznačuje, že mlieko ovplyvňuje metabolický fenolický profil. To znamená horká čokoláda je prospešná ale mliečna nie. U tmavého hrozna zase aktivita malvidin-3-O-glukozid vykazovala stabilitu u beta kazeínu čo naznačuje, že hrozno s kozím a ovčím syrom môže byť užitočné. Na druhej strane zase vo výživových doplnkoch pri použití antokyánov pridaný konjugovaný proteín-dextrán má schopnosť stabilizovať kyanidín-3-glukozid. Keďže z praxe viem, že často jediné ovocie, ktoré niektoré skupiny stravníkov príjmu, pochádzajú z rôznych mixov potravinových zložiek, jogurtov s ovocím, štrúdlí, nestráviteľných smoothiemixov a pod. je prínosné upozorniť na dôležitosť konzumácie IBA ovocia SAMOSTATNE. Viac sa dozviete v priložených linkoch.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2871118/ 

 https://www.nature.com/nature/journal/v424/n6952/full/4241013a.html 

https://www.nature.com/nature/journal/v426/n6968/full/426787b.html

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24939339
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/2530868

Ovocie ani citrusové neochladzuje, iba vo forme sorbetu. Pariť ho preto rozhodne netreba 🙂 Ak chcete ovocie povarte krátko na konfitúru / panvica, tuk – ghee- prepustené maslo, kokosový tuk, olivový olej, ovocie aj tekvica, škorica, aníz, badián, sladké drievko, kurkuma/ a použite ako multifunkčný džem. Alebo ho ponúknite dieťaťu iba tak, celé, nakrájané na kúsky, hocikedy počas dňa ako Vám to vyhovuje. Dôležité aby bolo ovocie každý deň a nemusí byť pol kila. Pokiaľ veríte, že ovocie má povahu, ktorá ochladzuje ok ale nepolemizujte so mnou, škoda času Vášho aj môjho 🙂 Ako sa trávi potrava a ovocie máte vysvetlené TU https://horecka.sk/2016/05/05/smoothie-take-ako-ma-byt/

Tepelná úprava jednotlivých zložiek potravy môže mať terapeutický charakter v prípade imunoterapie u potravinových alergií o tom je však iný článok tu.

Hrozí u detí nedostatok minerálov a stopových prvkov pri bežnej strave? Ja nazývam vápnik neriadenou strelou. Nemusí sa správne zabudovať do kostí ani u kojených pokiaľ sa napríklad už pár dní po pôrode nezačne pridávať vitamín D. Preto našich predkov staré mamy naháňali s lyžicou rybacieho oleja. Dnes déčko predpíše pediater. Anémiu môže spôsobiť nevhodne upravená strava. Prísun hemového, lepšie vstrebateľného železa zo živočíšnych zdrojov, vitamínu B12, esenciálnych aminokyselín, atď. zaručí konzumácia chudého mäska od prvých príkrmov. A aj vajíčok. Koľko krát do týždňa ťažko povedať. Podľa veku niekedy 3-4 x do týždňa a vhodné sú aj mäsové vývary. Výborné sú polievky z vývaru a krátko povarenou rozmixovanou zeleninou napr.mrkva, karfiol, kvaka, zemiak.
Sledovať príjem vlákniny u malých detí do 1roku 3gr do 3 rokov 10gr. Neznamená to však, že 2 ročné dieťa nemôže celozrnný domáci chlieb alebo cestoviny raz za deň. Samozrejme, že môže. Príjem vlákniny sa dá jednoducho spočítať. Ak by sa príjem vlákniny dlhodobo prekračoval môže dieťaťu hroziť nedostatok vápnika, horčíka, zinku, železa. Jednotlivé druhy vlákniny tu
http://www.vup.sk/index.php?mainID=1&navID=43

Je známe, že mlieko blokuje vstrebávanie železa. Preto nerobíme z mäsom smotanové-mliečne omáčky a tiež po príkrme si nechávame odstup s kojením aspoň hodinu podľa kombinácie druhov potravín. Samostatná ryža s troškou zeleniny a masla sa strávi rýchlejšie s mäskom pomalšie.

Klasická krupičná kaša – prečo nie? Ale  veľmi sa z nej priberá, pozor dojedajúce mamičky. Ja osobne nie som zástancom denného podávania celozrnných kaší. Obilniny, i keď sú nutrične výborné, pokiaľ sú pripravované s rastlinnými nápojmi doma vyrábanými, obsahujú skutočne dosť antinutrientov /fytáty, oxaláty/ takže frekvencia podávania by mala závisieť aj od prospievania dieťaťa. Argumentácia, že sa dajú znížiť fermentáciou, namáčaním, čiastočne obstojí, záleží od hygieny a postupu pri príprave pokrmov. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3507301/

Antinutrient  kyselina fytová má aj svoje benefity znižuje GI jedál, chráni pred chorobami ako antioxidant iba si treba uvedomiť, že sa pri jej prítomnosti bez správnych tech.úprav nevyužijú vápnik, železo, zinok, horčík najčastejšie. Treba ich doplniť aj z iných zdrojov, ktoré ju neobsahujú. Pokiaľ má človek zdravé črevo osídlené komenzálnymi baktériami laktobacillus produkujúcimi fytázu dokáže časť minerálov viazaných v IP6 využiť.

Cvikla mimoriadne zdravá zelenina je známa pre svoj obsah oxalátov. Ak chcete pre malé dieťa pripraviť cviklu, najlepšie ju je uvariť v hrnci vodu zliať a podávať ju s trochou jogurtu. Železo z nej nevyužijete síce ale znížite obsah oxalátov ak Vám ide o zníženie tejto zložky. Najlepším   zdrojom hemového  železa sú  vnútornosti, mäso a špeciálne jahňacie mäso /3mgr na 100gr/.

Príklad: ak máte na obed napríklad pre 15 mesačné dieťa hustú polievku s teľacím mäskom, mrkvou a červenou šošovicou a na večeru pečený zemiak s omáčkou z ružičkového kelu a počas dňa mu dám do kočíka domáci rohlík z pohánkovej a ovsenej múky, je zbytočné ráno dávať 5zrnnú kašu s mandlovým maslom a s figami. Stačí na ráno obyčajná kaša s živočíšnym mliekom alebo  umelým mliekom z pokračovacej formule. Pod obyčajnou kašou chápte napríklad detskú krupicu, pohánkovú a špaldovú alebo aj gaštanovú. Stačí povariť v mlieku alebo rastlinnom mandlovom nápoji či vo vode a mierne  osladiť. Cukrom, sladom, javorovým sirupom, medovicovým medom, ktorý ma menej alergénov. Ak je varené v rastlinnom nápoji či vo vode,  tak vločku masla. V jednoduchosti je krása aj účinok v tomto prípade.

Vápnik z iných zdrojov ako z živočíšnych /mak to nieje/

Využiteľný vápnik z rastlinných potravín

Kvaka- brasicca napus 50%

Okrúhlica – brasicca rapa 61%

Brokolica – 53%

Horčica naklíčená 57%

Pak choi, čínska kapusta 60%

Ružičkový kel  63,8%

Kel kučeravý 58,8%

Citrusy 30-40%

 Využiteľné formy ako kalcium citrát, kalcium askorbát alebo kalcium chelát s viazaním na aminokyseliny sú pre organizmus z hľadiska resorbcie najlepšie. Môžete si ich vyrobiť napríklad z uhličitanu vápenatého a citrónu, čiže z vajíčkovej škrupiny a citrónovej šťavy.

Stravovanie v tehotenstve – opäť otrepané ,,všetko a pestro“ i keď výnimky sú pri pravidelnom používaní byliniek a pri surových potravinách. V prvom trimestri je dôležitá kyselina listová, jód a dá sa to aj bez suplementov .

,,Many nutritional studies in pregnancy have focussed on the impact of changes in total or macronutrient intake. This current issue features several studies that expand our knowledge regarding nutrient uptake during pregnancy, but have focused on changes in micronutrients during pregnancy. Grieger and Clifton, provide updated evidence from epidemiological and RCTs on the impact of dietary and supplemental intakes of omega-3 long-chain polyunsaturated fatty acids, zinc, folate, iron, calcium, and vitamin D, as well as dietary patterns, on infant birth weight [16]. Additionally, in studying maternal intakes of polyunsaturated fatty acids (PUFAs), Bascuñán et al. report a Chilean study that highlights the need for new strategies to improve n-3 PUFA intake throughout pregnancy and breastfeeding periods and the need to develop dietary interventions to improve the quality of consumed foods with particular emphasis on n-3 PUFA for adequate fetal development [17]. Fish intake during pregnancy is recognized as an important source of PUFAs. Starling and co-workers present a systematic review of fish intake during pregnancy and fetal neurodevelopment [18]. The review covers approximately a 14 year period of publications between January 2000 and March 2014 involving over 270 papers, of which only eight were selected for a qualitative comparison of study findings.”

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4924183/

Riziká pri vegánskej strave:

Viac https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4446740/

Vláknina

Pre deti vo veku 0-5 rokov sú uvedené rôzne hodnoty doporučeného denného príjmu vlákniny, podľa krajín ale vo všeobecnosti platí tento kľúč:

0-1 rok 3gr po zavedení prvých príjmov
1-3 10gr
3 až 6 rokov 14gr

Niet pochýb o dôležitosti konzumácie vlákniny. Vláknina plní rôzne funkcie, nie je stavebnou látkou avšak priaznivo ovplyvňuje tráviaci systém, obehovú sústavu a pod. Aby sme si rozumeli vlákninu tvoria jedlé časti rastlín odolné voči tráveniu a absorpcii v ľudskom čreve a sú fermentované čiastočne alebo úplne v hrubom čreve. Pôsobí teda ako prebiotikum.

To všetko vieme avšak vláknina pri zvýšenom príjme môže u malých detí a u starých ľudí za určitých podmienok pôsobiť ako antinutrient. To znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok. Mechanizmus prečo sa tak deje, je zložitý /fytáty, oxaláty/ pripájam link môžete si naštudovať, článok je naozaj komplexný. Na čo chcem upriamiť pozornosť je ale skladba a zloženie jedál, domáce pečenie, ktoré je teraz veľmi popolulárne a frekventované u mamičiek malých detí. Iste, chvályhodná je domáca príprava chlebíkov, piškot, cookiesiek a podobných dobrôt ale prosím nezabudnite používať aj obyčajnú špaldovú múku hladkú, prípadne si vyrobte zmesi. Ak zaradíte celozrnné obilie do jedál, pšeno, strukoviny /100gr fazule má až 15-20gr vlákniny podľa odrody/ nezabudnite, že vláknina sa kumuluje i keď niektorá je čiastočne rozpustná.

V dobrej viere chcete svojmu dieťatku čo najlepšie to je jasné.  Ale príliš veľa celozrnných chlebíkov, tyčiniek a polievočka so pšenom a fazuľkou u 16 mesačného dieťaťa môže byť skôr na škodu. Takisto si treba uvedomiť jednu vec…ak kojíte po jedle nechajte si odstup aby mlieko nebránilo vstrebávaniu železa. Možno i tam nájdeme súčinnosť pri detských anémiách.
Všimnite si koľko vlákniny obsahujú kokosová, gaštanová a mandľová múka. Ak vynechávate lepok a pripravujete bezlepkové výrobky pre dieťa doma, o to viac si treba popremýšľať nad skladbou jedálnička.

Vláknina v potravinách v gr / na 100gr potraviny:

Obilniny – vločky 8,2
Grahamové pečivo 8
Kokosová múka 39
Kukuričná múka 5
Špaldová múka hladká 4 /celozrnná 6/
Mandľová múka 29,5
Chlieb z hladkej múky 3,5
Gaštanová múka 10,58
Rožok biely 3
Brokolica 3
Orechy kešu 2,9
Mrkva 2,4
Pomaranč 2,2
Červená šošovica 14
Jablko 2
Šalát hlávkový 1,5
Kaleráb 1,4
Zemiaky bez šupky 1
Banán 3
Lieskové orechy 3,3

Pšeničné otruby -užitočný zdroj vlákniny

Most of the minerals in wheat kernels are present as complexes with phytic acid. Mature wheat grain has high phytase activity, hydrolysing phytates and making the minerals nutritionally available (Brinch-Pedersen et al. 2002). However, the presence of phytate has been considered as an anti-nutrient in humans because of its effect on the bioavailability of iron, magnesium, zinc and calcium. While the mechanism is not entirely understood, it is suggested that phytic acid binds strongly with these mineral cations to form phytate–mineral complexes, changing their solubility, functionality absorption and digestibility (Rickard and Thompson 1997). Consequently, the complex cannot be absorbed or easily hydrolysed by the human body and so there is an adverse effect on bioavailability of minerals (Harland and Harland 1980).

Máte strach z nadbytku sacharidov v strave a nedostatku bielkovín ??

Pozrite sa na takú brokolicu. Obsahuje aj bielkoviny okolo 3gr aj polysacharidy. Ak ju zmiešate s povareným zemiakom bez šupky a pridáte trocha olivového oleja máte prílohu obsahujúcu tuky , bielkoviny a sacharidy bez antinutrientov. Ak k tomu dáte mäsko tak obohatíte jedlo zase o živočíšne tuky a bielkoviny/podľa druhu mäsa/. Ak urobíte zapekané cestoviny s ricottou, olivovým olejom a brokolicou tak máte opäť dobrý zdroj bielkovín a tukov ale viac sacharidov. Pridáte cestoviny celozrnné obohatíte jedlo o vlákninu nemusíte dávať v ten deň ovsenú kašu na raňajky ale napríklad jogurt s lyžičkou amarantových vločiek /oxalát/. Opäť vyšší príjem tukov aj bielkovín. Tieto jednoduché jedlá sú vážne nenáročné a vždy obsahujú všetky makrá. Je to vlastne hra 🙂 nakombinujeme čo potrebujeme. Ak má dieťatko nedostaok železa pridám bravčovú pečeň, mäsko 5 x do týždňa alebo sušené marhule vymixujem s tvarohom. Trikrát denne celozrnné obilniny rozhodne netreba dávať ani rôzne špeci maslá, chia a neviem aké vymoženosti. Stačí občas obohatiť jedlo podľa zvykov rodiny a dodržať pestrosť. Aj tie rastlinné nápoje ako lieskovoorechové sú fajn na občasné zjemnenie koláčov alebo detského pyré. Ide to však viac do peňazí. . Je toľko úžasných obyčajných potravín okolo nás iba sme na ne zabudli. A v závere, buďme vďační, že si môžeme takto vyberať z rôznych druhov potravín ..

Je sacharidová strava návyková, keď je moje dieťa sacharidy v prvých troch rokoch bude si ich vyžadovať stále ???

V prvom rade chcem podotknúť, že dieťa sa naozaj učí prijímať nové chute najintenzívnejšie v prvých troch rokoch, čo je logické, keďže prichádzajú prvé príkrmy a podnety ale aj počas ďalšieho vývoja. Závisí v akom prostredí sa ocitne. Keďže som sa často sťahovala a žila v rôznych krajinách, mám tiež skúsenosť. Ako mama troch detí ti môžem zodpovedne povedať, že medzi obľúbenými jedlami mojich detí v prvých rokoch života a dneškom, nie je významná súvislosť. Možno v tom, že najstaršia dcéra neznášala vajíčko a neznáša ho dodnes. Najmladšia naopak nemohla piť mlieko a jesť mliečne výrobky, dnes si ho užíva. Stredná milovala zeleninu a dnes používam invenčné finty ako ju k tomu prinútiť. To na odľahčenie k množstvu informácií. K meritu veci.

Sacharidy

Som presvedčená na základe dlhoročných štúdií a praxe, že sacharidy sú pre nás Stredoeurópanov najdôležitejšie a v strave by mali zastávať tú najväčšiu časť. Možno 40-45% a ostatným makrám prislúchajú približne polovice zo zvyšku. Je to zrejme nezodpovedný ,,paušál“ a takmer nikdy sa takto nevyjadrujem, pretože tie potreby sú individuálne. Ale dajme tomu. Sacharidy nie sú vždy iba na škodu ak pochopíme, že mimoriadne dôležitá časť sacharidov je vláknina/celulóza, hemiceluloza, pektín, inulín čiže polysacharidy/, rezistentný škrob. Vláknina je tou najdôležitejšou prevenciou pred kardiolvaskulárnymi ochoreniami, rakovinou hrubého čreva, metabolickým syndrómom, podieľa sa na regulácii hormónov /inkretín, inzulín/ a tiež môže byť zdrojom energie, pretože fermentovaním vlákniny v čreve vznikajú mastné kyseliny do 6uhlíkov /kys.octová, propionát, butyrát/. Majú podstatný a pre zdravie prínosný význam v rôznych metab.funkciách nielen ako marginálny zdroj energie. Vláknina to nie sú iba obilniny, ovocie ale napríklad hlúzy, batáty, zemiaky, yami, múky z hlúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky ako olivový olej,  iné panenské rastlinné oleje. Poliatím – ochutením jedla alebo napríklad vmiešaním do hotového jedla prípadne aj s kravským maslom, mliekom v rozumnej miere, keďže obsahuje aj kyselinu myristovú a palmitovú. Do zemiakových a zeleninových pyré je výborná aj husacia či kačacia masť opäť v rozumnej miere, ktorá do našej kultúry patrí. Mám na mysli masť .

Obilné kaše by som denne nevolila v sladkom prevedení ako som sa už vyjadrila. Ale pochopiteľne 2x do týždňa neuškodia. Aby sme takto vedeli fungovať musíme si naštudovať a osvojiť zloženie tukov iba tak pochopíme, čo môže byť jednostranné a zaťažujúce. Ako napríklad klasická krupičná kaša s mliekom a maslom. Výborné jedlo na vykŕmenie, doslova. Príliš veľa nasýtených tukov so sacharidmi, podporia dlhodobo zvýšenú glykémiu a produkciu inzulínu. Pri vysokej koncentrácii inzulínu vzniká inzulínová rezistencia – poklesne citlivosť tkanív na inzulín. Počas nadmerného prísunu sacharidov a tukov zároveň sa aktivuje proces lipogenézy, ukladania tukov do adipocytov – tukových buniek. Je to veľmi v skratke ale dúfam zrozumiteľné, preto sa tomuto javu treba vyhnúť.

Z tohto dôvodu na seminároch preberáme ,,nudu“ v zmysle kategorizácie mastných kyselín, kde atómy uhlíka prirovnávam k hrozienkam a vodíkové mostíky k šnúrke, na ktorej sú navlečené hrozienka a keď je niť dlhá, tak ju podoprieme väzbami 🙂 Škoda však, že mladé  mamičky očakávajú skôr hotový jedálniček v snahe vyhnúť sa ,,bolestivému“ premýšľaniu a vzdelávaniu sa.

Nepodporujem ani myšlienku zvýšeného príjmu mäsa. Bez opodstatneného dôvodu. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať z mliečnych produktov, rýb a vajíčok. Doplnkovo zo zeleniny a strukovín. Preto u nás v rodine máme mäso max. 3x do týždňa. A keď mäso tak kvalitné a aj vnútornosti občas. Nutnosťou sú pre mňa tiež polievky, hŕstkové, hubové, krémové zeleninové, vývary mäsové, do ktorých dávam krúpy, vajíčka a avokádo, bez zápražky a mlieka samozrejme. Najdôležitejšia zelenina – krížokvetá /kapusta, kvaka, okrúhlica, reďkovky, kel, karfiol, brokolica/ a listové šaláty. Z obilnín ovos, jačmenné krúpy, otruby, pšeno, proso a z múk zemné mandle, pšenová, teffová a rôzne klíčky. Ak robím zeleninové pyré bez zemiakov a hľúz, vždy pridávam lyžicu týchto obilnín či múky.

Ešte k mäsu:

• Mäso je tiež zdrojom mnohých minerálov, vitamínov /K2/. Nájdeme v ňom fosfor, draslík a v menšej miere vápnik. Sodík sa nachádza tiež v mäse viac v hovädzom ale aj v mäse hydiny/kačacia, husacia najviac v husacej pečeni 140mg/100gr/
• Medzi významné mikronutrienty  patrí železo v biologicky využiteľnej forme –hemové železo.
• V 100gr mäsa sa v priemere nachádza 1,3 mg železa s dobrou biologickou dostupnosťou.
• Hydina je tiež veľkým zdrojom selénu. 100gr kuracieho chudého mäsa obsahuje takmer 0,9mg zinku. Mäso obsahuje faktory, ktoré podporujú biologickú dostupnosť rôznych živín, ktorých biologická dostupnosť je často už vyššia ako u rovnakých živín nachádzajúcich sa v rastlinných potravinách. Železo je len príkladom, ale zinok a meď sú pri podávaní s mäsitým pokrmom  viac biologicky dostupné, rovnako ako vitamíny B.

• Ďalším zaujímavým aspektom mäsa z výživového hľadiska je jeho schopnosť podporovať biologickú dostupnosť živín v rôznych potravinách, pokiaľ sú konzumované naraz, napríklad spotreba mäsa tiež zvyšuje vstrebávanie non hemového železa /rastlinného/ pri príjme potravín ako strukoviny, semienka a pod.
• Zloženie mikroživín z hydinového mäsa je podobné zloženiu červeného mäsa s minimálnymi výnimkami, pokiaľ ide o železo, fosfor, draslík, zinok a meď. Obsah vitamínu B /ako je niacín, vitamín B6 a kyselina pantoténová/ je podobný obsahu iných druhov mäsa a počas pečenia sa nezníži.
• Teľacie, jahňacie či kuracie a morčacie mäso je jednoznačne doporučené pre deti a mládež. Obsahuje cenné prvky vyváženej stravy a spĺňa špeciálne potreby rastu. Počas rastu je dôležité si zvyknúť na vyváženú a rozmanitú stravu. V tejto súvislosti je biele mäso z domácich a farmárskych kurčiat a moriek  potravina úplne vhodná, vďaka plnohodnotnému proteínu / prítomnosťou aminokyselín lyzín, histidín, arginín, dôležité pre rast/, s nízkym obsahom tuku /najmä po  odstránenie kože/, vyznačujúci sa tiež vysokým obsahom biologicky dostupných látok, najmä hemového železa, vitamínov  skupiny B a základných minerálov. 
• B12 /kobalamín/ dôležitý pre metabolizmus homocysteínu. Je nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek a fungovanie centrálneho nervového systému. Suplementovaná forma kyanokobalamín musí prejsť konverziou na aktívnu formu metylkobalamín, adenosylkobalamín. Konverzia vykazuje v mnohých prípadoch nedostatočnosť vďaka génovým polymorfizmom /MTHFR/

http://www.nutrition-foundation.it/pubblicazioni/Documento-di-consenso-sul-ruolo-delle-carni-avicole-in-unalimentazione-equilibrata-finalizzata-al-mantenimento-di-salute-e-benessere.aspx

Mliečne výrobky kravské, ovčie, kozie sú pre mňa esenciálne. Najlepšie ak sú fermentované, o význame probiotík niet pochybností. Za tých veľa rokov, som načítala ,,kôpku” kníh a štúdií a nič ma zatiaľ nepresvedčilo o opaku a neprinútilo zmeniť môj názor. Som tu už takmer polstoročie, mám zdravú rodinu a ďakujem za to. Moje stravovanie je veľmi jednoduché, kvalitné suroviny prevažne jednodruhové, menšie porcie, neprejedať sa, s rešpektom k prírode. Dôležité je uvedomiť si, že netreba komplikovať veci, nebyť premotivovaní – hlavne niektoré mamičky, teda radšej by mohli štrikovať alebo ísť do posilky, miesto naparovania hrušiek a výroby makových mliek.

Zažila som časy, keď som nemala takmer čo dať dieťaťu jesť. V určitých životných úsekoch si uvedomujem, že sme naozaj veľmi odolní jedinci a vydržíme toho hodne. Vážim si jedlo a potraviny. Preto apelujem na čitateľov, nebuďte pápežskejší ako pápež. Stravujete sa pestro a Vašim deťom dávajte stravu podľa odporúčaní primeraných k veku dieťaťa. Dávajte im všetko aj lepok aj kravské mlieko, mäso a domáce koláče… podľa kľúča ako popisujem v tomto osobnom ,,resumé”. Obmedzte cukor a sladidlá a elimujte kupované sladkosti a zmrzliny. Hlavne vylúčte polotovary. Howgh.