Bloger roka 2014 a 2015
Viete ako sa začína takmer každý základ teplého ,,panvicového“ jedla? Dáme lyžicu tuku a pridáme cibuľku, cesnak a ….zámerne som napísala tuku ale podľa skúseností viem, že miesto slova ,,tuku“ by som pokojne mohla doplniť venusz, heliol, raciol a iné mutácie lacných rastlinných olejov spoluzodpovedných za stav národného zdravia.
Vitajte na dnešnej tučnej exkurzii svetom rastlinných a živočíšnych tukov a mastných kyselín. Dnes nie však kriticky, pôjde tu o objasnenie mystifikácií okolo tejto komodity v zmysle, čo je najmenej rizikové, dá sa v okolí zohnať a hodiť na panvicu. Občas sa na mojom blogu medzi receptami mihne slanina. Nemienim si sypať popol na hlavu a kajúcne vysvetlovať, že je to môj slaninový jang k mungo klíčkovému jinu ale naopak som presvedčená , že moje jedlo spestrí, ochutí a nedegraduje z piedestálu zdravej výživy.
Nie je to však slanina vákuovaná, preéčkovaná z veľkovýroby ale od malovýrobcov a poctivo údená ozajstným dymom. A ešte samozrejme záleží na tom čím boli ošípané kŕmené ako je slanina upravená a podávaná. Viva mangalica! Namietate, vraj vám lekár zakázal živočíšne tuky pre vysoký cholesterol a triacylglyceridy v krvi?
Cholesterol bol a stále je tradičným strašiakom. Začiatkom šesťdesiatych rokov razila teória, že existuje príčinná súvislosť /kauzalita/medzi výškou cholesterolu a výskytom aterosklerotických cievnych zmien smerujúcich k istému infarktu myokardu. V posledných rokoch sa však objavila informácia, že za poškodením ciev stojí oxidovaná frakcia LDL cholesterolu. Ak je to tak, môžeme týmto ochoreniam predchádzať formou presnejšieho zacielenia prevencie výživou.
Pred pár rokmi ma zaujal článok od významného vedca, lekára prof. MUDr. Stanislava Oravca , CSc. o aterogénnych hypercholesterolemiách. Zaujal a vyprovokoval natoľko, že som sa snažila dozvedieť viac podrobností o panike okolo cholesterolu. Kto hľadá nájde a aj som našla dosť informácií, štúdií od vedcov, kardiologov, lekárov rozumejúcich sa výžive a preniesla získané poznatky do praxe v kuchyni. Zhrnutie je nasledovné, dobré čítanie.
Viac menej cholesterol nie je úhlavným nepriateľom mali by sme presnejšie hovoriť o transportnom systéme cholesterolu a jeho časti, ktorá cievy nepoškodzuje a o tej , ktorá ho poškodzuje a nazýva sa aterogénnou časťou. Aterogénna časť je tá ,,zlá“, priľnavá, ktorá spôsobuje blokádu, upchatie cievy.
Totiž cesta od poškodenia cievy cez zápal, ložiská pokryté fibrínovým nánosom, kalcifikáty až po upchatie cievy netrvá pár dní a my ju môžeme ovplyvniť stravou. Preto obávaný LDL cholesterol nemusí byť obávaným ak mu nedovolíme aby sa hromadil v cirkulácii, oxidoval, ukladal sa v artériách a inicioval proces rozvoju aterogenézy. Pre lepšie pochopenie by sme sa mohli naučiť, ktoré tuky obsahujú nasýtené mastné kyseliny, ktoré nenasýtené mastné kyseliny so schopnosťou oxidovať a následne prispievať k zvyšovaniu LDLcholesterolu a k rozvoju aterosklerózy.
Začneme cholesterolom
Cholesterol je pre organizmus nevyhnutný a jeho existenciu musíme jednoducho akceptovať. Je súčasťou lipoproteínov a tele má svoj nezastupiteľný význam. Z cholesterolu sa syntetizujú hormóny napríklad vitamín D, steroidné hormóny v kôre nadobličiek, je prekurzorom žlčových kyselín a je súčasťou všetkých subcelulárnych štruktúr buniek. Bez cholesterolu by nebol život. Pozrime sa najprv na tú dobrú frakciu HDL cholesterolu, ktorá má za úlohu preniesť cholesterol z periférie do pečene a okrem toho zabezpečiť homeostázu rovnováhy v cievach kontrolou cievneho endotelu v súvislosti so sekréciou prostanoidov /prostaglandíny, prostacyklíny,tromboxany, prozápalové látky tvoriace sa z kyseliny linolovej omega 6 polynenasýtenej mastnej kyseliny/. HDL tiež bráni oxidovaniu LDL cholesterolu. Dôležité je aby molekula LDL /lipoproteín s nízkou hustotou / obsahujúca veľkú časť lipidov /estery cholesterolu a mastných kyselín/ bola rezistentná voči oxidácii. Preto je nutné pochopiť zloženie mastných kyselín a vedieť, že rizikové môžu byť práve omega 6 mastné kyseliny a nie všetky nasýtené mastné kyseliny. Ak je zvýšená koncentrácia LDL častíc v sére, ktoré sú rôznym spôsobom modifikované /oxidované/ sú rozpoznávané imunitným systémom a makrofágmi menené na penové bunky, prvý krok k ateroskleróze. Rizikové sú práve malé molekuly LDL, ktoré sú viac aterogénne.
Obsah cholesterolu v potravinách na 100gr: vajíčko 550mg, maslo 240mg, 45% plátkový syr 120mg, bravčová masť 70mg. Cholesterol obsahuje aj mäso a vnútornosti. Do organizmu sa dostáva z potravy vo forme voľnej a viazanej. Iba voľný cholesterol sa môže resorbovať sliznicou tenkého čreva. Viazaný sa musí uvoľniť pomocou enzýmu cholesterolesterázy. Črevná sliznica má kapacitu resorbovať maximálne 2-3gr cholesterolu za deň. Resorbcia cholesterolu začína v enterocytoch/bunka v sliznici čreva vstrebávajúca živiny/, kde sa naviaže na mastné kyseliny následne včlenením do chylomikrónov lymfatickými cestami transportuje do pečene. Pre správne vstrebávanie cholesterolu a tukov všeobecne je dôležitá správna činnosť pankreasu/tvorba pankreatických enzýmov/ a sekrécia žlče. Pre optimálny metabolizmus tukov je vhodné ,,dozrieť” na príjem , treonínu, /mäso, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny/ karnitínu a lecitínu.
Ďalej k tukom a mastným kyselinám
Živočíšne aj rastlinné tuky obsahujú mix mastných kyselín. Tuky z potravín sa dostanú do tráviaceho ústrojenstva vo forme triacylgliceridov a hydrolizujú sa pôsobením pankreatických enzýmov/lipáza/ a žlče na monoglyceridy, diglyceridy, glycerol a voľné mastné kyseliny. Niektoré mastné kyseliny sú nasýtené majú menej uhlíkov, niektoré sú mononenasýtené s rôznym priestorovým usporiadaním a polynesýtené s viacerými atómami uhlíkov podporené viacnásobnými dvojitými väzbami. Z hľadiska tepelnej úpravy platí, čím jednoduchšie a nasýtené tým lepšia stabilita a odolnosť voči prepáleniu alebo oxidácii. Najviac teda oxidujú polynenasýtené mastné kyseliny, to sú prevažne tie rastlinného pôvodu v praxi slnečnicový, kukuričný, sójový olej, tiež sa nachádzajú v semienkach a orechoch, polotovaroch, stužených tukoch a pod. Ich oxidáciu ovplyvňujú faktory exogénne – vonkajšie aj endogénne – v organizme. Vplývajú na ne, teplo, kyslík, svetlo, vlhkosť, iony ťažkých kovov, peroxidy, voľné radikály a pod.
Aby sme zabránili účinkom oxidačného stresu v organizme, pokúsime sa prijať čo najviac antioxidantov v prirodzenej potrave. To znamená denný príjem – 4x denne v menších porciách, pestrú a vyváženú stravu, bohatú na zeleninu a ovocie, bylinky, mliečne výrobky, obilniny, mäso a ryby. Suplementy vo vysokých dávkach nie sú žiaduce pokiaľ ste zdraví a tiež aj nejaký ten voľný radikál musí v tele zostať aby mohol prebehnúť proces fagocytózy a telo sa mohlo brániť proti patogénom. Najdôležitejšie zložky potravy s antioxidačným účinkom sú vitamín E, C, koenzým Q10, kyselina alfa lipoová, glutation/B2,B3,selén/ a nemenej dôležitý význam má vláknina a symbiotiká. Telo sa bráni vlastnými enzýmami napríklad glutation podporíme dodaním cysteínu, vitamínov skupiny B a selénu, ďalej významné enzýmy sú superoxiddizmutáza /SOD/ chrániaca mitochondrie pred voľnými radikálmi a kataláza zabezpečujúca rozklad peroxidu vodíka na vodu a kyslík. SOD nájdeme v zelených rastlinách v nahom ovse, pýre, kely, kapuste a všeobecne v krížokvetej zelenine.
Okrem ochrany potrebujeme aj správny výber zásobných živín. Potrebujeme aj tuky s polynenasýtenými mastnými kyselinami, kde najčastejšie sa vyskytujúcou mastnou kyselinou je omega 6 kyselina linolová. Je súčasťou mnohých rastlinných olejov a najvhodnejšie je ju prijímať v panenskej forme, z prvého lisovania a bez tepelnej úpravy. Táto esenciálna mastná kyselina, je zdrojom prostanoidov /metabolity kyseliny arachidonovej/ regulujúcich zápalové procesy v tele. Zápal v určitej forme je pre organizmus v boji proti patogénom dôležitý. Okrem tejto funkcie omega 6 mastných kyselín, môžu byť práve omega 6 mastné kyseliny v oxidovanej forme časťou aterogénnej časti molekuly LDL, čo je krokom k obávanému ischemickému ochoreniu. Omega 6 mastné kyseliny sú však súčasťou takmer všetkých pokrmov s obsahom rastlinných tukov, takže ich príjem musí byť kontrolovaný. Tak ako príjem nasýtených mastných kyselín.
Možno ste čítali alebo počuli rehabilitácie nasýtených mastných tukov na rôznych stránkach vyznávačov palea a obhajcov stravovacích retroštýlov. Nie je to však celkom pravda, že môžeme konzumovať steaky a slaninu prekladanú šunkami, klobásou viac krát denne a bez pocitu viny aj pred polnocou. Totiž všetky tieto pokrmy skutočne môžu obsahovať okrem nasýtených mastných kyselín s krátkym a stredným reťazcom aj tie s dlhým, ktoré môžu pôsobiť aterogénne. A tie, opakujem, sú súčasťou lipoproteínov, ktoré ,, sa prilepia“ k stene porušenej cievy a postupne ju upchávajú. Ako opozit tu vždy stoja jednodruhové potraviny s priaznivejším zložením živín, kde sú aj polynenasýtené mastné kyseliny /z panenských olejov, morských živočíchov, rýb, vajíčok, bryndze/ a mononenasýtené mastné kyseliny, fytosteroly/beta sitosterol, kampesterol,stigmasterol- kukuričné klíčky, avokádo/, ktoré riziko aterogenézy znižujú. Mechanizmus je veľmi zložitý a je nad rámec obsahu tohto článku. Predpokladá sa, že ide o zvýšené vylučovanie steroidov žlčou, inhibíciu resorpcie cholesterolu z čreva, syntézy endogénneho cholesterolu a pod.
Takže ak nechceme stav priľnavých lipoproteínov zvyšovať, mali by sme mať pod kontrolou príjem mastných kyselín s reťazcom dlhším ako 12 uhlíkových atómov, prevažne z živočíšnych zdrojov. Jedná sa o kyselinu myristovú, palmitovú okrem kyseliny stearovej s 18 uhlíkmi, ktorá je neutrálna a v prípade potreby sa mení na monoénovú kyselinu olejovú. Najnebezpečnejšia je kyselina myristová, táto nasýtená mastná kyselina najviac zvyšuje cholesterol. V porovnaní s kyselinou palmitovou až štvornásobne. Kyselinu myristovú nájdeme vo vyššom zastúpení napríklad v mlieku a mliečnych tukoch. Ale aj v kokosovom a palmovom tuku /16-18%/ a napríklad aj v bravčovej masti ale iba necelé 2 %!! Veľmi nebezpečné, dokonca viac ako nasýtené mastné kyseliny sú trans- formy mastných kyselín znižujúce hladinu ochranného HDL cholesterolu.
Aké tuky teda konkrétne mať doma ?
Možno Vás neprekvapí tvrdenie, že jednoznačne viaceré. Každý jeden tuk mnou preferovaný má svoje benefity. A taktiež aj mínusy ale pri správnom použití a frekvencii varenia, využijeme ich kladnú stránku. Dôležitá je ich pestrosť, variabilita a výber surovín, šetrná tepelná úprava. Tuky sú zásobné látky, používané ako zdroj energie ale tiež ako super potravinu s najlepšími senzorickými vlastnosťami.
Máme tu niekoľko druhov tukov, ktoré sú prírodného charakteru nie sú hydrogenizované, rafinované, neobsahujú transmastné kyseliny vo vysokej koncentrácii. V týchto tukoch a olejoch teda v tých živočíšneho pôvodu sa nachádza síce podiel cholesterolu ale ako som už na začiatku vysvetlila exogénny teda cholesterol prijatý potravou nie je látkou plne zodpovednou za ischemické ochorenie .
Ktoré tuky teda nemôžu absentovať v komore, kuchyni a v chladničke?
Olivový olej extra panenský, bravčová a husacia masť, prepustené maslo/ghee/, kokosový tuk, tradičné živočíšne maslo s minimálne 82% živočíšneho tuku
Olivový olej je hlavnou rastlinnou tukovou zložkou mediteránskej diéty, má vynikajúce zloženie a ak je naozaj poctivý, telu dodá želané benefity.
Olivový olej obsahuje predovšetkým 18 uhlíkovú kyselinu olejovú zo skupiny omega 9 mastných kyselín. Ide o tzv. monoénovú nenasýtenú mastnú kyselinu s jednou dvojitou väzbou. Keďže je nenasýtená, tuhne iba pri záporných teplotách je teda olejového charakteru. Kyselina olejová ma štrukturálny charakter je súčasťou lipidových membrán, buniek spolu s kyselinou steárovou . Obe teda slúžia na výstavbu buniek a v prípade potreby sa kyselina olejová syntetizuje s kyseliny steárovej a naopak. Napriek tomu, že sú neesenciálne a telo si ich vie syntetizovať olivový olej je vhodné používať čo najčastejšie. Kyselina olejová plní ďalšie funkcie, ako podpora trávenia, vstrebávanie živín, znižovanie triacylglycerolov a LDL cholesterolu naopak zvyšovanie HDL frakcie v krvi čím chráni cievy pred aterosklerózou. Je pravdepodobné, že za nízkym výskytom ischemických ochorení v oblasti stredozemného mora stojí práve obsah tejto kyseliny v olivovom oleji, podporený tiež konzumáciou vlákniny, karotenoidov, vitamínu C, omega 3 mastných kyselín živočíšneho pôvodu a celkovo ovocia či zeleniny.
- Olivový olej obsahuje polyfenolové antioxidanty, ktoré chránia pred voľnými radikálmi a znižujú zápalové procesy.
- Olivový olej podľa druhu obsahuje 50% až 80% kyseliny olivovej.
- Olivový olej obsahuje látku skvalén, ktorá sa podiela na siedmom kroku pri biosyntéze endogénneho cholesterolu. Vysoký príjem však nesúvisí s vysokým LDL cholesterolom a TAG v krvi.
- U olivových olejov si musíte dávať pozor na etikety a poctivo študovať čo kupujete. Olivový olej by mal mať nádych olivovozelenej farby, nieje to však pravidlo, musí mať charakteristickú chuť horko ovocnú, najlepšie je ho kupovať v tmavom skle alebo v plechovkách z ekonomických dôvodov a preliať. Na etikete musí byť uvedený pôvod a ochranná známka výrobcu, vodítkom ku kvalite je nízka acidita-kyslosť okolo 0,1-0,3. Pravý kvalitný 100% olivový olej nemôže byť bohužiaľ lacný cena sa pohybuje okolo 12-15eur za liter.
- Už iba premostím, takúto úžasnú, prospešnú kyselinu olejovú obsahuje však aj bravčová masť až 42-45 % a ešte viac jej sestra 🙂 husacia masť, preto je tekutejšia – keďže má menej nasýtených mastných kyselín. Čím nasýtenejšie, tým pevnejší tuk.
Bravčová masť obsahuje teda kyselinu olejovú 42-45 % tú istú ako olivový olej, kyselinu steárovú 15% a kyselinu palmitovú 22% avšak najobávanejšiu kyselinu myristovú iba 2%. Zvyšok 12 % až 16% tvoria polynenasýtené MK z čoho približne 2/3 patria v zastúpení omega 6 MK. Zlomok obsahu cca 1% omega 3. Vzhľadom na obsah kyseliny olejovej a steárovej /obe 18 uhlíkové MK s pozitívnym pôsobením na zloženie lipoproteínov/ sa dá bravčová a podobne aj husacia masť považovať za stabilný a zdravý tuk preferovaný v teplej tradičnej slovenskej kuchyni.
Prepustené maslo /ghee/ obsahuje až 67% nasýtených MK z toho 12% kyseliny myristovej a 28%palmitovej. Monoénové MK/tie čo má olivový olej/ tu tvoria 26% a polynenasýteným mastným kyselinám patria iba 3%.
Ghee maslo je stabilný tuk vhodný na náročnejšiu tepelnú úpravu napríklad opekanie. Má veľa benefitov v podobe v tuku rozpustných vitamínov ADEK, obsahuje CLA konjugovanú kyselinu linelonovú omega 6 mastnú polynenasýtenú esenciálnu kyselinu s pozitívnym vplyvom na metabolizmus tukov. Zabraňuje ukladaniu tukov v adipocytoch a napomáha rastu svalov. /niektoré štúdie uvádzajú, že pravidelnou konzumáciou CLA je možné znížiť ukladanie tuku v oblasti abdominálu – brucha. Mechanizmus, ako CLA bráni adipozite: CLA zvyšuje katecholamíny čím urýchluje energetický metabolizmus. Inhibuje lipopreteínovú lipázu a minimalizuje ukladanie tuku do brušného tukového tkaniva. Ghee maslo pri pravidelnom používaní spolu s olivovým olejom zvyšuje HDL cholesterol.
Kokosový tuk veľmi propagovaný v posledných rokoch, je importovaný artikel a svoje benefity podľa niektorých odborníkov má. Obsahuje MCT tuky, to sú tuky so stredne dlhým reťazcom do 10 atómov uhlíka, ktoré nevyužívajú lymfatický cievny systém ale idú priamo do krvného obehu, do pečene, kde sa metabolizujú na vodu a oxid uhličitý pričom sa uvoľní energia. Medzi tieto MK patrí kyselina kapronová, kaprylová a kaprínová. Kyselina laurová je však už mastná kyselina s možným aterogénnym vplyvom /12C/ medzi jej kladné vlastnosti však patrí premena v tele na monolaurín, látku ktorá dokáže potlačiť v tele negatívne účinky candidy albicanis. Premena na monolaurín je však ťažko merateľná. Tieto mastné kyseliny sa vyznačujú antimykotickou a antibakteriálnou povahou. Kokosový tuk obsahuje však aj 17% kyseliny myristovej a 8% kyseliny palmitovej, ktoré sú rizikové a prispievajú k ischemickým chorobám. Taktiež však obsahuje kyselinu olejovú cca 6%. To znamená, že tento tuk obsahuje približne 93% nasýtených tukov. Z toho kyselina laurová od 45 do 52%.
Ešte chcem upozorniť vyznavačov kokosového tuku, ktorí si myslia, že MCT tuky a kokosový olej sú rovnaké tuky s rovnakým účinkom na drobný ale zásadný rozdiel. MCT tuky sú produktom vyrobeným z kokosového tuku obsahujú však iba /alebo mali by – mastné kyseliny do 10 uhlíkov iba tie idú priamo do portálnej krvi. Kyselina laurová s 12C, ktorá má najvyššie zastúpenie v kokosovom tuku sa metabolizuje odlišne. Hoci kyselina laurová má tendenciu k zvýšeniu hladiny cholesterolu v krvi, má výrazný vplyv na lipoproteín s vysokou hustotou (HDL), než na (LDL) to znamená, že pomer celkového cholesterolu k HDL cholesterolu znižuje. Preto jej účinok nemôžeme posudzovať jednoznačne ako negatívny.
Je mi známe, že MCT používajú športovci ako prísadu do potravín /káva, nápoje, energy tyčinky a pod./ To či pravidelná konzumácia MCT ovplyvní výkon športovca, rýchlu energiu, metabolizmus bez prítomnej glykolýzy a tým vznik ketonov a iné slubované benefity je otázne. Nenašla som dostatok dôkazov skôr dostatok kontroverzných názorov. Podľa mňa je lepšie sa spoľahnúť na prirodzenú stravu ako koncentrát MCT. Ale aby som im nekrivdila MCT tuky sú zase prínosom v terapeutickom využití.
MCT tuky sú vhodnou náhradou tukov z potravy pokiaľ je nutné pristúpiť k dietetickým opatreniam z dôvodu ochorenia tráviaceho traktu. Napríklad pri A- β- lipoproteinémii, keď sa nevytvárajú β lipoproteíny a tým následne transportné lipoproteíny chylomikrony, blind-loop syndrome alebo defekte ductus thoracicus či pri lymfangiektázii.
MCT tuky sa resorbujú prostredníctvom veny portae priamo do krvného obehu a nevyužívajú na rozdiel od mastných kyselín s dlhým reťazcom lymfatickú cestu vo forme chylomikronov, /transportné lipoproteíny/ tie vstupujú do krvého riečiska cez ductus thoracicus do vena subclavia pod klúčnou kosťou.
Výhodou MCT tukov je ich resorbcia pri zníženej produkcii lipázy, žlči, a bez reesterifikácii. /Aj kyselina laurová sa musí esterifikovať aby bola začlenená do chylomikronov, následne vstúpila do lymfy a metabolizovala sa v pečeni/
Pri pravidelnom používaní MCT za účelom dosiahnutia ketozy v terapeutickom využití, môže mať MCT neuroprotektívny potenciál.
Ak vezmeme v úvahu všetky hore spomínané rizikové parametre, rebríček najbezpečnejších tukov pre teplú kuchyňu, by mohol vyzerať takto/aj z hľadiska nízkeho obsahu kyseliny myristovej/
- Olivový olej
- Bravčová /husacia masť
- Prepustené alebo ghee maslo
- Kokosový tuk
Z hľadiska tepelnej stability pri šetrnej tepelnej úprave do 180 stupňov je to veľmi podobné. Všetky oleje a tuky, rastlinné či živočíšne, majú pestré zastúpenie mastných kyselín a líšia sa rôznym pomerom uvedených druhov mastných kyselín. Najstabilnejšie sú nasýtené mastné kyseliny bod prepálenia 240 a mononenasýtené mastné kyseliny bod prepálenia okolo 210st. Polynenasýtené mastné kyseliny sú veľmi nestabilné a trans-formy mastných kyselín z rafinovaných a hydrogenizovaných tukov/tuky na pečenie/ vznikajú už pri nízkych teplotách.
Preto pre šetrnú tepelnú úpravu /nie hodinové smaženie rezňov/ sú najvhodnejšie
- olivový olej
- bravčová a husacia masť
- prepustené alebo ghí maslo
- kokosový tuk
A si chcete sviatočne vysmažiť rezne, uff nerada to píšem ale tak bravčová masť najskôr k nášmu naturelu.
Praktické rady na záver:
- Ak chceme konzumovať tuky s vyšším obsahom rizikových MK pridáme do stravy vitamín B 3 niacín, C a vlákninu…. napríklad k mastnejšiemu bravčovému kolenu krúpovú kašu s pridaním jačmenného šrotu s vyšlahaným rozmarínovým chrenom. A po takýchto hodoch si doprajem napríklad biely alebo zelený čaj či čaj z chryzantémy a vysokým obsahom epigalokatechínov zabraňujúcim oxidácii LDL.
- K bravčovej panenke si či jahňaciemu pečenému si doprajte ako prílohu cviklovotopinamburové pyré s chrenom alebo zelené korenené fazuľky s hrachovou penou miesto knedlí či opekaných zemiakov.
- Ak pečiete občas bábovku jednoznačne treba použiť do cesta miesto tradičného oleja klasické živočíšne maslo.
- Uvedomiť si, že kombinácia vysokosacharidových jedál s obsahom škrobu s tukmi či už ide o rafinované, nasýtené tuky a viacnásobné dávky tukov, je pre väčšinu konzumentov nehodná.
- Najnevhodnejšie jedlá, ktoré sa doma pripravujú sú tieto: šišky, hranolky, zemiakové krokety, zemiakové placky smažené na rastlinných rafinovaných olejoch.
Upozorňujem však, že všetky tieto paušálne bonusy pre živočíšne tuky neplatia pre rôzne zdravotné patológie ako diabetes mellitus alebo hyperlipoproteinémie. V týchto prípadoch platí kontrolovaný príjem tukov – 30-35% a ich zloženie by malo obsahovať monoénové mastné kyseliny v rozsahu 10-20%. Dôraz na balastné látky a príjem sacharidov je nevyhnutný a je možné dosiahnuť ho iba príjmom nerafinovaných potravín čiže domácou stravou prevažne zo zeleniny, strukovín a obilnín.
Kde kúpiť kvalitné tuky:
- Olivový olej s certifikátmi, výborným pôvodom z Kréty a fantastickou chuťou od elia oliva nájdete v OC Cubikone BA alebo v ich e shope
- Alebo hľadajte talianske oleje extra vergine s označením DOP
- Prepustené maslo alebo ghí maslo v najvyššej kvalite z mlieka od kráv voľne sa pasúcich s vysokým obsahom CLA a kvalitných tukov nájdete aj u nás na Slovensku od Powerlogy a majú aj výborný kokosový olej
- Maslo prepustené dostanete v slušnej kvalite aj od Orava milk, predáva sa v rôznych stánkoch so Slovenskými mliečnymi výrobkami
- Bravčovú a husaciu masť z domácich zdrojov, husaciu kupujem v Slovenskom Grobe a mangalicovú od farmárov.
zdroje:
http://knihy.abz.cz/imgs/teaser_pdf/4449788024745336.pdf
