Diagnostikovali vám intoleranciu laktózy, máte nulový enzým ,,laktáza“ a teda ste presvedčení, že už žiaden mliečny produkt v budúcnosti neochutnáte?

Nemusí to tak, byť.. po príklad si ,,odskočíme“ na moju obľúbenú Sardíniu.

Sardínia má dlhoročnú tradíciu pastierstva a preto by sa teoreticky dalo očakávať, že sa tu nájde iba malá časť netolerantnej populácie. Sardínčania by v skutočnosti mohli byť práve kandidátmi, u ktorých by sa mohla vyvinúť mutácia génu súvisiaceho s perzistenciou laktázy (alely C / T-13910 alebo T / T-13910).

Táto úvaha je však nesprávna až 90% populácie na Sardínii trpí intoleranciou laktózy, pretože má alelu C / C-13910 génu LNP (laktázová non perzistencia ). Iba 10% sardínskej populácie dokáže tolerovať laktózu, pretože má alely C / T-13910 (9%) a T / T-13910 (1%) génu LP (perzistencia laktázy). Polymorfizmy spojené s fenotypmi laktázovej non- perzistencie (LNP) / perzistencie (LP). Laktázová „non-perzistencia“ je pôvodným stavom všetkých našich predkov, pred tým ako prišlo k neolitickej revolúcii a vznikli pastorálne spoločenstvá.

Ako vysvetliť túto zjavnú nekonzistentnosť? Syr bol jedným z hlavných potravín sardínskej výživy. Mlieko sa používalo hlavne v detstve a v starobe, ale nebolo súčasťou jedálnička, potravín konzumovaných v dospelosti. Dialo sa tak prevažne vo vnútrozemí ostrova. Sardínske druhy syrov obsahujú laktózu iba vo veľmi malom množstve. Vo výrobnom procese zostáva tento vo vode rozpustný cukor/laktóza/ v srvátke a ďalej sa nepoužíva na ľudskú spotrebu.

Sardínčania sú konzumenti, ktorí jedia hlavne syr, ale nepijú mlieko, čiže neboli vystavení selektívnemu tlaku, ktorý by inde umožnil rozšírenie mutácie génu perzistencie laktázy, vďaka ktorému môžu ľudia v dospelosti piť mlieko bez akéhokoľvek tráviaceho problému. Analýza situácie okolo konzumácie mlieka nám umožňuje pochopiť a zároveň potvrdzuje, že jednotlivci neznášajúci laktózu môžu určité druhy syrov konzumovať bez obáv, pretože neobsahujú laktózu v množstvách, ktoré spôsobujú tráviace poruchy.

A ktoré to sú ??

Nemusíte kupovať špeciálne laktofree syry, ktoré sú drahšie ako ,,obyčajné“ syry, tieto syry obsahujú najnižší percentuálny podiel laktózy:

• Brie 0,1 – 1
• Camembert 0,1 – 1
• Parmezán 0,1 – 1
• Ementál švajč. 0 – 3
• Appenzeller 0,1 – 1
• Gruyere 0,1 – 1
• Tilsiter 0,1 – 1
• Pecorino 0,1

Podľa talianskych noriem 0,1-0,01%

• Emmentaler
• Gruyère
• Edamer
• Asiago
• Fontina
• Pecorino molto stagionato
• Provolone dolce e piccante

https://www.associazioneaili.it/articolo/senza-lattosio-la-normativa

Praktické informácie k téme:

Minimum laktózy obsahuje taktiež bryndza, ovčia menej ako miešaná.

Mlieko a maslo budete musieť zrejme kupovať v laktofree verzii, maslo obsahuje cca 0,5-1% mliečneho cukru. Vhodné je takisto prepustené maslo alebo ghee/je to takmer čistý tuk, akurát pozor na oxidovaný cholesterol ak ho používate pričasto/, pretože ten mliečny cukor neobsahuje, môže však obsahovať stopy mliečnej bielkoviny/info pre alergikov/. Rôzne rastlinné tuky a náhrady ako alsan a pod. nemusia byť pri častej konzumácii zdraviu prospešné, viac na FB https://www.facebook.com/terapiajedlom/posts/1559019757496520/

Ešte pripomínam, že pravidelné pitie kefíru môže zlepšiť toleranciu laktózy, napriek tomu, že kefír laktózu obsahuje.. treba začať  piť v menších dávkach. Medzi acidofilným mliekom a kefírom je značný rozdiel. Acidko obsahuje kmeň lactobacillus acidophilus a v kefíre je mikrobiálna diverzita pestrejšia  účinky desiatok kmeňov sú mimoriadne prospešné pre zdravie https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4626640/ Netreba zabúdať ani na fakt, že ,,toxicita“ laktózy je veľmi subjektívna, ale zo štatistického hľadiska je možné naraz tolerovať až 10 gramov laktózy /asi pohár mlieka/.

Ak sa obávate nedostatku vápnika, pretože pre intoleranciu laktózy nebudete prijímať dostatok biologicky dostupného vápniku, nech sa páči zdroje, okrem syrov:

Okrúhlica, kvaka, brokolica, horčica, pak choi, čínska a pekinská kapusta, rucola, mizuna a komatsuna, šalvia, rozmarín, petržlenová vňať, mäta, púpava, figy, čakanka, mandle, orechy, cícer, fazuľa, slanobyľ, atď.

Bohužiaľ mak pre obsah antinutrientov, nie je dobrým zdrojom vápnika. Už len krátke info ohľadne maku a makového oleja ako zdroju vápnika. Makový olej neobsahuje žiadny vápnik. Zdrojom vápnika je matrica/makové semienko, ten je však po konzumácii maku ťažko biologický dostupný, jeho využiteľnosť je podľa odrody do 20%.

Pre mňa osobne je najdôležitejším mliečnym produktom kefír/kravský a kozí/ nie len pre rozmanitosť probiotických kultúr ale aj pre obsah v tuku rozpustného vitamínu K2, ktorý je dôležitý pre zabudovanie vápnika do kostí a zubov.

https://www.healthline.com/nut…/9-health-benefits-of-kefir

A za ním hneď rada úžasných syrov, ktoré zbožňujem a tiež si ich vyrábam sama. Ako ten na fotke, je to čerstvý syr z mlieka od kráv jerseyského plemena, s koriandrom, senovkou gréckou a horčicovými semienkami.

Jerseyské mlieko je v blízkosti BA dostať v PD Most pri Bratislave, v reťazcoch pod značkou Nobile a tiež od malododávateľov na trhoch v stánkoch.

Ešte praktická rada, v prípade, že si nechcete kupovať bezlaktózové mlieko,  môžete si ho vyrobiť doma pomocou kvapiek Laktazan https://www.laktazan.com/sk/product-7

V diskusii na FB k tomuto článku padla poznámka, že južanská intolerancia je iná ako česko – slovenská 

Takže ešte raz..globálna klasifikácia je rovnaká, v článku sa spomína dedične podmienená primárna laktózová intolerancia, endemicky lokalizovaná. Výskyt laktózovej intolerancie /nonperzistencie/ sa vyznačuje výraznými etnickými rozdielmi, taktiež produkcia laktázy sa znižuje vekom. Sekundárna intolerancia nastáva pri deficiencii laktázy, ktorá vznikne v dôsledku poškodenia sliznice tenkého čreva zápalovými, infekčnými alebo inými gastrointestinálnymi ochoreniami. U novorodencov predčasniatok sa môže vyskytnúť tiež vývinová lakt.intolerancia, u detí sa môže taktiež veľmi zriedkavo vyskytnúť autozomálne recesívne ochorenie spôsobené mutáciou v LCT géne pre laktázu.

Len pre úplnosť k vyššie spomenutým informáciám.

Viac sa rozpisovať nebudem aby bol článok čitateľný ak si chcete doplniť vedomosti, páči sa zdroje:

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12728216/

https://www.associazioneaili.it/articolo/formaggi-e-intolleranza-al-lattosio-quali-si-possono-mangiare

https://www.mdpi.com/2072-6643/11/8/1806

https://jamanetwork.com/journals/jama/article-abstract/2752417