Myšlienka napísať týchto ,,pár viet”  prišla krátko po Vianociach, keď  som zachytila  na FB  zvýšený počet  povianočných  detoxstatusov. Rôznorodých samozrejme a zaručene účinných od ovocných cez uhorkové, zelerové  a pomarančové v kombinácii s acai či výťažkami  zo zelenej kávy, opäť sa oprášil jačmeň a chlorella a ani rôzne sety a výplachy /viacsmerné/ nesklamali, sľubovali rázne zatočiť s dôsledkami vianočného hedonizmu, rozumej prežierania.. Všetky tie neery a iné  ,,detoxifikačné” zlepšováky, ktoré vám jednoznačne vyženú toxíny z tela, na nás začnú útočiť o to viac s pribúdajúcimi teplotami a prichádzajúcou jarou.

Pokiaľ sa nechcete stať lacnými obetnými baránkami  rôznych distribútorov  detoxikačných kúr, venujte pozornosť nasledujúcim riadkom.

Predstava detoxu u väčšiny ľudí je o krátkom ucelenom úseku predpisového stravovania, ktoré by nás malo na čas očistiť od toho čo sme napáchali na sebe. Takto to ale bohužiaľ nefunguje…buď sa budeme stravovať premyslene a kontrolovane alebo vyhodené peniaze za detoxy a kúry sú naozaj vyhodené.

Takéto kúry  vám nikdy ale nikdy nepomôžu pokiaľ nezmeníte stravovacie návyky, budete jesť vysoko industrializované polotovary, údeniny, nekvalitné tavené syry, mastné vyprážané jedlá, kombinovať mäso a múčne výrobky  ako príde, zapíjať to litrami alkoholu a vylepšovať cigaretami. Myslím, že som tu na blogu už dosť toho popísala o tom ako a prečo sa odhodlať k zmene stravovacích stereotypov. Najviac rezonujú v komentoch oponentné  názory od  jedincov,  ktorí majú buď po akútnom zdravotnom probléme a lekár im nakázal so sebou niečo urobiť  lebo sa nevedia poriadne zohnúť k topánkam či nezapnú nohavice alebo dostali od partnera ultimátum. Myslia si totiž to, že ak si po troch rezňoch dajú dve tabletky chlorelly alebo po 10 dňovej kúre  /tzv.neera / sa budú môcť s čistým svedomím vrátiť k telke a čipsom a  kôprovým omáčkam s knedľou, tak je všetko v poriadku…ani náhodou vážení.

Tiež si treba ujasniť  zámenu tzv. detoxu  zo  želaným rýchlym úbytkom na váhe, ktorý môže byť svojim spôsobom nebezpečný pre organizmus. Hlavne ak sa po vami predpokladanom úspešnom detoxe  a úbytku váhy vrátite  opäť k nekontrolovanému príjmu potravy… a mimochodom, o neustály detox v tele sa 24h/365dní v roku  postará predovšetkým pečeň a obličky.

Čo sú to vlastne toxíny a je možné sa ich vôbec zbaviť?

Pravda je taká, že vzhľadom na súčasnú situáciu, v ktorej sa naša planéta nachádza /a my sme súčasťou tejto situácie/ nemáme šancu sa toxínov zbaviť úplne. Môžeme sa však naučiť  s nimi koexistovať v relatívnej symbióze a nedovoliť prekročiť im zatiaľ neidentifikovateľnú hranicu únosnosti, kým začnú našu telesnú schránku poškodzovať.

Neviem či ste niekedy počuli termín enviromentálne toxíny. Sú to chemikálie súčasnosti, ktoré sa nachádzajú voľne v prostredí  pochádzajú z priemyselných zón, z ovzdušia napadnutého smogom, elektrosmogom z vecí každodennej potreby, ktoré nás obklopujú a my ich ne – vedomky kupujeme vrátane potravín. V súčasnosti je známych 120 000 chemikálií a stovky z nich napadajú náš nervový systém, tkanivá, spôsobujú rakovinu a majú teratogénne účinky na  vývoj plodu. Sú rôzne štúdie, ktorými sa zaoberá WHO a rôzne Centrá  pre prevenciu a kontrolu  chorôb výsledky a štatistiky tu nechcem uvádzať. Čísla sú alarmujúce a tieto organizácie právom vystríhajú pred enormným nárastom  civilizačných chorôb  v posledných rokoch,  varujú pred  vážnym problémom civilizácie, ktorý spočíva tiež v tom že časť toxických chemikálií sa ukladá v tele každého človeka a prechádza i do organizmu novonarodeného jedinca. Viac ohrozené  sú skupiny obyvateľstva žijúce  v oblasti veľkomiest ale bohužiaľ  tieto látky sa šíria vzduchom, vodou pomaly po celej planéte i do miest,  kde nie je zatiaľ žiadna industrializácia.

Najčastejšie sa vyskytujúce nebezpečné chemikálie /toxíny/ v ľudskom tele:

Akrylamid –  tvoriaci sa pri tepelnom spracovaní hranoliek, čipsov, krokiet, pukancov atď. bol podľa europskej agentúry pre chemické látky zaradený medzi rakovinotvorné a mutagénne látky /ECHA European Chemicals Agency/. Akrylamid vzniká chemickou reakciou /Maillardova/ spaľovaním cukrov a kyseliny asparágovej, ktoré sa prirodzene vyskytujú napr.  v zemiakoch, pri teplotách vyšších ako cca 120 stupňov celzia. Jeho množstvo závisí od spôsobu úpravy /hranolky, krokety,čipsy,krekry/ a o obsahu daných látok v zemiakoch. Používa sa pri výrobe polymérov v priemysle a tiež vzniká pri spaľovaní tabaku.

Dioxíny – sa môžu nachádzať v potravinách s pridaním mastných kyselín alebo pochádzajúcich zo živočíšnych tukov. Vznikajú pri spaľovaní priemyselného a komunálneho odpadu, pri výrobe plastov a rôznych polymérov. Majú perzistentné, biokumulatívne vlastnosti a môžeme ich nájsť v potravinových polotovaroch  aj preto prízvukujem nekupovať polotovary alebo si ich zaobstarať z farmárskej a domácej  bio produkcie.

Polychlórované bifenyly  – ich produkcia je zakázaná, však v prírode sú nedegradovateľné a môžu sa nachádzať v živočíchoch a živočíšnych výrobkoch /ryby, zvieratá /. Koncentrovaný výskyt týchto látok bol u nás zistený hlavne na východnom Slovensku. 

Ftaláty – tieto chemické látky dodávajú elasticitu a ohybnosť plastom a  nachádzajú sa v plastových obaloch/PVC flaše/.

Toxické kovy a azbest  – medzi najznámejšie  patrí  ortuť, olovo, kadmium, arzén  a hliník  hromadia sa  v ľudských tkanivách predovšetkým v adypocitoch /tukových bunkách/. Pôsobia deštruktívne na organizmus  spôsobujú  nádorové bujnenie, neurologické poruchy /Alzheimer / poškodzujú obehové systémy a krvotvorbu. Nachádzajú sa takmer všade v prostredí, v budovách/stavby/ vo vode v potravinách.

Ostatné toxíny iba vymenujem, pretože by sa z toho stal deprimujúci dlhý článok.

Bisphenol A /BPA/plasty, konzervy, obaly, hračky/, plesne a iné hubové toxíny, pesticídy, /VOC/ toxické emisie z farieb čistiacich prostriedkov /chlór a chloroform, polybromované difenylethery /PBDE/ alebo polycyklické aromatické uhľovodíky /PAU/.  Všetky tieto látky vytvorené človekom v prostredí / xenobiotiká / narúšajú a rozvracajú vnútorné prostredie ľudského tela a sú tzv. narušitelia integrity organizmu. Niektoré z týchto látok  pod názvom POPs –  perzistentné organické polutanty,  sú pravidelne monitorované organizáciami a platia rôzne opatrenia o ich šírení do prostredia. Napriek nim sa dostávajú do živých organizmov, zvieracích a ľudských  rôznymi cestami /dýchanie, potrava, kontakt/ a  kumulujú sa prevažne v tukoch.  Ukladanie  chemických látok v tele /ďalej xenobiotiká/ je ovplyvnené rôznymi faktormi. Patria k nim fyzikálno – chemické vlastnosti, predovšetkým rozpustnosť v tukoch alebo vo vode a tiež je podmienené kumuláciou  najmä POPs  /perzistentných organických látok/ v potravinovom reťazci. Toxíny  prijaté priamo potravou sú v malých množstvách  metabolizované pečeňou za predpokladu, že pečeň správne funguje a v tele máme dostatočné množstvo pomocných látok /vysvetlím neskôr/. Toxíny napríklad  tie uložené v tukových rezervách sa môžu tiež aktivovať /uvoľňovať/ v extrémnych situáciách pre organizmus akým je hladovanie, čiže pri mobilizácii energie z tukov, pri strese, dokonca môže nastať v kritických prípadoch rozvrat vnútorného prostredia  alebo  čo sa častejšie stáva – klinicky nemanifestnými účinkami. A to sú nám známe alergie, mutagénne, imunopatologické a teratogénne zmeny a aj rakovina.

Aby sme správne pochopili tento proces pokúsim sa vysvetliť ako reaguje pečeň pri kontakte s xenobiotikami a laicky povedané začne:  detox.

Niektoré vodou rozpustné xenobiotiká nemusia vstupovať do zložitého metabolického procesu. Sú jednoducho vylúčené najčastejšie  močom a  potom, v nezmenenej forme. Týka sa to hlavne  lipofilných  xenobiotík, ktoré sa musia premeniť na polárne vo vode rozpustné látky a následne vylúčiť z tela von. Deje sa tak v dvoch biotransformačných fázach. Prvá fáza je spojená s oxido-redukčnými reakciami,  pri ktorých vznikajú vysoko reaktívne zlúčeniny, voľné radikály, elektrolyty, sulhydrilové skupiny, diazometán atď. Tieto reaktívne zlúčeniny sú nebezpečné a nežiaduce pre organizmus pretože sa môžu náhodne zlučovať s inými molekulami a mohlo by prísť k chybnej replikácii a  transkripcii /DNA a RNA/a následne  k syntéze abnormálnych proteínov. Preto prichádza k druhej fáze kde sa deje niečo podobné neutralizácii. Táto časť bude trocha náročnejšia ale veľa vysvetľuje.

Prvá fáza sa deje pomocou súboru izoenzýmov nazvaných cytochróm P- 450 vyskytujúcich sa v tele. V druhej fáze sa transformované polárne látky pripoja /podliehajú konjugácii/ na endogénnu kyselinu a vylučujú z tela. Konjugáciu delíme na elektrofilnú a nukleofilnú podľa toho aká je konjugujúca chemická  látka. Pri elektrofilnej konjugácii je viazané biotransformované  xenobiotikum spravidla na deriváty kyseliny glukuronovej. Pri nukleofilnej konjugácii je viazaná na glutationový transfer. Konjugované produkty ďalej hydrolyzujú a konečným produktom sú vo vode rozpustné deriváty kyseliny močovej,  vylúčené močom.

Upozorňujem na význam antioxidantu glutationu /písala som o ňom pri jedlách na podporu pečene/, ktorý je nevyhnutný pri tomto procese. Jeho pokles v bunke, napríklad trvalým prísunom  xenobiotík /stravovanie/ ale aj genetickou predispozíciou, môže poškodiť pečeň a hrozí riziko  mutagenity. V niektorých prípadoch matabolizmus xenobiotík vytvára nestabilné intermediárne metabolity,  ktoré pri reakcii s bunkovými makromolekulami spôsobujú karcinogénne  zmeny. Pokúsim sa byť stručnejšia ale chcela som vysvetliť prečo je také dôležité mať zdravú pečeň.

Čo sa deje ďalej….zneutralizované, odpadové  látky  prúdia  krvou z pečene  do obličiek, sú zozbierané z medzibunkového prostredia a vychytané  lymfatickým systémom a následne sú vylúčené močom, dýchacími cestami  a potením. Časť toxínov najmä lipofilných prechádza do žlče, do čriev a preto je tiež nemenej dôležité mať v poriadku tráviaci systém pre ich bezpečný odchod z tela. No a časť blúdiacich nedegradovaných látok /xenobiotík/ sa kumuluje v  tukových bunkách /adipocytoch/. Ich nebezpečenstvo spočíva v ovplyvňovaní regulačných hormonálnych procesov,  keďže sa predpokladá  možnosť naviazania týchto lipofilných toxínov na estrogénne  a androgénne receptory, čím narúšajú ukladanie lipidov a ďalšie metabolické funkcie adipocytov. Ako som už hore písala aj z tukových rezerv sa dokážu reverzne uvoľňovať toxíny za určitých podmienok  pri redukcii tukového tkaniva  uvoľňovaním mastných kyselín podmienené hladovaním a diétami napríklad. Pečeň ich opäť cyklicky spracúva a pritom sa venuje stále  metabolizmu  dodaných nielen potravinových látok, ktoré ale v špecifických prípadoch môžu byť pre organizmus záťažou pri vstupe antigénu napr. pri citlivosti na lepok, kazeín  pričastá konzumácia  alkoholu, kofeínu, liekov,  atď. Ako vidíte tento proces je neustálou záťažou pre /nielen /pečeň  a ak chceme pečeni pomôcť a sami sebe v konečnom dôsledku 🙂 tak by sme mali  dodržať niekoľko zásad.

Dodávať telu ochranné  užitočné potraviny pre obsah látok podporujúcich neutralizáciu tohto  cyklu

V posledných rokoch sa stal  opodstatneným predmetom vedeckého záujmu vzhľadom na postupujúce znečisťovanie prostredia  globálny výskum v oblasti pôsobenia  xenobiotík a ich interakcie s proteínmi z hľadiska patogenézy. Kým sa nejakým zázrakom dostaneme k objektívnym informáciám mohli by sme si pomôcť aj sami. Okrem iného /spomeniem/aj správnym výberom potravín s ochrannými faktormi. Preto sa snažme denne prijať dostatočné množstvo kvalitnej  zeleniny a ovocia a piť bylinné čaje.

• Pravidelne /denne obmieňať/ konzumovať  zelené potraviny s obsahom chlorofylu /nemyslím určite chlorellu a prášok zo zeleného jačmeňa/, folacínu, vitamínov skupiny B,C,A,E  a minerálov a fenolov, polyfenolov. Všetky zelené listové zeleniny ako špenát, mangold, morské riasy / i v krátkej tepelnej úprave je dosť vitamínov/, šaláty, rukola, pažítka, petržlenová vňať, kôprová, hlavne koriander vňať aj semená /pre obsah linaloolu a pineolu/ zázvor čerstvý aj sušený, galangal, senovka grécka, koriander, kurkuma, škorica, klinčeky, cayenské korenie – pre antioxidačné, chelačné, antiseptické účinky
• V zimnom období si pripravovať doma klíčky z obilnín, strukovín a semien, ktoré kúpime v bio kvalite
• Bylinky ako majoránka, oregáno, saturejka, medovka, mäta, bazalka,perilla,šafrán, bobkový list, koriander- vňať
• Brokolicu, ružičkový kel, kel, romanesco, bielu reďkovku, cibuľu, cesnak, pór, je to zelenina s obsahom síry, kyseliny alfa – lipoovej a iných látok
• Orechy vlašské domáce, európske lieskovce, píniové, pistácie aj  paraorechy,   v bio kvalite slnečnicové semienka, tekvicové, kustovnicu -pre minerálne látky, stopové prvky /zinok, selén/ a podporu syntézy tripeptidu  glutationu v tele.
• Cvikla, zeler, paradajky, baklažán v kombinácii s kurkumou a koreninami
• Artičoky, špargľa, bodliaky – hepatoprotektívne potraviny  tiež semená pestreca mariánskeho /sylmarín/
• Získať polyfenolové  látky, ktoré majú silnejšiu antioxidačné aktivitu ako niektoré vitamíny z potravín /červených a fialových/ jahody, ríbezle, čučoriedky, baklažán, brusnice, černice, červené hrozno hlavne  v sezóne
• Jablká, mrkvu, batáty, topinambury, koreňová zelenina varená /červeno-oranžové farebné spektrum/pre obsah karotenoidov, inulínu celkovo vlákniny, vitamínov a minerálov
• Obilniny – ryža, zrná, celozrnné múky, proso, pšeničné klíčky, pohánka, ovos, amarant atď. pre aminokyseliny esenciálne, betaglukány  a vysokú nutričnú hodnotu /ak ste alergický na určitý druh, nájdite si obilniny či pseudoobilniny, ktoré vám vyhovujú, dôležité je obilniny správne upraviť a kombinovať/
• Strukoviny – hodnotné bielkoviny, minerály, aminokyseliny
• Huby –  hlíva ustricová, pečiarka poľná, shitaké, výborné do ľahkých jedál  a keď už veľmi chcete ryšavec šikmý, leskokôrovka obyčajná a odvar z týchto húb

Všetky tieto potraviny komplexne chránia naše telo  a vyvíjajú neustále ,,očistnú” aktivitu ak sú správne upravené a nepochádzajú z polotovarov.

• Zaobstarať si kvalitné panenské oleje /olivový/, maslo, bravčovú, husaciu masť a striedať ich  pri používaní v studenej kuchyni a naučiť sa rozoznávať nasýtené a nenasýtené tuky
• Dopriať si občasný oddych od stimulantov ako kofeín
• Nepite často alkohol
• Obmedziť denný príjem živočíšnych produktov podľa vašich možností. Vajíčka, mäso, ryby si vyberať z dôveryhodných zdrojov ako sú  farmársky chov /certifikovaný, bio/. V tele zvierat v ich tuku sa tiež kumulujú toxíny a okrem toho výrobky /polotovary /z nich sú niekedy neidentifikovateľné masy všeličoho. Ak chcete jesť mäso tak si ho pripravte doma 3 x do týždňa. Výrobok /domáci/ zo zabíjačky  si doprajte s rozumom. Čo sa týka rýb skúste 2 x do týždňa kúpiť čerstvú rybu /pri tomto to chce trocha skúseností/ kupujte malé morské ryby vo veľkých rybách je koncentrovaný väčší obsah toxínov. Na Slovensku je podľa potravinárskeho kódexu stanovený priemerný obsah ortuti v svalovine rýb na 0,5-1mg na kg váhy. Tento limit pokiaľ viem nebýva prekračovaní často u malých rýb naopak u veľkých typu žralok, mečúň, makrela královská, veľké tuniaky áno. Ja preto kupujem malé ryby ako pražma, platýz,morský vlk a divokého lososa do 6 -7kg v celku. Filety lososa zo severoeurópskej produkcie. Nemusíte sa obávať, že každá ryba je plná ortuti. Obsahuje aj selén ochranný prvok, omega 3 mastné kyseliny a spoľahnite sa aj na obranný mechanizmus nášho tela pri nízkych dávkach týchto látok. Pokiaľ rybám nedôverujete, zvoľte kvalitný rybí olej s obsahom EPA aDHA.
• Dať si bezlepkový deň raz do týždňa alebo za desať dní..:)
• Raz za 10 dní jedzte iba zeleninu alebo  pite zeleninové šťavy
• Hýbať sa – bez športu sa vám z tukovej bunky správne neuvoľní žiadna mastná kyselina a doprajte si občas masáž tela
• Nemať pneumatiku okolo pása  – abdominálna obezita – tukové tkanivo je aj endokrinný orgán produkujúci hormóny. Adipocyty sú súčasťou množstva regulačných a homeostatických pochodov medzi, ktoré patria: regulácia množstva tuku a energetickej rovnováhy, imunitná odpoveď, kontrola krvného tlaku a reprodukčné funkcie. Tieto procesy sú regulované prevažne hormónmi tukového tkaniva adipocytokínmi. Ich funkcie sú rôzne: spôsobujú inzulínovú rezistenciu a tým zápalové procesy a aterosklerózu /interleukín, TNF, rezistin, RBP4- retinol binding protein4/ alebo podporujú pôsobenie inzulínu /adiponektín, visfatin/, známy regulačný hormón výdaju a príjmu energie leptín ďalšie množstvo hormónov. Rast tukového tkaniva a delenie adipocytov,  je podmienený rôznymi pochodmi riadenými z časti  adipocytokínmi. Tento proces je zložitý, naznačuje však obmedzenie rastu tukového tkaniva po určitú hranicu obezity, keď tkanivo prestane byť schopné ukladať voľné mastné kyseliny a tie sa začnú ukladať v iných tkanivách  napr. v pečeni a svaloch, kde pôsobia nežiaduco. Zvyšuje  sa produkcia prozápalových hormónov  a tie potlačujú pôsobenie inzulínu,  dochádza k väčšej produkcii rezistínu a iných hormónov spôsobujúcich inzulínovú rezistenciu. Inzulínová rezistencia vedie k obezite, diabetesu a metabolickému syndromu. Jednoducho ,,pneumatiku”  mať je nezdravé, ale bez tuku byť, je tiež život ohrozujúce, pre veľa faktorov a jedným z nich je, že ak nie je v tele dostatok tukového tkaniva i toxíny napadajú napríklad CNS a spôsobujú neurodegeneratívne ochorenia.
• Piť bylinkové čaje aj  z nášho biotopu /zlatobyľ, myší chvost, rebríček, alchemilku, ibiš lekársky, lipa, šípka,  harmanček, benedikt, žihlava,perilla, grécky čaj, skorocel. atď/ okrem toho piť biely a zelený čaj, východné čaje používané v TCM /polygonum cuspidatum, multiflorum, panax, sophora japonica a  iné aj v zmesiach/ treba sa poradiť v špecializovaných obchodoch a možných vedľajších účinkoch, lepšie si je ich zaobstarať v bio kvalite. Pite čistú vodu tá naša slovenská z vodovodu je ešte bezpečná. Ak nemáte dôveru kúpte si filter. Denne vypite niekoľko pohárov čistej vody. Do denného pitného režimu zarátajte aj obsah vody z čajov, potravín a polievok. Netreba to preháňať, naše telo si vie tekutiny regulovať samo, určite nemusíte vypiť 3 litre vody treba si ju vedieť vážiť a neplytvať ňou.
• Vyvarujte sa dlhotrvajúcich  hladoviek  a diét  z dôvodov, ktoré som hore popisovala môže to byť nebezpečné.
• A neverte rôznym fotkám a názorným ukážkam o niečom, čo z vás vyjde po sprchách, očistách  a iných ,,preparáciách“ čo kolujú po médiách.

Možno to vyznieva trocha pateticky. Je to dosť koncentrovaný opis ,,nástrah“,  ktoré síce netreba podceňovať ale nemusíte chytať ani paniku zo smrteľnej otravy toxínmi…väčšiu šancu zabiť nás má alkohol, nadmerný príjem cukru, tuku a nedostatok pohybu.

resumé… Nevystavujme sa zbytočne  miestam  pri športe, kde môže byť koncentrovaný smog /kľučkovanie medzi autami/, doprajme si vychádzky v lese, nekupujme si agresívne chemické čistidlá do domácností, akokoľvek sa tomu bránime  začnime myslieť ekologicky, dávajme prednosť prírodným materiálom,  ktoré nás obklopujú, nepreháňajme to s agresívnymi  kozmetickými výrobkami a hlavne nekupujme vysoko industrializované polotovary. Je čas na sebadisciplínu v myslení  pri výbere potravín inak to nejde. Dajme do žitia viac pohody, zariaďme si život tak aby niekto doma pripravoval domácu stravu z jednodruhových potravín,  ak je to možné. Nemusíme vraziť všetky peniaze do  dovoleniek a ,,makať“ aby sme našetrili na ne 12 hodín denne, stravovať sa vo fastfoodoch za 5 eur na deň a potom v štyridsiatke  peniaze míňať na lekárov a liečiteľov. Pretože potom na vozíku či pripútaný na lôžko spomínať na úžasné dovolenky je trocha kontraproduktívne nie? Tým chcem povedať iba aby ste do seba investovali aj formou kvalitnej stravy. Viem, že mnohí ľudia nemajú peniaze na potraviny ešte aj dnes, im sa ospravedlňujem ak sa ich to dotklo. Želám vám aby ste sa rozhodli správne a nepodporovali svojimi omylmi profit podvodníkov s drahými a mnohokrát  zbytočnými preparátmi na detoxikáciu a ozdravenie organizmu. Máte to vy vo svojich rukách vy a som presvedčená, že ten naturálny ,,detox“ čiže  správny výber potravín spolu zvládneme.

Literatúra:

Cell.com./archiv 2012/ The Many Faces of Insulin Resistance p1395

XU, H., BARNES, GT., YANG, Q., et al. Chronic inflammation in fat plays a crucial role in the development of obesity-related insulin resistance. The Journal of clinical investigation, 2003, 112, p. 1821-1830.

Xu Q, Park Y, Huang X, Hollenbeck A, Blair A, Schatzkin A, Chen H: Diabetes and risk of Parkinson’s disease. Diabetes Care; 34(4):910-5, 2011.

CURAT, CA., WEGNER, V., SENGENES, C., et al. Macrophages in human visceral adipose tissue: increased accumulation in obesity and a source of resistin and visfatin. Diabetologia, 2006, 49, p. 744-747.

HALUZÍK, M. Poruchy vůživy a leptin. Praha : Grada Publishing, 2002.

XU, A., WANG, Y., XU, JY., et al. Adipocyte fatty acid-binding protein is a plasma biomarker closely associated with obesity and metabolic syndrome. Clin Chem, 2006, 52, p. 405-413.

GRAHAM, TE., YANG, Q., BLUHER, M., et al. Retinol-binding protein 4 and insulin resistance in lean, obese, and diabetic subjects. The New England journal of medicine, 2006, 354, p. 2552-2563.

Andrew Weil: Zdravé stárnutí – PRAGMA

Polychlorinated Biphenyl (PCB) Exposure and Diabetes: Results from the

Anniston Community Health Survey

Allen E. Silverstone, Paula F. Rosenbaum, Ruth S. Weinstock,  Scott M. Bartell, Herman R. Foushee Christie Shelton, Marian Pavuk  for the Anniston Environmental Health Research Consortium*

1State University of New York Upstate Medical University, Syracuse, New York, USA; 2Department of Veterans Affairs Medical Center,

Syracuse, New York, USA; 3University of California–Irvine, Irvine, California, USA; 4University of Alabama–Birmingham, Birmingham,

Jager J., Gremeaux T., Cormont M., Tanti J.F.,:Endocrinology 148,247,.2007