Verili by ste, že jedna mierne exotická ,,polievka”  môže byť naozaj superjedlom s mimoriadnymi ochrannými  až liečivými  účinkami pre organizmus? Opätovne prízvukujem,  lepšie ak stravou riešime prevenciu pred civilizačnými ochoreniami,  avšak  tieto potraviny dokážu skutočne  zmierniť a ovplyvniť  už vzniknuté zápalové a metabolické ochorenia.  Aké suroviny jedlo  obsahuje ?  Zemiaku podobnú hľuzu  yam / čeľaď  Dioscoreaceae /, shitaké, hlívu ustricovú, druh čínskej kapusty  Pak Choi /Brassica rapa subsp. chinensis/, goji, kurkumu, chilli, koriandrovú vňať a ešte zopár dôležitých príchutí. Možno ste počuli o látke diosgenín. Tá sa práve získava z niektorých druhov  hľúz yamu /je ich okolo 400 / a je výnimočná svojim všestranným využitím v boji proti civilizačným ochoreniam.

Yam /dioscorea/

Diosgenín  je steroidný saponín, tzv.fytohormón, ktorý pozitívne pôsobí na hormonálny systém. Chráni pred osteoporózou, menopauzálnymi  ťažkosťami, poruchami menštruačného cyklu, reumatoidnou artritídou. Yam je vhodné konzumovať pri dyslipidémii, obezite, diabetese, vysokom cholesterole,  ochorení pečene, žlčníka, všeobecne pri metabolickom syndróme a tiež pri onkologických ochoreniach tráviaceho traktu. V niektorých etnických skupinách ich používali na liečbu neplodnosti. Diosgenínu sa pripisovali  anabolické účinky preto bol obľúbený  u kulturistov.  Tento  účinok však nebol  preukázaný.  V laboratórnych podmienkach sa z diosgenínu vyrábajú syntetické steroidy ako napr. DHEA, estrogén, progesteron, ktoré sú populárne suplementy.  Yam  na našom území nerastie ale iste ho poznáte z dovoleniek  a dá sa kúpiť aj u nás v Bratislave. Veľa ľudí si ho mýli so sladkým zemiakom –batátom.  Batát /oranžový, je iný druh hľúzy Ipomoea batatas/, ktorá diosgenín neobsahuje je však veľmi zdravá pre iné látky a živiny. Chcete vedieť koľko yamu treba zjesť aby mal diosgenín konkrétny účinok na hormonálny systém ? No v tomto Vás veľmi nepoteším – nevie sa presne.  Enzymatická konverzia diosgenínu na progesterón nebola ešte objasnená. Takže za deň  300g – 500 gr by mohlo byť maximum aby telo využilo bezpečne nutričné látky a terapeutické účinky. Existujú štúdie, ktoré opisujú  vplyv  diosgeninu na molekulárny mechanizmus kontroly metabolických dráh napríklad pri inzulíne a jemu podobnom rastovom faktore /IGF-1/. Pozitívne výsledky sú pri liečbe ochorení pečene /hepatitída C/, tiež pri znížení cholesterolu v plazme po konzumovaní druhov Dioscorea nipponica Makino  a Dioscorea villosa. Terapeutické účinky boli zaznamenané tiež u onkologických ochorení hrubého čreva / adenokarcinom/, kde podávaný diosgenín  inhiboval  proliferáciu rakovinových buniek / brzdil rast/ a indukoval apoptózu nádorových buniek.

Yam okrem diosgenínu obsahuje  predovšetkým škrob,  veľa draslíka /100gr až 820mg/, magnézium, zinok, vitamín K1, vápnik. Ja som použila africký kultivar. Tieto hľuzy sa jedia iba tepelne upravené. Šupka obsahuje veľa oxalátov a môže dráždiť pokožku. Treba ich teda pred varením olúpať , nakrájať na plátky a menšie kúsky a povariť. Alebo ich môžete upravovať priamo so zeleninou a mäsom. Môžu sa tiež opiecť  na oleji,  skúste mix: sezamový, kokosový alebo ghí maslo s olivovým olejom.

Shitaké/ Lentinus edodes/ a hlíva ustricová / Pleurotus ostreatus/

Chutné huby s liečivým účinkom.  Na Slovensku je skôr známa hliva, ktorú si mnohí pestujú i v domácich podmienkach. Shitaké alebo po našom húževnatec je huba z výraznou chuťou,  so širokým využitím v gastronómii. Ja  som ju  na Vianoce mala aj v kapustnici. Výborne chutí so zeleninou a obilninami,  ochutená  koreninami ako kurkuma či rôznymi masalami. V Japonsku ju požívajú tisícročia na liečbu ochorení ako bronchitída,  hepatitída, kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia,  celkovo na zvýšenie aktivity imunitného systému. Znižujú tiež hladinu LDL cholesterolu. Obsahujú vitamíny skupiny B,D,C,K minerály, stopové prvky /selén, zinok, meď, bróm/ a samozrejme vlákninu.

Polysacharid lentinan obsiahnutý v hubách shitaké, dokáže predlžiť  prežitie u pacientov s rakovinou žalúdka /izolovaný/. Vždy je však lepšie využiť  ho v prevencii ochorení,  v rámci jedla. Hubové polysacharidy, najmä betaglukány/ z hlivy ustricovitej/ či už spomínaný lentinan z shitaké  alebo hlíva, majú protinádorové a imunomodulačné účinky sprostredkované  tvorbou cytokínov,  bunkami imunitného systému. Hliva ukrýva v sebe tiež prospešnú látku  s názvom lovastatín. Ak Vám to pripomína statíny, ktoré lekári predpisujú na znižovanie cholesterolu, triafate správne.  Častou konzumáciou hlivy si  takto chránite telo pred kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Chilli papričky –kapsaicín

Kapsaicín je látka obsiahnutá v papričkách,  zodpovedá za ich ,,pálivosť“. Jesť pikantné jedlá je užitočné pre ľudí, ktorí majú vyšší BMI a mali by si viac kontrolovať denný príjem potravy. V niektorých kultúrach sa hovorí ,, čo nie je pálivé nieje zdravé“.  Kapsaicín má skutočne termogénny účinok. Dokáže v konečnom dôsledku  znížiť  kalorickú hodnotu pri konzumácii štipľavého jedla až o 30% /približne od 50 do 100kcal pri jednom jedle je to však individuálne. /  Ako to funguje?  Kapsaicín pôsobí na CNS, stimuluje uvoľňovanie katecholamínov, ktoré zrýchľujú metabolizmus. Ďalej kapsaicín znižuje hladiny grehlínu, hormónu zodpovedného za zvýšenú chuť do jedla a naopak zvyšuje hladinu  inkretínu GLP1. Tento hormón má inzulínotropný účinok, stimuluje syntézu inzulínu  a jeho zvýšená sekrécia  v tele potláča rozvoj diabetes mellitus 2 typu.

Vyzerá to naozaj tak, že čo je pikantné je zdravé. Netreba to samozrejme preháňať . Opäť platí u každého je to inak. V malých množstvách podporuje trávenie, u citlivejších osôb spôsobuje podráždenie sliznice žalúdka a v prípade dyspepsie, či   u niektorých vážnych ochorení tráviaceho traktu,  sú pikantné jedlá nevhodné.

Ostatné potraviny spomeniem iba okrajovo a ich význame v prevencii civilizačných ochorení prosím nepochybujte.

Pak choi je druh chutnej, zdravej  čínskej kapusty. Obsahuje karotén  a veľa vitamínu C. Aby sa využil karotén je lepšie kapustu krátko tepelne upraviť v jedle s tukovou zložkou. Krátko pre uchovanie vitamínu C a termolabilné vitamíny skupiny B.

Koriandrová  vňať  je zdrojom vitamínu C, B, minerálnych látok a má schopnosť pomôcť pri chélacii toxických látok /ortuť/ taktiež petržlenová vňať dodá trocha  ,,sviežeho ” chlorofylu a vitamínu C.

Citrónová tráva okrem krásnej vône  a sviežej chute má antibakterálny a antivírusový účinok. Pomôže pri trávení.

Goji- kustovnica čínska je známy červenkastý plod, ovenčený superlatívmi v tradičnej čínskej medicíne. Obsahuje esenciálne aminokyseliny, betakarotén, minerály a stopové prvky /železo,zinok,meď, selén, germánium/.

Takže zožeňte si základné suroviny a hor sa do varenia.  Osvojte si tieto suroviny a môžete ich používať aj do iných jedál,  výber je na Vás.  Dobré, zdravé varenie!

Postup:

Nakrájame cibuľku a červenú cibuľu na malé kúsky. Orestujeme vo woku alebo v širšom hrnci na kokosovom tuku. Pridáme mleté koreniny, chilli a restujeme hlivu a shitaké. Pridáme zázvor a keď huby pustia vodu, tak citrónovú trávu, limetové listy, goji a necháme podusiť cca 5 minút. Prilejeme kokosové mlieko a varíme spolu ďalších 5 minút. Ak chcete mať viac tekutiny pridajte 1-2dcl vody. Pred dovarením cca 2 minúty pridáme na väčšie kúsky nasekanú kapustu pak choi  a vypneme oheň. Dochutíme soľou a vmiešame zvlášť uvarené yamy.  Posypeme sekaným čerstvým koriandrom a petržlenovou vňaťou.

Zdroj:

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12913286

http://www.naturalmedicinejournal.com/journal/2012-06/survival-rates-gastric-cancer-patients-using-lentinan

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15630237

http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00394-009-0006-1

http://physrev.physiology.org/content/87/4/1409

http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0091302209000740

http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0163725800001054

http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195666313004492

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17122359

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19056576