Cibuľa kuchynská, /Allium cepa/ z čeľade Alloideae, patrí medzi najvýznamnejšie druhy zeleniny. O jej prednostiach sa presvedčili ľudia už v dávnych dobách a niet pochýb o tom, že prvými ochucovadlami, ktoré začali ľudia používať boli cibuľa a pór.

Cibuľa obsahuje veľmi cenné vitamíny, vlákninu, minerálne, aromatické a fytochemické látky, flavonoidy, ktoré súhrnne pôsobia na imunitný systém človeka a chránia ho civilizačnými ochoreniami. Za zmienku stoja aj ostatné druhy cibuľovitej zeleniny ako šalotka, pažítka, cibuľa zimná / Allium fistulosum/, druh s veľmi vysokým obsahom vitamínu C, cesnak a pór. Z nutričného hľadiska je cibuľa bohatá hlavne na vodu 90%, má veľmi málo tuku 0,2gr /100gr a tiež pomenej bielkovín 1,2gr/100gr a škrobu. Približne 100gr cibule obsahuje 8,6gr sacharidov/ sacharóza, glukóza, fruktóza a polyméry fruktózy aj nejaké tie fruktany /a 2gr vlákniny. Zaujímavá je obsahom draslíka až 157mg /100gr, z aminokyselín v nej nájdeme hodne arginínu a kyselinu glutámovú, tá sa nachádza vo vyššej koncentrácii v strede dužiny, menej pri okrajoch. Síra je mimoriadne významná pre cibuľovitú zeleninu, dodáva jej totiž charakteristickú arómu, ktorá má vlastne ochrannú funkciu, chráni totiž cibuľu pred predátormi a parazitmi. Ak cibuľu poškodíme, čiže ak ju krájame nožom, stlačíme ju, zahryzneme sa do nej, uvoľnia sa príslušné enzýmy /alináza/, ktoré premieňajú molekuly síry na aromatické zlúčeniny napr.izoalliín, z ktorého pomocou ďalšieho enzýmu vzniká ,,slzotvorný“ thiopropanal S-oxid. Pred ním niet úniku, pomôžu jedine  plavecké okuliare . Tieto dráždivé látky sa však inaktivujú pri tepelnej úprave, kde prichádza k inej nenahraditeľnej aróme a tou je vôňa tradičného základu jedál, voláme ju ,, na cibuľke“.

Na čo sa však dnes chcem podrobnejšie fokusovať,  je obsah flavonoidov.

Častokrát počúvam ponosy z okolia na ,,dnešnú zeleninu“ , vraj to už nie je ako bývalo kedysi, s obsahom vitamínov a minerálov v zelenine a ovocí a preto treba niektoré vitamíny a fytochemikálie suplementovať vo forme výživových doplnkov. S týmto názorom sa však úplne nestotožňujem, minimálne si treba vysvetliť rôzne uhly pohľadov na túto problematiku a ako vždy nebude to čiernobiele. Pokiaľ by sme mali porovnávať obsah živín, môžeme tak urobiť v prípade dvoch rovnakých kultivarov. Ak bude napríklad paprika pestovaná ekologicky u nás na Slovensku, zjedená ihneď po odtrhnutí v záhrade, môžeme z nej získať viac vitamínu C ako zo Španielskej papriky, ktorá sa ku nám dostane 3 týždne po zbere a ak ju ešte aj tepelne upravíme, množstvo získaného vitamínu C z papriky bude veľmi nízke. Na druhej strane mrkva má veľmi podobný obsah karotenoidov v lete ako v zime po uskladnení, dôležité je však vedieť, že ju máme tepelne upraviť a doplniť pri konzumácii o tukovú zložku. Tekvica hokkaido má zase najviac karotenoidov v šupke preto by sa šúpať nemala, to isté napríklad aj uhorka. Mladý hrášok môžeme pri prebytku v záhrade ihneď po zbere zamraziť, uchová si tak značný obsah vitamínu C.

Preto, ako ste iste pochopili, ak by sme mali dostatok vedomostí o potravinách, ich zložení a vhodnom spracovaní, nemuseli by sme pravidelne užívať doplnky výživy a v niektorých prípadoch skutočne vyhadzovať peniaze von oknom. Volá sa to potravinová gramotnosť a tú si treba v rámci zachovania zdravia, neustále zvyšovať.

Zoberme si napríklad taký kvercetín, štedro zastúpený práve v cibuli. Kvercetin je flavonol /flavonoid, flavonoidy patria do skupiny polyfenolov/, okrem cibule sa bežne vyskytuje v ovocí, zelenine a orechoch v rôznych glykozidických formách. Hlavnými zdrojmi sú šalát, paprika, brusnica, černica, čierna baza, kapary, paradajka, brokolica, jablko, kapusta, melón, nachádza sa však aj v orechoch, kvetoch, napríklad v ľubovníku bodkovanom/hypericum perforatum/, v Ginku biloba a v lítkoch čaju /Camellia sinensis/ . jedna z najvyšších koncentrácií kvercetínu bola zaznamenaná v surových kaparách -234 mg / 100 g naopak nízka koncentrácia 2 mg / 100 g v čiernom alebo zelenom čaji. Pre detia adolescentov do veku 16-18 rokov, môže byť najdôležitejším zdrojom kvercetínu jablko alebo cibuľa. V Španielsku je priemerný denný príjem kvercetínu 18,48 mg / deň, čo je výrazne viac ako v Spojených štátoch 9,75 mg / deň, na základe zdrojov ako čaj, citrusové ovocie, džús, pivo a víno, melón, jablká, cibuľa, bobuľovité ovocie a banány./ Odhadovaný príjem flavonoidov sa pohybuje od 50 do 800 mg / deň /z čoho kvercetin predstavuje 75%/, väčšinou v závislosti od regionálnych stravovacích návykov na báze konzumácie ovocia, zeleniny a príjmu čaju.

Čo je to kvercetín ?

Kvercetín je typický, rastlinný flavonoid, ktorý má rôzne farmakologické účinky vrátane protizápalových, antioxidačných, protirakovinových, anti-anafylaktických a vykazuje účinky  proti starnutiu. Aplikácia QC vo farmaceutickej oblasti je však obmedzená z dôvodu zlej rozpustnosti, nízkej biologickej dostupnosti  a nestability. Kvercetín  vo forme výživového doplnku sa dnes odporúča pri histamínovej intolerancii pretože dokáže znížiť hladinu histamínu v tele. Na stránkach a fórach s HIT kolujú dobré rady ako tento doplnok používať a aký produkt od akého výrobcu zvoliť. Bohužiaľ aj v tomto prípade sa paušalizuje informácia ako ,,dobrá rada pre každého“ a málokto si uvedomuje, že čo jedinec to iný efekt po užití výživového doplnku. Vzhľadom na zložitosť ciest metabolizmu kvercetínu, treba vziať do úvahy podstatnú interindividuálnu variabilitu biologickej dostupnosti vznikajúcu  za účasti mnohých faktorov.

Tieto môžu zahŕňať, genetické polymorfizmy/ hlavné cesty metabolizmu kvercetínu závisia od konjugujúcich enzýmov, z ktorých väčšina má známe genetické polymorfizmy/, zloženie črevnej mikrobioty, adaptáciu na stravu, expozíciu látky a ďalšie charakteristiky jedinca ako je BMI /index telesnej hmotnosti/ a zdravotný stav. Napríklad iba v enzýmoch a transportéroch sa môže nachádzať niekoľko genetických polymorfizmov, čo by mohlo viesť k určitej variabilite. Doteraz však žiadna zo štúdií neskúmala prínos týchto polymorfizmov v rámci metabolizmu kvercetínu in vivo . Okrem toho sú mnohé z týchto enzýmov a transportérov modulované stravou, liečivami a prostredím, čím sa zložitosť pochopenia metabolizmu komplikuje.

Dôležitou a pravdepodobne najdôležitejšou otázkou, ktorá ešte nebola vyriešená, je prítomnosť akejkoľvek súvislosti medzi biologickou dostupnosťou a biologickou aktivitou kvercetínu. Takáto štúdia by sa mohla zaoberať hypotézou, ktorá by ozrejmila či vysoký absorbér kvercetínu vykazuje tiež vyššiu biologickú odpoveď na kvercetín a či je prítomnosť veľkých množstiev mikrobiálnych metabolitov korelovaná s výraznejšou biologickou odpoveďou a nakoľko je podmienená zložením črevnej mikrobioty.  V ideálnom prípade by tieto informácie boli spojené s meraniami biologickej aktivity a biomarkerov. Dôležitým aspektom pre budúce štúdie, ktoré je potrebné brať do úvahy i keď v niektorých ohľadoch je ťažšie sa  nimi zaoberať, je určiť či jedinec s nízkou biologickou odpoveďou vykazuje aj nízku odpoveď v biomarkeroch  v porovnaní s jedincom s vysokou biologickou odpoveďou.

Napriek mnohým nezodpovedaným otázkam jeho doterajšie použitie v oblasti medicíny preukázalo potenciál pre zlepšenie zdravia ľudí vďaka svojej antioxidačnej aktivite in vivo. Niektoré štúdie ukazujú, že kvercetín možno použiť ako nutraceutikum na ochranu pred rôznymi ochoreniami. Je účinný pri liečení a prevencii ľudských chorôb, pretože ovplyvňuje glutatión, enzýmy, dráhy prenosu signálu a produkciu ROS/reaktívne formy kyslíku/ reactive oxygen species/. Jeho použitie vo farmaceutickej oblasti je však obmedzené jeho nízkou absorpciou do tela na základe jeho zlej rozpustnosti, nízkej biologickej dostupnosti, zlej priepustnosti a nestability. Ak vytvára komplexy s kovovými iónmi alebo komplexnými iónmi, zvyšuje sa ich biologická dostupnosť a antioxidačný účinok. Okrem komplexov kvercetínu, napríklad polymérne micely kvercetínu, mukoadhezívne nanoemulzie s obsahom kvercetínu, gél s obsahom kvercetínu, lipozómy a ďalšie.  Tieto prípravky zlepšujú rozpustnosť a biologickú dostupnosť kvercetínu, čo zvyšuje jeho klinickú účinnosť a ponúka nové formulácie pre výskum a vývoj. Preto stratégie, ktoré zlepšujú rozpustnosť a biologickú dostupnosť kvercetínu, potencujúc jeho vlastnosti, ako sú jeho antioxidačné a antimikrobiálne účinky, majú sľubnú budúcnosť. Prispeje to k maximálnemu využitiu kvercetínu ako bohatého prírodného zdroja na lekárske použitie/ terapeutické činidlá na liečenie ľudských chorôb./

Vráťme sa však k využitiu flavonoidu kvercetínu v tej najprirodzenejšej forme a to je z našej každodennej potravy, napriek tomu sa však tak úplne nevyhneme chémii 

BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ FLAVONOIDOV

Viac krát som vo vyššie uvedenom článku použila termín biologická dostupnosť, poďme si vysvetliť čo si môžeme pod týmto termínom predstaviť.

Medzi faktory ovplyvňujúce biologickú dostupnosť fytochemických látok patrí potravinová matrica, absorpcia a metabolizmus. Biologickú dostupnosť požitých flavonoidov v potrave, ovplyvňuje množstvo faktorov. V nasledujúcej časti článku si stručne rozoberieme niektoré faktory. Pokiaľ ide o absorpciu flavonoidov, hlavnú úlohu hrá chemická štruktúra z hľadiska molekulovej hmotnosti, glykozylácie a esterifikácie.

Potravinové zdroje flavonoidov v potrave a ich príjem sa môžu medzi obyvateľmi značne líšiť, pretože to závisí od dostupnosti zdrojov potravy a stravovacích návykov rôznych demografických skupín. Hoci flavonoidy preukázali nespočetné výhody pre zdravie, ich spomínaná nízka biologická dostupnosť môže byť znepokojujúca, pretože je známe, že druhá fáza metabolizmu ovplyvňuje biologickú dostupnosť flavonoidov u ľudí.  Väčšina flavonoidov zvyčajne podlieha sulfatácii, metylácii a glukuronidácii v tenkom čreve a pečeni ako dôkaz nachádzame konjugované metabolity v plazme po požití flavonoidov. Metabolity flavonoidov vo všeobecnosti vykazujú zníženú biologickú aktivitu v porovnaní s pôvodnými zlúčeninami, výskum však naznačuje potenciálne zdravotné prínosy týchto metabolitov, ktorých účinok však musí byť bližšie objasnený.

Podľa amerického úradu pre potraviny a liečivá /FDA/ definícia biologickej dostupnosti určuje v akej miere a rozsahu je účinná zložka alebo aktívna časť absorbovaná z liečivého produktu a stáva sa dostupnou v mieste pôsobenia. Rovnaký princíp sa dá uplatniť na flavonoidné zlúčeniny v potravinách. Ako vyplýva z definície, miera absorpcie a dostupnosť v mieste pôsobenia je nanajvýš dôležitá, pretože bioaktívna látka v biologických systémoch by mala byť účinná  a teda „biologicky dostupná“.

Biologická dostupnosť udáva taktiež či frakcia orálne/ústami/podanej látky je absorbovaná a dostupná pre fyziologickú aktivitu alebo má zásobný charakter. Biologická dostupnosť sa klasifikuje ako absolútna alebo relatívna na základe jej farmakokinetického hodnotenia. Absolútna biologická dostupnosť je presnejšia, avšak štúdie skúmajúce relatívnu biologickú dostupnosť kvercetínu sú častejšie. Preto je cieľom určiť množstvo konkrétnej živiny alebo bioaktívnej zlúčeniny v potravinách alebo doplnkoch výživy, ako aj jej biologickú dostupnosť.

Prvé výskumy farmakokinetiky kvercetínu u ľudí naznačujú veľmi zlú perorálnu biologickú dostupnosť po jednej perorálnej dávke /2%/. Odhadovaná absorpcia kvercetín glykozidu, prirodzene sa vyskytujúcej formy kvercetínu, sa pohybuje v rozmedzí od 3% do 17% u zdravých jedincov. Relatívne nízka biologická dostupnosť kvercetínu sa dá pripísať jeho nízkej absorpcii, rozsiahlemu metabolizmu a už vyššie spomínanej  rýchlej eliminácii.

AKONÁHLE JE KVERCETÍN V ČREVE, JEHO BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ ZÁVISÍ AJ OD TOHO, DO AKEJ MIERY JE MODIFIKOVANÝ TAK, ABY SA STAL ROZPUSTNEJŠÍM.

ČO ZVYŠUJE JEHO ABSORPCIU?

Odporúčania pre zvýšenie absorpcie kvercetínu a biologickú dostupnosť:

• Užívanie s tukmi alebo olejmi. Oleje stimulujú produkciu žlče, vďaka ktorej je kvercetín rozpustný v čreve a ľahšie sa vstrebáva
• Pridanie cereálií ku zdrojom kvercetínu
• Kvercetín 3-glukóza na rozdiel od voľného kvercetínu
• Alkoholické tinktúry, ktorých biologická dostupnosť je približne 40%
• Kombinácia s bromelaínom, čo zvyšuje jeho biologickú dostupnosť a protizápalové účinky

https://selfhacked.com/blog/quercetin-flavonoid/

ABSORPCIA – VSTREBÁVANIE

Kvercetín glykozidy sa môžu absorbovať rôzne podľa typu pripojenej cukornatej zložky. Dostupné dôkazy naznačujú, že kvercetín glykozidy – to sú tie, vyskytujúce sa prevažne v cibuľke alebo šalotke/ sú oveľa lepšie absorbované ako napríklad rutinozid, hlavný kvercetín glykozid v čaji. Na rozdiel od základnej formy aglykonu vo väčšine doplnkov sa prevažne kvercetín v potravinách viaže na molekulu cukru, tento konjugát je známy ako glykozid. Cibuľová rastlina má tendenciu viazať glukózu za vzniku kvercetínu-3-glukosidu (izochercetínu), zatiaľ čo jablone a čajové rastliny majú tendenciu pripájať rutinózu, čím sa získava rutín. Glykozidy sa v tenkom čreve účinne hydrolyzujú beta-glykozidázami na aglykónovú formu, z ktorej sa časť absorbuje. Kvercetín glukuronid a jeho deriváty kyseliny sírovej /kvercetín glukuronid sulfát/ sa ľahšie vstrebávajú ako kvercetín. Potom je jeho absorpcia ovplyvnená rozdielmi v glykozylácii/ pripojenie sacharidového zvyšku kovalentnou väzbou na inú molekulu/ potravinovej matrice, z ktorej býva získaný/konzumovaný, tiež od súčasného podávania iných zložiek výživy ako sú vláknina a tuk. Rôzne typy cukrov a miest konjugácie cukrovej skupiny, budú mať za následok variáciu absorpcie.

Kvercetín a jeho deriváty sú stabilné v žalúdočnej kyseline, nie sú však žiadne dostupné informácii o jeho absorbcii v žalúdku. /Kontrastné aglykóny kvercetínu, glykozylované formy kvercetínu (kvercetín glukosid, kvercetín rutinozid) sa neabsorbujú v žalúdku (Crespy et al ., 2002)./ Štúdie naznačujú, že kvercetín je absorbovaný z časti  v hornej časti tenkého čreva.

Po absorpcii sa kvercetín metabolizuje v rôznych orgánoch vrátane tenkého čreva, hrubého čreva, pečene a obličiek. Metabolity tvorené v tenkom čreve a pečeni biotransformačnými enzýmami zahŕňajú metylované, sulfo-substituované a glukuronidované formy.

Medzi derivátmi kvercetínu sú lepšie absorbované konjugované formy jeho glykozidov ako kvercetín. Čisté  kvercetín glukozidy  sú schopné interagovať so sodík závislými glukózatransportnými  receptormi v epiteli sliznice, a preto sa môžu absorbovať tenkým črevom in vivo.

Metabolizmus, rýchlosť a množstvo absorpcie kvercetínu v potrave u ľudí, ako sa zdá, závisí predovšetkým od typu a polohy cukrovej skupiny. Podľa Graefe a kol .,biologická dostupnosť kvercetín metabolitov bola päťkrát vyššia, keď bola podávaná ako kvercetín-4 ‘ O -glucoside (C _max : 2,1 ± 1,6 ug / ml; t _max : 0,7 ± 0,3 h) miesto quercetin-3- O -rutinoside (C _max : 0,3 ± 0,3 ug / ml; t _max: 7,0 ± 2,9 h  org. Metabolism, rate and amount of dietary quercetin absorption in humans appear to depend primarily on the type and position of sugar moiety. According to Graefe et al., bioavailability of quercetin metabolites were five times higher when quercetin was administered as quercetin-4′-O-glucoside (C_max: 2.1 ± 1.6 µg/mL; t_max: 0.7 ± 0.3 h) instead of quercetin-3-O-rutinoside (C_max: 0.3 ± 0.3 µg/mL; t_max: 7.0 ± 2.9 h) and the site of absorption for these glycosides were different. Regardless of the type of quercetin glycoside administered, the potentially active quercetin metabolites (glucuronides) were identical in human plasma. Bioavailability of the ingested quercetin also depends on its dietary source. In a clinical study, consumption of onion powder (C_max: 273.2 ± 93.7 ng/mL; t_max: 2.0 ± 1.7 h; t_1/2: 14.8 ± 4.8 h) led to faster absorption, higher plasma concentrations and greater bioavailability compared to apple peel powder (C_max: 63.8 ± 22.4 ng/mL; t_max: 2.9 ± 2.0 h; t_1/2: 65.4 ± 80.0 h). Quercetin glycosides in onion powder were mainly quercetin-3,4′-O-glucoside and 4′-O-glucoside whereas in apple peels were quercetin-3-O-arabinoside, 3-O-galactoside, 3-O-glucoside and 3-O-rhamnoside.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3798909/

Tiež, interakcie flavonoidových zlúčenín s črevnou mikroflórou ovplyvňujú ich biologickú dostupnosť. Podľa  Del Rio a kol . sa významné množstvo požitých flavonoidov neabsorbovalo v tenkom čreve. Dosiahli hrubé črevo a boli pomocou črevnej mikroflóry degradované na jednoduché fenolové kyseliny, ktoré boli absorbované do obehového systému. O týchto katabolitoch hrubého čreva bolo známe, že exprimujú biologické aktivity a potenciálne zdravotné vlastnosti súvisiace s flavonoidmi, hoci požité flavonoidy sa v prvom rade neabsorbovali v tenkom čreve.

Na obrázku:

Zjednodušená schéma metabolizmu ľudských flavonoidov. Požité/konzumované  flavonoidy podliehajú extenzívnemu črevnému metabolizmu. Metabolity sa potom transportujú do pečene cez portálnu žilu a podliehajú ďalšiemu metabolizmu. Pečeňové metabolity môžu byť transportované do cieľových buniek a tkanív, vylučované do žlče a podrobené enterohepatálnej recirkulácii alebo eliminované močom a / alebo stolicami. Aglykony alebo flavonoidové metabolity, ktoré sa dostanú do hrubého čreva, môžu podliehať mikrobiálnej degradácii a reabsorpcii.

VÝZNAM POTRAVINOVEJ MATRICE

Ďalším prístupom na zlepšenie biologickej dostupnosti bioaktívnych flavonoidov je doplnenie potravinových prísad. V randomizovanej, slepo slepej, krížovo kontrolovanej štúdii kontrolovanej diétou, konzumovalo šesť zdravých žien (vo veku 22 – 28 rokov) 130 mg kvercetín ekvivalentov z cereálnych tyčiniek obohatených o kercetín alebo z kapsúl naplnených práškom kvercetínu. Systémová dostupnosť, v závislosti plazmatickej koncentrácie časovej krivky, bola päťkrát vyššia a maximálna koncentrácia bola šesťkrát vyššia po požití cereálnej tyčinky obohatenej o kvercetín.

Zdraví účastníci konzumácie hroznovej šťavy obsahujúcej 10 mg kvercetínu aglykónu mali C _max quercetínu 16 uM, čo predstavuje približne 1,4% požitej dávky (Golderg a kol ., 2003). Kvercetínglukozid sa tiež slabo absorbuje, čo dokazuje odhadovaná absorpcia 6,9 % u zdravých účastníkov, ktorí požívali kvercetínový glukozid odvodený z cibule v dávke zodpovedajúcej 100 mg kvercetínového aglykónu (Graefe a kol., 2001).

Požitie kvercetínu s fruktooligosacharidom s krátkym reťazcom (FOS) zlepšuje biologickú dostupnosť kvercetínu (Matsukawa a kol., 2009). Biologická dostupnosť kvercetínu z vákuovo impregnovaných jablkových čipsov (AUC _{0-1440 min} = 104 ± 24 µmol.min.L ^-1), t.j. funkčného jedla bola podobná ako užitie suplementov/kapsúl s extraktom z jablčnej šupky (AUC _{0-1440 min} = 87 ± 24 umol.min.l ^-1 ) u ľudí (Petersen et al., 2016). Potrebný je ďalší výskum, aby sa dokázalo, že kvercetín v potravinovej matrice poskytuje väčšiu biologickú dostupnosť ako formy kapsúl.

http://www.foodandnutritionjournal.org/vol04nospl-issue-conf-october-2016/bioavailability-of-quercetin/

V tejto štúdii sa antioxidačné a protizápalové účinky šiestich derivátov kvercetínu (kvercetín- 3-0 -glukuronid, tamarixetín, izorhamnetín, izorhamnetín- 3-0 – glukosid , kvercetín-3,4′-di- O-glukozid, kvercetín-3,5,7,3 ‘, 4’-pentametyléter) sa porovnávali s aktivitou bežného cibuľového extraktu ako hlavného zdroja dietetického kvercetínu

https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1756464617306588?via%3Dihub

Nepretržitý príjem potravy/diéty, obsahujúcej kvercetín, sa hromadí v krvi a významne zvyšuje koncentráciu kvercetínu v plazme, čo významne koreluje s jeho stravovacím obsahom. Kvercetín je v krvi prítomný v konjugovanej forme, ktorej hlavnou formou je glykozid. Kým isorhamnetín  a glukozid acid sulfátové deriváty tvoria 91,5% jeho metabolitov, medzi ďalšie metabolity patrí jeho glukuronozid a metylovaná forma.  Boulton tiež zistil, že kvercetín konjugovaný s plazmatickým proteínom /albumín predstavuje 99,4%/, tak znížil jeho biologickú dostupnosť v bunkách.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4808895/

VYLUČOVANIE

Zatiaľ limitovaný výskum naznačuje, že kvercetín a jeho metabolity majú tendenciu sa hromadiť v orgánoch, ktoré sa podieľajú na jeho metabolizme a vylučovaní, a že mitochondria by pravdepodobne mohla byť oblasťou koncentrácie kvercetínu v bunkách. Obličky sú hlavným vylučovacím orgánom. Koncentrácia kvercetínu v moči sa zvyšovala so zvyšujúcou sa dávkou a časom po užití ovocnej šťavy u človeka, možno deriváty kyseliny benzoovej sú bežným metabolitom kvercetínu. Ľudské subjekty môžu absorbovať významné množstvo kvercetínu z potravy a eliminácia je pomerne pomalá, so zaznamenaným polčasom rozpadu v rozmedzí od 11 do 28 hodín. Priemerný terminálny polčas rozpadu quercetínu je 3,5 h. Celková regenerácia od C-kvercetínu v moči, výkaloch a vydýchnutom vzduchu je veľmi variabilná v závislosti od jednotlivca. Vysoké množstvo absorbovaného kvercetínu sa vo veľkej miere metabolizuje a nakoniec sa vylučuje pľúcami . Ďalšia literatúra naznačuje, že izoquercetín (glykozylovaný kvercetín) sa v aglykónovej forme absorbuje komplexnejšie ako kvercetín a že súčasné užívanie kvercetínu s vitamínom C, folátom a ďalšími flavonoidmi, zlepšuje biologickú dostupnosť.

Všetky tieto štúdie naznačujú, že kvercetín glukozidy sú absorbované v hornom segmente tenkého čreva, potom sú metylované, sulfo-substituované a glukuronidované biotransformačnými enzýmami v tenkom čreve a pečeni a v závere sa vylučujú obličkami močom.

ANTIOXIDAČNÁ AKTIVITA KVERCETÍNU IN VIVO

Antioxidačná aktivita kvercetínu sa prejavuje hlavne jeho účinkom na glutatión, enzymatickou aktivitou, signálnymi transdukčnými cestami a reaktívnymi kyslíkovými druhmi /ROS/ spôsobenými environmentálnymi a toxikologickými faktormi. Kvercetín vykazuje silnú antioxidačnú aktivitu udržiavaním oxidačnej rovnováhy.

ÚČINKY KVERCETÍNU NA ROS SPÔSOBENÉ ENVIRONMENTÁLNYMI A TOXIKOLOGICKÝMI FAKTORMI

Oxidačné poškodenie je väčšinou spôsobené ROS. Kvercetin môže odstrániť ROS, čím zabraňuje  oxidačnému poškodeniu, akým je poškodenie dýchacích ciest, ultrafialové žiarenie /UVB/, kožné lézie spôsobené žiarením, oxidačné poškodenie vyvolané paraquatom /herbicid/ ako aj zmena kvality spermií spojená s ROS, či oxidačné poškodenie epitelových buniek žalúdka. Poškodenie dýchacích ciest je spôsobené vystavením jemných častíc /PM2,5/ v životnom prostredí, čo vedie k bunkovej aktivite 16HBE buniek, zvýšenej produkcii ROS a inhibícii expresie mitochondriálnych génov. Zistilo sa, že kvercetín môže stimulovať 16HBE bunky na opravu oxidačného poškodenia po vystavení PM2,5 reguláciou produkcie ROS a protizápalových procesov.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6470739/

Kvercetín vykazuje tiež protizápalové a imunomodulačné účinky, in vitro /bunky/ a in vivo /zvieratá/, avšak štúdie na ľuďoch tieto výsledky buniek a zvierat jednoznačne zatiaľ nepodporili. Účinok, v ktorom kvercetín pôsobí ako podporný prostriedok  imunity u ľudí, sa musí pre ďalšie široké použitie ďalej overiť.

Veľmi prínosný článok o kvercetíne ako potenciálnom antihistaminiku napísala Histamínová Kašulka, sledujte ju a čítajte nielen tento link https://aspoonofhistamine.com/2013/02/22/que-histamin-quercetin-aneb-zazracne-prirodni-antihistaminikum/

V závere by sme mohli vyvodiť:

Cibuľa môže byť lepšia ako doplnok kvercetínu z hľadiska biologickej dostupnosti kvercetínu, pravdepodobne preto, že potravinová matrica zvyšuje črevnú absorpciu kvercetínu, glukozylácia zvyšuje svoju biologickú dostupnosť zvýšením prístupnosti k absorpčným bunkám. Prenylácia môže zvýšiť bioakumuláciu v cieľovom mieste zvýšením absorpcie buniek. Tieto chemické modifikácie však nezaručujú zdravotný prínos pre vaskulárny systém. Diétny kvercetín /kvercetín z potravy/ je prítomný výlučne v konjugovanej forme v krvnom obehu. Kvercetín môže vykonávať svoju vaskulárnu funkciu ako aglykón v bunkách makrofágov po zápalom vyvolanej dekonjugácii a ako konjugovaný metabolit zacielením na endoteliálne bunky. Pre vyhodnotenie vaskulárnej funkcie širokej škály diétnych flavonoidov, by sa mal v blízkej budúcnosti objasniť vzťah medzi biologickou dostupnosťou a biologickou účinnosťou.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28377278

Pokiaľ teda cibuľa obsahuje naozaj najviac biologicky dostupných flavonoidov, mohli by sme podporiť ich biologickú dostupnosť aj tepelnou úpravou alebo je lepšie konzumovať cibuľu surovú?

Podľa tejto štúdie má význam konzumovať cibuľu celú, keďže šupky sušenej cibule sú zrejme nekonzumovateľné.  Najlepšie využitie vidím v konzumácii mladej červenej cibuľky jarnej a čo najmenej vrstiev dolu 

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/26375490/

Ani varením nič nepokazíte, pri varení polievky, kde pridáte cibuľu so šupou, sa uvoľní približne 30% kvercetínových glykozidov do vody. Pokiaľ však pridáte do polievky koreniace zmesi s obsahom kyseliny glutámovéj, nastane hydrolýza kvercetínglykozidov. Flavonoidy rýchlejšie oxidujú pri vysokej koncentrácii  železnatých iónov, čo sa však pri štandartnom varení dá ťažko dosiahnuť, možno ak by ste hodili do polievky 20tabletiek chlorely alebo 50gr rias  Tepelná úprava cibule v mikrovlnke je zase milosrdná k uchovaniu vitamínu C a celkovému obsahu flavonoidov.

https://www.jstage.jst.go.jp/article/jnsv1973/47/1/47_1_78/_pdf/-char/en

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11349895

Prečo doporučujem konzumovať skôr červenú cibuľu? Pretože tá červená, okrem všetkých hore spomínaných benefitov, obsahuje navyše aj farebné pigmenty antokyaníny. ktoré vykazujú značnú antioxidačnú aktivitu, pomôžeme si tým v boji proti oxidačnému stresu.

Anthocyanins are natural pigments in plants and exhibit a blue, purple or red color. These compounds are abundant in purple berries, apples, cherries, red and purple grapes and pomegranates as well as red wine and certain vegetables such as cabbage, onions and radishes. Common food anthocyanins are cyanidin, delphinidin, malvidin, pelargonidin, peonidin and petunidin.

According to Somerset and Johannot , major dietary sources of anthocyanins in adult Australians were blueberries, cherries and wine. Wine contributed around 85%–95% of the daily intake of delphinidin, petunidin and malvidin. In Spanish adults, red wine was the main contributor to anthocyanin intake (45.62%) and cyanidin (35.74%) and malvidin (35.99%) were the main compounds.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3798909/

Univerzálna rada na záver 

Pokojne si robte cibuľové základy do polievok, gulášov, zeleninových jedál ako je u nás zvykom. Cibuľu však neprepáľte, restujte ju na kvalitnom tuku, ktorý neobsahuje veľa polynenasýtených mastných kyselín ale skôr stabilnejšie tuky. Takými sú maslo, bravčová, husacia masť, olivový olej ale aj niektoré iné rastlinné oleje s prevahou mononenasýtených mastných kyselín.

Do jedál nezabudnite pridávať protizápalové koreniny, ktoré zároveň chuťovo obohacujú jedlo a pripravia gurmánsky zážitok. Viva cibuľa!!

Odkazy a zdroje:

Výživové doplnky s kvercetínom, pre a proti, https://selfhacked.com/blog/quercetin-23-scientifically-proven-benefits-quercetin/

https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/1541-4337.12342

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28377278

Dario Bressanini, La Scienza delle verdure, La chimica della cipolla

http://www.foodandnutritionjournal.org/vol04nospl-issue-conf-october-2016/bioavailability-of-quercetin/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26393898

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3798909/#B15-nutrients-05-03367