Fytoestrogény sú skupinou prirodzene sa vyskytujúcich zlúčenín, nesteroidných polyfenolických látok, nachádzajúcich sa v mnohých rastlinných potravinách.

Kým predpona „fyto“ znamená rastlina, časť „estrogén“ vychádza zo skutočnosti, že jej chemická štruktúra sa podobá štruktúre estrogénu – pohlavného hormónu prítomného u mužov aj žien.

Existuje mnoho rôznych fytoestrogénov, z ktorých každý má svoje vlastné jedinečné účinky v tele človeka. Niektoré z najviac študovaných zahŕňajú:

• Lignany: nájdeme v ľanových semienkach, orechoch, obilninách a bobuliach
• Izoflavóny: nachádzajú sa vo vysokých množstvách v sójových bôboch, strukovinách, obilninách a bobuliach aj vo víne
• Resveratrol: je stilben neflavonoidového typu, ,,preslávilo“ ho červené víno, keďže bol už dávnejšie spájaný s pitím červeného vína a tzv., francúzskym paradoxom a jeho zdravotnými výhodami, tie však neboli potvrdené nakoľko víno obsahuje alkohol.. nachádza sa bobuľovom ovocí, v morušiach, v čokoláde a arašidoch
• Kvercetín: nachádza sa v mnohých druhoch ovocia, zeleniny veľa v cibuli a v obilninách
• Kumestany

Mnohé z týchto fytoestrogénov sú zároveň antioxidantmi, ktoré pomáhajú chrániť pred zvýšeným oxidačným stresom a teda zároveň pred mnohými chronickými ochoreniami vrátane srdcových chorôb, niektorých foriem rakoviny a cukrovky 2. typu.

Prečo sa teda niektorí ľudia obávajú fytoestrogénov?

Keďže majú podobnú štruktúru ako estrogény, môžu fytoestrogény interagovať s estrogénovými receptormi a vyvolať estrogénovú/antiestrogénovú odpoveď v cieľových bunkách a tkanivách.

Čo to znamená z hľadiska zdravia, nie je úplne jasné, pretože dôkazy o výhodách konzumácie fytoestrogénov sú zatiaľ obmedzené. Hoci sa uskutočnilo v posledných rokoch mnoho štúdií týkajúcich sa / fytoestrogénov prijatých z diéty/strava a z doplnkov výživy, dôkazy o klinickej účinnosti sú heterogénne a nepresvedčivé. Sporadicky sa v médiách objavujú kontroverzné informácie o  zdravotných účinkoch fytoestrogénov t.j. môže konzumácia vysokého množstva fytoestrogénov alebo nemôže zvýšiť riziko rakoviny prsníka, zhoršiť funkciu štítnej žľazy a ovplyvniť plodnosť?

Zatiaľ čo výskum vo všeobecnosti podporuje príjem potravín s vysokým obsahom fytoestrogénov u zdravých dospelých, niektoré zdravotnícke autority/organizácie odporúčajú osobám s hypotyreózou a ženám, ktoré majú hormonálnu nerovnováhu, alebo prekonali onkologické ochorenie prsníka, obmedziť vysoký príjem sóje. Ako to teda je?

Rakovina prsníka/BC/ sa menej často vyskytuje v Ázii, kde je tradične zaznamenaná vysoká konzumácia sóje. Predpokladá sa, že sójové izoflavóny by mohli chrániť pred recidívou onkologických ochorení prsníka. Zdravotnícke organizácie v rôznych krajinách majú odlišné odporúčania pre konzumáciu sóje a potraviny s vysokým obsahom sóje.

Čo hovoria dôkazy?

V prípade izoflavónov entuziazmus pochádza z epidemiologických dát, ktoré ukazujú, že ženy v ázijských krajinách  konzumujúce tradičnú stravu bohatú na fytoestrogény (t. j. stravu obsahujúcu tofu, miso a fermentované alebo varené sójové bôby), pociťovali menej nepriaznivých symptómov menopauzy ako ženy v západných krajinách.

Účinok fytoestrogénov v potrave na symptómy menopauzy však môže ovplyvniť viacero faktorov.Jedným z nich je črevná mikroflóra, pričom výskum ukazuje, že len asi  30% žien zo západnej populácie má črevnú mikroflóru adaptovanú na premenu izoflavónov na ich aktívnu formu, známu ako equol, v porovnaní s odhadom 50 – 60 % žien v menopauze z japonskej populácie. Hladiny cirkulujúceho estrogénu /ktoré počas menopauzy značne klesajú/ a dĺžka a frekvencia príjmu sóje  /priaznivejší je dlhodobý príjem/ môžu tiež ovplyvniť účinok fytoestrogénov v potrave na symptómy menopauzy. Niekoľko štúdií vykonaných v Japonsku, Severnej Amerike a Austrálii s použitím podobnej metodológie ale v odlišných kultúr/etnických skupinách naznačuje, že rozdiely v hlásení symptómov zdôrazňujú dôležitosť biokultúrneho výskumu. Je pravdepodobné že biologická variácia aj kultúrne rozdiely prispievajú k odlišným symptómom menopauzy/klimaktéria je potrebný presnejší zber údajov.

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15919681/

Ako ,,fungujú“ fytoestrogény?

Vďaka svojej štruktúrnej podobnosti so 17-beta-estradiolom, sa fytoestrogény môžu viazať na estrogénové receptory /ER/ a prejavovať estrogénnu aktivitu a účinky. Fytoestrogény však celkovo vykazujú slabú afinitu k estrogénovým receptorom /ER/sú to selektívne modulátory, to znamená, že majú preferenčnú selektivitu, prednostne sa viažu na estrogén receptor beta/ER beta/  a nie na  ER alfa. Rozdelenie týchto podtypov sa líši podľa typov tkanív, čo ovplyvňuje bunkovú odpoveď na rôzne fytoestrogény.  Aktivácia ER alfa v prsnom tkanive teda zvyšuje bunkovú proliferáciu, čo môže prispieť k rozvoju ER-dependentných nádorov prsníka. Aktivácia ER beta hrá rolu pri pôsobení proti proliferácii buniek sprostredkovanej ER alfa.  Pri vyhľadávaní v databázach/ prosp.kohortové štúdie od r.2009 s cieľom zamerať sa na príjem sójového izoflavonia a súvislosť s recidívou BC alebo úmrtnosťou/zahrnutých bolo sedem štúdií/. Žiadna z týchto štúdií nezistila štatisticky významné nepriaznivé účinky konzumácie sóje na recidívu BC alebo úmrtnosť na BC. Celkovo len jedna štúdia nedokázala nájsť priaznivé účinky príjmu sóje na pacientov s BC. Ostatné štúdie dospeli k záveru, že existujú pozitívne asociácie avšak veľmi variabilným spôsobom. Dve štúdie zistili zníženie recidívy BC spojené s vyšším príjmom izoflavónu iba u žien po menopauze. Ďalšie štyri štúdie dospeli k záveru, že existujú pozitívne asociácie bez ohľadu na menopauzálny stav. Štyri štúdie ukázali lepšie výsledky u žien s hormonálne senz.rakovinou alebo u pacientok, ktoré dostávajú hormonálnu liečbu. Iba jedna zistila silnejšiu súvislosť u pacientov s ER-negatívnym BC. Neboli zistené žiadne nepriaznivé účinky sójových izoflavónov na úmrtnosť/recidívu BC. Sójové izoflavóny môžu mať priaznivé účinky a naznačujú, že príjem sójového izoflavónu je bezpečný pre ženy, ktorí prekonali BC ako vždy je však na potvrdenie súčasných výsledkov sú potrebné rozsiahlejšie štúdie.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9776930/

Fytoestrogény a prevencia osteoporózy

Je niekoľko potenciálnych mechanizmov, ktorými fytoestrogény môžu ovplyvňovať metabolizmus kostí. Izoflavóny zvyšujú syntézu vitamínu D v bunkách a ukázalo sa, že stimulujú vychytávanie vápnika do kostí a zvyšujú proliferáciu a diferenciáciu kostných buniek.

Aby sme sa dostali aj k praktickým  názorným ukážkam v stravovaní, poďme sa pozrieť na to  koľko prijmeme fytoestrogénov napríklad z tofu a zo šošovice.

100 gramov tofu obsahuje 27 150 mikrogramov celkových fytostrogénov , čo je 744-krát viac , ako sa nachádza v 100 gramoch šošovice /36,5 mikrogramov/.

Navyše, strukoviny majú mnoho ďalších nutričných výhod, vďaka ktorým sú dôležitou ingredienciou zdravej výživy. Opäť pripomínam aj sójový natto syr, ktorý naviac obsahuje aj vitamín K2 dôležitý pre zdravie kostí

Pokiaľ by vám mali vadiť antinutrienty v strukovinách, nezabudnite ich upraviť pred spracovaním namáčaním, zliatím vody alebo fermentovaním, nakoniec ich obsah sa zníži u niektorých kultivarov aj varením. Potravín obsahujúcich fytoestrogény je veľmi veľa, nedá sa všetkým v jednom článkom podrobne venovať preto aspoň v stručne prejdeme jednotlivé kultivary šošovice.

Všetky druhy šošovice sú nutrične hodnotné potraviny, každá z nich má však pri varení trochu iné chute a textúry:

• Hnedá/zelená šošovica je najbežnejší typ, má zemitú chuť je univerzálna, vynikajúca je v polievkach ale tiež sa hodí na vegetariánske fašírky a hamburgery. Je vhodné ju namáčať a vodu zliať.
• Francúzka zelená puy, má tendenciu mať tmavšiu farbu a menšiu veľkosť ako tradičné zelené. Má jemne orieškovú a korenistú chuť a dobre držia tvar.
• Beluga: tiež známa ako čierna, pripomína kaviár po uvarení a má hrubšiu šupku ako iné druhy. Má bohatý chuťový profil a skôr zemitú chuť.
• Žltá a červená: má najsladšiu chuť s jemnou orieškovou nuansou. Ľahko sa rozvarí a je výborná na zahusťovanie, do kaší a dhalov.

Potraviny s obsahom fytoestrogénov zahŕňajú širokú škálu štrukturálne odlišných zlúčenín, táto skupina rastlinných potravín je veľmi variabilná a široká sú to  napr.slivky, hrušky, jablká, hrozno,  kapustu, špenát, cesnak, cibuľu, strukoviny, klíčky, obilniny, víno, čaj, tieto zlúčeniny boli identifikované v mnohých bylinkách a doplnkoch výživy a je takmer nemožné sa im vyhnúť na čo však nie je dôvod, naopak môžeme ich práve  vyhľadávať nielen v post menopauzálnom období života.