Tiež patríte medzi alergikov? Vaše deti?

Nie je to nič príjemné, keď Vám imunológ oznámi verdikt ,,máte potravinovú alergiu“ a začne menovať potraviny, ktoré budú od tohto dňa pre Vás na indexe. Ešte nepríjemnejšie v prípade menších detí, ktoré preferujú úzky zoznam potravín, ktorý konečne akceptovali a zrazu z neho vypadne časť alebo tá najobľúbenejšia zložka, pšenica či mlieko. Vás chytajú mdloby v predstave ako budete selektovať, konečne ustálený jedálniček a bojovať s ratolesťou aby ochutnalo ten fantastický pohánkový chlebík. Pozitívne  na tom všetkom je, že aspoň viete, čo približne Vášmu dieťaťu je a nebudete musieť podstúpiť  ,,empirickú” diétu v štýle pokus-omyl, v prípade zažívacích problémov či urtikárie. A ešte fakt, že alergie na mliečnu bielkovinu zvyknú po troch rokoch u väčšiny detí odznieť. I tak je na mieste navštíviť alergológa, imunológa a nie vletieť do lekárne a kúpiť si fooddetektiv za nemalé peniaze.  V tom prípade Vaše peniaze idú von oknom. Ani dlhodobé pozorovanie a ,,načúvanie” telesným symptómom Vášho dieťaťa nieje najlepší nápad ak mu nieje dobre.  To by ste museli vážne disponovať  vešteckými schopnosťami aby ste trafili presne to, čo Vášmu  dieťaťu škodí a napriek mystickému prepojeniu medzi matkou a dieťaťom, dajte prosím prednosť primitívnym výdobytkom súčastnosti, akým je lekárska diagnostika.

Alergiu na potraviny máte vtedy ak máte zvýšené imunoglobulíny, protilátky proti alergénom – zvýšené hodnoty v skupine E /IgE/  potvrdzujú alergiu.

Alergie na potraviny sú sprostredkované imunoglobulínmi skupiny E /IgE/ a intolerancie  vznikajú nedostatkom/ nefunkčnosťou  príslušného enzýmu ako napríklad pri HIT je to enzým diaminooxidáza alebo pri intolerancii na laktózu chýba enzým laktáza.  Tieto sa dajú zistiť pri vyšetreniach u imunóloga alebo gastroenterológa. V súčasnosti sa veľa súkromných zdravotníckych zariadení venuje aj diagnostike  tzv. intolerancií pomocou testov, kde by mali IgG protilátky odhaliť potravinovú intoleranciu. Je to však nonsens, pretože imunoglobulíny  nedokážu odhaliť intoleranciu a teda nedostatok enzýmu.

Lekári dajú pacientovi odpoveď a ten je spokojný. Vylúči tak potraviny, ktoré mu v podstate prospievajú. Existuje však aj senzitivita/toto slovo sa niekedy používa aj pri alergiách a intoleranciách, čo následne mätie ľudí/ na potraviny, ktorá sa nedá objasniť ani jedným zo spôsobov. Jednoducho neexistuje diagnostika. V takomto prípade je to o náročnom  sebapozorovaní  a vylúčení potraviny.  Tieto testy na intoleranciu založené na IgG je možné nazvať klamstvom a myslím, že veľa lekárov o tom vie, česť výnimkám. O tom, že tieto testy sú neoverené a odborníkmi neuznávané sa dočítate tu. 

Napriek tomu, že máte v rukách papier s diagnózou alergia, nie je to konečná. S touto diagnózou sa totižto niekedy dá ,,pracovať“ a vytvoriť stravovací konsenzus i keď je to na čas náročný proces. Samozrejme v prvom rade, po určení diagnózy je dôležité dodržiavať diétu a vylúčiť alergén z denného príjmu potravín a sledovať zmeny. Treba si uvedomiť, že aj malé množstvo alergénu môže u niektorých alergických osôb vyvolať rýchly nástup alergickej reakcie. Dôležité je poznať v akom referenčnom intervale sa hodnoty nachádzajú, či sú slabo pozitívne do 0,70 kIU/l alebo sú v poslednom pásme nad  100. Faktorom  spôsobujúce zhoršenie aj slabo pozitívnej alergie môže byť fyzická záťaž, športový výkon, akútne ochorenie či niektoré lieky /betalaktámové antibiotiká/. Anafylaxia / najťažší priebeh alergickej reakcie/ je nebezpečná u alergikov s bronchiálnou astmou. Anafylaxia s ťažkým, až fatálnym priebehom sa spája s potravinovou alergiou na arašidy a lieskovce. Tento druh alergie býva zväčša doživotný. Preto treba neustále kontrolovať etikety na obaloch potravín, zoznam alergénov v jedálnych lístkoch v reštauráciách a premýšľať na domácim varením.

To, že som tu nakusla tému ,,konsezus či uzdravenie“ má svoj dôvod. Pretože všetko čo Vám  hore popisujem je aj moja vlastná skúsenosť. Alergia je súčasťou našej rodiny a naučili sme sa s ňou fungovať tak, že temer ,,nevystrkuje rožky”  a nechá nás na pokoji. Na podnet viacerých mamičiek som sa teda rozhodla opísať náš príbeh, iba mi musíte sľúbiť, že nič nebudete kopírovať, praktizovať, môžete sa inšpirovať ale iba po dôkladnom zvážení a po porade s vašim imunológom. Ak teda máte šťastie a je vôbec ochotný s Vami komunikovať a akceptuje nové pohľady na terapeutické možnosti pri liečbe alergií. Každé dieťa, je iné a paušalizovať ucelené rady a návrhy na dietetické postupy,  môže byť v niektorých prípadoch nebezpečné.

My sme mali šťastie, že alergia na zemiaky, pšenicu bola v strednom pásme čiže pozitívne a vajíčka slabo pozitívne. Vysoko pozitívne bolo mlieko/ alergia na bielkovinu kravského mlieka/.

V prvom roku života sme si prešli ťažkým obdobím dcérka mala reflux a ani materské mlieko jej nerobilo dobre. Trápili sme sa  s atopickou dermatitídou, ktorá ustúpila spolu s nasadením hydrolyzovaného mlieka.

Mlieka a mliečnych výrobkov som sa však nechcela vzdať, pretože som presvedčená o ich benefitoch. Mlieko sme ignorovali takmer 4 roky a potom som sa odhodlala na experiment, postupnú ,,desenzibilizáciu“  potravinami obsahujúcimi antigén.

Čo na mlieku ,,vadí“

Môj  vzťah k mlieku je veľmi pozitívny. Je to komplexná plnohodnotná potravina,  poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny /CLA/ bielkoviny /18 z 22 známych bielkovín z toho všetky esenciálne/, vitamíny minerály a stopové prvky /vitamín A, B2, minerálne látky, vápnik, fosfor, sodík, draslík/. Kravské mlieko obsahuje 3 – 4 % bielkovín, sú zložené z kazeínov: alfa-kazeín /alfa s1kazeín – αs1, alfa s2 kazeín – αs2/, beta-kazeín β, kappa kazeín a srvátkových bielkovín. Zo srvátkových proteínov sú najznámejšie alergény β-laktoglobulín  a α-laktalbumín. Kazeíny združujú dosiaľ 12 objavených variantov génu beta- kazeín: A1, A2, A3, A5, B, C, D, E, F, G, H, I a päť genotypových kombinácií AA, AB, AC, BC, CC. Beta-kazeín tvorí okolo 25 – 30% bielkovín z kravského mlieka a zaraďuje sa medzi najviac rozpustné kazeíny. Najbežnejšími variantami sú alely A1 a A2. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v rozdielnej konformácii bielkovín v aminokyselinovom reťazci. Na 67. pozícii primárneho reťazca proteínu sa u A1 nachádza prolín, varianta A2 obsahuje histidín. Rozdiel je len v jednej báze, v bodovej mutácii.

Kravské mlieko teda obsahuje dva typy beta-kazeínu, A1 a A2.  Po konzumácii variantu A1beta-kazeínu vzhľadom na slabšiu väzbu bielkovín vzniká v žalúdku bioaktívny peptid beta-casomorfin 7, ktorý sa zaraďuje do skupiny opiátov. Podľa štúdií sa podieľa na vzniku ochorení ako autizmus a schyzofrénia. /90% pacientov s týmto ochorením majú v moči a krvi stonásobné vyššie hodnoty beta-kozomorfínu 7  ako zdraví ľudia/. Beta- kazeín A1 je asociovaný taktiež s kardiovaskulárnymi ochoreniami/ vyšší obsah nasýtených mastných kyselín ako u A2/ a diabetesom I. typu. Beta kazeín typu 2 naopak priaznivo pôsobí v rámci prevencie kardiovaskulárnych ochorení, znižuje cholesterol v krvi. Ľudia, ktorí majú napríklad intoleranciu laktozy / nedostatok enzýmu laktáza tráviaceho mliečny cukor laktozu/ lepšie tolerujú mlieka, kde sa nachádza A2 beta kazeín. Tento druh kravského mlieka sa vyskytuje na Slovensku a v Čechách zriedka. Na našom území prevláda chov kráv  s A1 alelou čo sú plemená Holstein- friesian.

Mlieko s A2 beta-kazeínom, poskytujú plemená kráv šlachtené pre alelu A2. Súto plemená kráv Jersey, Hnedé Švajčiarske a Guersney. Jeho predaj je rozšírený najmä na Novom Zélande, USA, Austrálii a Anglicku ale však aj u nás v posledných rokoch stúpol u farmárov záujem o chov kráv pre A2 mlieko. Okrem toho A2 betakazeín  sa nachádza v kozom a ovčom mlieku a jeho nutrične hodnoty prevyšujú aj kravské A2 mlieka. Ovčie mlieko má najvyšší obsah CLA z živočíšnych mliek. A taká bryndza z ovčieho mlieka je priam liekom.

Preto som do experimentálneho jedálnička zaradila ovčie a kozie fermentované výrobky, rad na mlieko A2, prišiel až neskôr.

Používala som írske maslo Kerrygold s obsahom  A2 beta-kazeínu.

Aby som nezabudla aj materské mlieko obsahuje A2beta-kazeín preto po prechode na kravské mlieko môžu nastať tráviace problémy u malých detí a súvislosť s výskytom alergií. Aj pre dospelých býva A2mlieko lepšie stráviteľné.

Keď vajíčka tak prepeličie

Na vajíčka sme mali iba miernu alergiu napriek tomu som ich na čas úplne vylúčila. Po polroku som začala pridávať do pečenia  prepeličie vajíčka.

Pri alergii je súčasťou imunitnej odpovede vyplavovanie rôznych bioaktívnych látok.  Žírne bunky lokalizované v tráviacom trakte a koži obsahujú granule, z ktorých sa po kontakte s antigénom uvoľní biogenný amín histamín a heparíny, cytokíny a tiež tzv. proteázy. Proteáza je proteolytický enzým, ktorý štiepi peptidovú väzbu pri metabolizme bielkovín. Podľa poznatkov medicíny je možné imunitnú odpoveď ovplyvniť nielen antihistaminikami ale taktiež inhibítormi /blokátor/ proteáz, získanými zvonka /exogénnymi/ a taktiež orálnou cestou. Medzi takéto látky patria proteínové časti v bielku prepeličích vajíčok, ktoré sa nazývajú ovomukoidy /ovoinhibítory/.Tieto dokážu inhibovať serínovú proteázu /trypsín/ a tým vedú k spomaleniu imunitnej aktivácie sprostredkovanej IgE protilátkami. Tento spôsob terapeutického využitia ovoinhibítorov je zatiaľ v začiatkoch a podľa odporúčaní sa môže využiť pri kožných ochoreniach /atopický ekzém/, dýchacích ťažkostiach súvisiacich s alergiou na peľ  /polinoza/. Na trhu je dostať už pár rokov prostriedok Stopalerg fungujúci a tomto princípe. Ak však môžeme použiť  potravinu s podobným účinkom, voľba je dúfam jasná. Jedinou kontraindikáciou na rozdiel od rôznych antihistaminík je alergia na vaječné bielko v surovom stave.

Ako sme piekli a pozorovali

Keď dcéra začala chodiť do školy, pokúsila som sa dohodnúť s vedúcou školskej jedálne na diéte. Ako to už u nás býva, veľmi to nefungovalo. V pondelok býva múčny deň, fičia dukátové buchtičky a parené buchty či žemlovka. V tento deň na obedy nechodila. 2x do týždňa som jej balila viac jedla a 2-3x do týždňa podľa skladby jedálneho lístka chodila na obedy, ktoré som vopred podľa zloženia kontrolovala. V druhom ročníku to bolo podobné, s tým rozdielom, že okolo Vianoc som začala pridávať doma do pečenia kozí jogurt a kozie maslo s prepeličími vajíčkami. Najprv po 20gr dávkach keď som piekla normálne muffiny. Recepty pre malú som upravovala tak aby tam bolo čo najmenej z kritických potravín a pečených pri 180st.celzia min 20minút. Neboli  našťastie žiadne reakcie. Prejavy alergie u nej boli: urtikária- žihľavka, koprivka, opuch okolia úst, ekzém v ohyboch lakťa a nôh a hlavne kašel a zhoršenie dýchanie.

Takéto potraviny doma vyrobené som jej dávala 2x do týždňa  a po mesiaci 3x do týždňa. Po dvoch mesiacoch som dávala do pečenia kravské maslo 10gr kerrygold a väčšiu časť kozieho masla. Bezprostredne po jedle neboli žiadne reakcie. Celý proces komplikovala aj silná alergia na potravinárske farbivá napr. E102 tartrazín, E123 amarant,E122 azorubin,E1210 košenilová červeň, karmíny a E121 citronová červeň a tiež sorbáty. Keď prišla z detskej oslavy s opuchnutou červenou pusou lebo si dala lentilky z torty či chlupla jupíka, revala dva dni kým to neprestalo svrbieť. Dokonca nešla do školy pretože sa jej smiali, že má pusu ako Angelina  🙂 No trvalo, kým som zistila čo jej skutočne škodí.

Po pár mesiacoch takmer bezlepkovej diéty som pridala ovos. Ovsené vločky s mandlovým mliekom boli príjemným spestrením. Po polroku som už piekla cookiesky s ovsenou a špaldovou múkou s kravským a kozím maslom 1:1 a s prepeličími vajíčkami. Dávala som jej ich obdeň.  V treťom ročníku v septembri už jedla normálne domáce žemle zo špaldovej múky, kváskový chlieb špaldový a aj rohlík. Nedávala som jej pšenicu každý deň iba cca 3x do týždňa. Zemiaky už jedla bez problémov. Platilo však, že mliečne výrobky iba v tepelne upravenej forme. Pred Vianocami som jej dala na desiatu bio plátkový kozí syr s reďkovkou, s kváskovým špaldovým chlebom. Bez problémov. Stále som dodržiavala pravidlo mliečne obdeň a iba v jednom jedle. Na jar sme skúsili cestoviny s kozím cottage-om a žiadna reakcia, napriek tomu, že cottage cheese som len vmiešala do cestovín, bez tepelnej úpravy. V lete som pridávala už parmezán na cestoviny a kravské maslo aj na chlebík, do zemiakov.

Teraz je štvrtáčka a konzumuje už takmer ,,normálnu” mliečnu stravu. Normálna strava znamená z nášho pohľadu 90% kozích, ovčích produktov a iba troška pasterizovaného tekutého mlieka. Ak chce vločky s mliekom, dávam jej polovicu mandlového a polovicu A2 mlieka. Mlieko  v koncentrovanej forme t.j. z pohára alebo kakao nepije. Ale ani jej nechýba. Má rada kozie goudy, vyzreté syry, jogurty, kravský parmezán aj kravskú ricottu v koláčoch bez problémov. Počas celého posledného roku som pridávala veľa byliniek a korenín do stravy hlavne perillu krovitú, robila som z nej jednodruhové a aj zmesové čaje. Veľa kurkumy, klinčekov a naučila sa na chilli.

Je to malé víťazstvo viac si ho užívam ja, pretože nemusím variť dvojmo či trojmo 

Uvažovala som nad možnosťou, že z toho jednoducho vyrástla a teda žiadna veda. Imunologička ma upozornila po testoch /negatívnych/, že sa to zvykne v puberte vrátiť. Uvidíme… v každom prípade, malá má pestrú stravu a ja dozerám na to aby mala hodne zeleniny, ovocia, vlákniny a prísun probiotík. Stále chodíme na spirometriu /bronchiálna astma/ pre istotu, keďže máme doma polyvalentného alergika. V septembri začala trénovať 3x do týždňa synchronizované plávanie. Trocha robí problém chlad vo vode ale zvyká si.

Toľko náš príbeh. To čo sa podarilo nám nemusí platiť pre iných a naopak. Pozitívne je, že poznám mamičky s deťmi s alergickými ochoreniami,  kde táto forma desenzibilizácie prebehla rýchlejšie. Mrzí ma však tvrdohlavosť a argumentácia niektorých mamičiek detí s ,,alergiami“. Bez správnej diagnostiky jednoducho vylúčia všetko mliečne. Alebo neboli roky na kontrolných odberoch s deťmi a trápia ich diétami, potom samozrejme môžu byť deti v strese a nepohode. Prínos v tejto mojej  ,,spovedi” vidím hlavne v objasnení účinkov A2 mlieka a prepeličích vajíčok.

Pamätajte, stále máte možnosť výberu potravín za účelom prevencie a pokiaľ je to možné aj sebauzdravenia. Či s diagnózou alebo bez nej, prospešných a kvalitných  potravín je stále dosť, prepeličie vajíčka, A2 mlieko či kozie a ovčie kvalitné výrobky sú bežne dostať,  dajte šancu im aj sebe.

Ďakujem  uznávanému odborníkovi  MUDr. Michalovi  Pijákovi, ktorého si veľmi vážim,  za cenné doplňujúce informácie k môjmu článku, dúfam Vám všetkým pomôžu, sa ešte lepšie orientovať v danej problematike.

,,Vzhľadom na opakované dotazy o potenciálnom riziku senzibilizácie a skríženej reaktivity na prípravok z prepeličích vajíčok pripájam tento doplnok.”

• Konzumácia vajec u atopických pacientov, vrátane astmatikov nie je kontraindikovaná!
• Výskyt skríženej reakcie medzi aeroalergénmi a potravinovými alergénmi živočíšneho pôvodu, ako je napr. bird-egg snydrome je veľmi vzácny!
• Tepelné spracovanie vo veľkej miere redukuje alergény vo vajci, ale ponecháva si antiproteolytický účinok
• Zahriatie vaječných a mliečnych alergénov znižuje alergenicitu a zvyšuje bezpečnosť, pričom si ponecháva schopnosť indukovať desenzibilizáciu.
• Okrem toho, posledné štúdie ukázali, že konzumácia smažených vajec urýchľuje ústup alergie na vaječnú bielkovinu u detí (1). Vaječný prášok, smažené a surové vajcia sa tiež použili s dobrým efektom, formou orálnej imunoterapie (2-7).

1. Leonard SA et al Dietary baked egg accelerates resolution of egg allergy in children.J Allergy Clin Immunol. 2012 Aug;130(2):473-80. Full-text:
   2. Burks AW, et al. Oral immunotherapy for treatment of egg allergy in children. N Engl J Med. 2012;367:233–243. doi: 10.1056/NEJMoa1200435.
   3. Meglio P, et al. Oral food desensitization in children with IgE-mediated hen’s egg allergy: a new protocol with raw hen’s egg. Pediatr Allergy Immunol. 2013;24:75–83.
   4. Itoh N, et al. Rush specific oral tolerance induction in school-age children with severe egg allergy: one year follow up. Allergol Int. 2010;59:43–51.
   5. Urra JM, et al. Oral desensitization to egg enables CD4 + FoxP3+ cells to expand in egg-stimulated cells. J Investig Allergol Clin Immunol. 2012;22:71–73.
   6. Buchanan AD, et al. Egg oral immunotherapy in nonanaphylactic children with egg allergy. J Allergy Clin Immunol. 2007;119:199–205. doi: 10.1016/j.jaci.2006.09.016.
   7. Sato S, , et al. Clinical studies in oral allergen-specific immunotherapy: differences among allergens. Int Arch Allergy Immunol. 2014;164:1–9. doi: 10.1159/000361025.

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24986816

http://allergicliving.com/2010/08/31/allergy-breakthrough-on-baked-milk-and-egg

http://www.francotolentino.com/Reazioni_avverse_intolleranze_allergie_alimentari.pdf

https://authoritynutrition.com/a1-vs-a2-milk/

https://www.facebook.com/MichalPijakMDPersonalizedPaleoNutrition/posts/963291290421061:0

ŠRUBÁŘOVÁ, P. – DVOŘÁK, J. Analýza genomického markeru CSN2 v mléce skotu. Brno : Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2007. s. 127 – 134.

http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=1717&magazine_id=1

https://www.facebook.com/MichalPijakMDFoodAllergySensitivityAndIntolerance/