Človek by si myslel, že čím viac bude písať o prospešnosti jednodruhových /jednozložkových/ potravín, domácom varení a striedmosti v stravovaní, tak tým menej budú ľudia polotovary kupovať a výrobcovia budú nútení niektoré s prepáčením blbosti, stiahnuť z obehu. Opak je však pravdou a nezmyselné ,,vychytávky” na potravinovom trhu pribúdajú podporené prepracovaným marketingom a narastajúcou skupinou alergikov, vegánov a intolerantných. Hmmm čím to asi bude?

No ja v žiadnom prípade nehádžem flintu do žita a aby sme si to uľahčili, budem konkrétna a stručná.

Jedna zo zbytočností, ktorá vznikla na základe ľudskej lenivosti a vynaliezavosti výrobcov,  v dôsledku čoho ,,špatí“ regále obchodov, je určite rastlinná ,,smotana“. Och a ako dobre sa predáva! A pri tom ide iba o zahustenú vodu rôznymi ingredienciami, na hony vzdialenými od toho z čoho vzniká pravá poctivá smotana t.j. vysokotučné mlieko živočíšneho pôvodu z mliečnej žľazy zvieraťa. A ani tá mliečna smotana by nemala obsahovať žiadne aditíva, iba mliečnu smotanu ošetrenú pasterizáciou s kratšou trvanlivosťou. To len pre doplnenie.
Rastlinné smotany sú úplným nezmyslom, pretože škodia na viacerých úrovniach. Vysvetlím.

• Predávajú sa väčšinou v balení po 250ml, väčšinou málo na zahustenie hrnca vegeomáčky pre päť člennú rodinu. Pri častých vareniach tohto typu, sa vyprodukuje úctyhodné množstvo odpadu.
• Obsahuje rafinovaný palmový tuk /pri panenskom palmovom oleji by bola ,,smotana“ červená /
• Karagénan ? O tom som už nedávno písala ale nech sa páči ešte raz…
  Tieto neprirodzené rastlinné ,,smotanové“ polotovary by sme mali ignorovať, minimálne ľudia so zápalovým ochorením čriev /IBD-Crohn/ alebo s chorobami s nimi súvisiacimi ako HIT, Celiakia a pod. Konkrétne by sa mali vyhnúť látke aditívu karagenan, ktorý /aj iné aditíva/ podľa názorov vedeckých pracovníkov prispievajú k črevným zápalom. Deje sa tak napriek ,,ubezpečovaniu“ výrobcov potravín ,že ide o neškodné aditívum.
  Karagénan je sulfátový polysacharid s vysokou molekulovou hmotnosťou extrahovaný z morských rias a bežne používaných ako potravinárska prídavná látka t.j. zahusťovadlo či emulgátor na zlepšenie štruktúry komerčných potravinárskych výrobkov, vrátane dojčenskej výživy, mliečnych výrobkov, alternatív mlieka ako je mandľové mlieko, sójové výrobky, rastlinné smotany ale aj v mäsových výrobkoch ako sú šunky a pod.
  Najlepšie urobíte ak sa vyhnete polotovarom tak ako to prízvukujem tu aj v kontakte s ľuďmi denne. Je bohužiaľ nad rámec tohto príspevku, venovať sa na viac pôsobeniu niektorých aditív na organizmus ale ak vás to zaujíma nech sa páči zaujímavé linky. Známe sú štúdie na zvieracích modeloch ale pridávam taktiež randomizovanú štúdiu /2009-2013/ o účinkoch karagenanu u pacientov s IBD.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5410598/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5389019/

Keď si uvedomíme, že rastlinná smotana obsahuje väčšinou vodu a tuky /rafinované/ rastlinného pôvodu, zahusťovadlá, emulgátory a stabilizátory ako xantán, karagenan, guar, lecitín rôzne obilniny a múky tak nám vznikne neprirodzená potravinová zlátanina, skutočne nehodná už pomaly archaizmu smotana. Mimochodom aspoň že legislatíva chráni pôvodné označenia názvu mliečnych výrobkov. Podľa nariadenia EU č. 1308/2013   sa nesmú používať na obaloch výrobkov,  neobsahujúcich živočíšne mlieko názvy ako ,,smotana,jogurt,maslo,syr a pod. ” , prislúchajúce iba výrobkom zo živočíšneho mlieka z mliečnej žľazy.

Hodnota nutričná aj est-etická týchto napodobenín /ide hlavne o vegánske polotovary/  je diskutabilná, vzhľadom na  zloženie výrobku obsahujúce mnohokrát ťažko stráviteľné zložky, prípadne nevyužiteľné pre organizmus. Ak sa pozrieme na vaječné a mäsové náhrady bližšie, nepripomína to ničím pôvodné suroviny.. takže miesto používania týchto antropogénnych materiálov skúsme radšej variť inak.

To nikoho nenapadne, že tento polotovar pomerne finančne náročný sa dá nahradiť vo varení tak, že pokrm zahustíme jednoducho z bežných surovín, ktoré doma máme? A alternatívou alternatívnej ,,smotany“ na zahustenie môže byť napríklad hrachová či cícerová múka, pohánková krupica spolu s mandľovým nápojom, prípadne vodovodnou obyčajnou vodou a troškou kurkumy? Alebo omáčkoidnú konzistenciu dosiahneme taktiež rozvarením červenej šošovice s pridaním kuzu škrobu či tapiokovej múky alebo iného natívneho škrobu a chuť vylepšíme bylinkami, ktorých máme od výmyslu?

Na zahusťovanie môžeme použiť veľa hodnotných potravín podľa druhu pokrmu. Na polievky a omáčky sú  vynikajúce pšeničné  klíčky majú vysokú výživovú hodnotu, otruby, strúhanú  kvaku, zemiak, topinambur, rôzne hľuzy, amarant, tekvicu do krémových  polievok, miso z hnedej ryže do polievky a pod. Do sladkých  produktov vlákninu – pektíny a gely t.j jablčná vláknina, marakujová, z rôznych semienok a orechov. Vhodné sú múky z orechových  výliskov.  Všetky tieto jednodruhové potraviny sú bežne dostať a môžeme ich násobne využiť pri viacerých jedlách a dokonca nás to vyjde lacnejšie.. no a hlavne vieme a rozhodneme aké zložky do toho jedla pridávame, podľa toho čo nám vyhovuje. Aké jednoduché.

P.S. A prosím, neposielajte mi už fotky rastlinných smotán do správ na facebook s otázkou či je táto dobrá,  nie je.

P.S.2 To neznamená, že nemôžeme použiť výborné kokosové mlieko, do ázijských jedál. Môžeme, produkt by však mal obsahovať iba zložky kokosového orecha a nič iné.