Ďalšia téma, ktorá  často rezonuje v debatách o stravovaní…vyskytuje sa názor zo strany kamarátok, známych, mladých mamičiek atď. o nutnosti vynechať zo stravy lepok a potraviny s obsahom lepku. Toto stanovisko býva podmienené informáciami z rôznych zdrojov  najčastejšie alternatívnych, ktoré obsahujú viac menej fragmenty zdôvodnení prečo by to malo takto byť. Argumentácie typu ,,vysadím lepok a vyhnem sa možným zdravotným  komplikáciám a návštevám lekárov“  sú populárne a neškodne alibistické,  no pri zavádzaní do praxe  zaváňajú masochizmom.  Pokúsim sa tu o jednoduché vysvetlenie, prečo zdravým ľudom v rozumnej miere lepok neškodí  a prečo NEtreba preventívne nakupovať bezlepkové potraviny bez konkrétneho dôvodu. Pokiaľ nemáte gén pre celiakiu alebo nejete 6 x denne potraviny s obsahom lepku a pri tom nepoužívate výrobky s obsahom hydrolyzovaného proteínu pšenice, pridávaného  do potravinárskych a kozmetických výrobkov  či farmaceutických  prípravkov,  nie je pre vás lepok rozhodne nepriateľom. Pretože  príčinou citlivosti na lepok /nie celiakie/ môžu byť aj nevhodné kombinácie potravín v dennom využití ale aj iné faktory ako vírusové ochorenia, nevhodné kombinácie liekov, stres, špecifické neurologické ochorenia, úrazy a hormonálne zmeny.

Celiakia je vo všeobecnosti  geneticky  podmienené systémové  autoimunitné ochorenie tenkého čreva, prejavujúce sa zápalom sliznice pri kontakte s gluténom –  lepkom. Príčinou ochorenia je neprimeraná reakcia organizmu po kontakte s  proteínom niektorých obilnín /najznámejší gliadín, sekalín, hordeín, avenín, atď./ nazývaným lepkom. V mieste kontaktu v tenkom čreve je veľmi reaktívny  vzniká chronický zápal degradujúci sliznicu, hlbšie vrstvy stien čreva /jejunum/ až po závažné poškodenie klkov, ktoré následne spôsobí malabsorbciu –  zhoršené vstrebávanie mnohých látok a minerálov.

Mám celiakiu alebo som citlivá/ý na lepok ?

Podľa etiológie za  vznik  autoimunitného ochorenia  je zodpovedných viac faktorov medzi podložené patria genetické. Vonkajším faktorom je glutén /lepok/  –  väčšinou pšeničný  proteín nerozpustný vo vode a rozpustný v alkohole na dve zložky gliadín a glutenin. Celiakiu spôsobuje gliadín, ktorý sa radí medzi zásobné bielkoviny tzv. prolamíny. Gliadín po rozštiepení proteolytickými enzýmami postupuje do kaskády  ďalších metabolických funkcií, nerozpustný  glutenin  celiakiu nespôsobuje. Genetika celiakie je veľmi zložitá a nie je úplne objasnená ale najviac sa spája s génmi  pre  HLA /ľudský lymfocytárny antigén/.Štatistiky ani uvádzať nebudem sú veľmi nepresné a zavádzajúce je však nepravdepodobné,  že ak ste celiatikom musí byť aj vaše dieťa zákonite s touto diagnózou a žiaľ pravdepodobné, že táto choroba má tendenciu vzostupu…. Ak vám chýbajú čísla tak len info , že aj u ľudí s potvrdenou celiakiou sa nájde gén pre toto ochorenie  iba u 85%. Alebo ak chcete,  každý 120 európan má celiatické potvrdené ochorenie. Treba brať do úvahy aj geografické rozloženie  v krajinách,  kde sa viac používajú  výrobky s obsahom gluténu /cestoviny, chlieb/ ako Taliansko, Španielsko, Francúzko,  Maďarsko, Česko a menší výskyt napríklad v severských krajinách.  Citlivosť na lepok je takmer nemožné kategorizovať, pretože je podmienená faktormi  vyplývajúcimi zo životných situácií a ľudských návykových stereotypov v stravovaní. Vo veľkej miere závisí od pravidelnosti a intervalov medzi jedlami, kvality potravín, fyziologických imunitných a metabolických vplyvov.  Tie môžu spúšťať rôzne  reakcie a následne  symptómy, ktoré toto ochorenie manifestujú alebo pripomínajú,  často sú mätúce aj pri dôslednom sledovaní a testovacej diéte… Najčastejšími  príznakmi  problémov s trávením lepku bývajú  zažívacie ťažkosti, kŕče, hnačky spojené  s bolesťami hlavy, nechutenstvom, kožnými zmenami, hormonálnymi výkyvmi . Tiež sa vyskytujú dočasné skryté problémy ,  idiopatické zápaly sliznice čreva, ktoré sa objavujú sporadicky môžu spôsobiť úbytok či priberanie  na váhe a chronickú únavu organizmu. Ďalšie príznaky opisovať nebudem, tejto téme sa venujú dostatočne na  weboch informačných centier a združení  celiatikov. Ak nemáte istotu a neviete ani po niekoľkotýždňovom pozorovaní a dôraznom vysadení lepku prečítať reč svojho tela, neváhajte a dajte si urobiť testy na celiakiu, ktoré vám môžu pomôcť. Ak na ne pôjdete, tak určite nedržte ,,bezlepkovú diétu“ pretože výsledok z krvi by mohol byť skreslený  vďaka chýbajúcim protilátkam.

V dnešnej dobe máme viac možností testovania protilátok… z odberu krvi  sa dajú zistiť pozitívne protilátky voči endomýziu /EMA/alebo tkanivovej transglutamináze /tTG/,test na protilátky triedy IgG /DGP-G/ proti deamínovým  gliadínovým peptidom alebo  IgA anti- gliadin protilátky /AGA/. Však úplne najspoľahlivejší je výsledok je z bioptického odberu vzorky  tenkého čreva z lačníka /jejunum/. Rôzne formy a stupne ochorenia vykazujú rozdielnu pozitivitu na protilátky a ani pri rozvíjajúcom sa ochorení nemusia vyjsť testy na celiakiu z krvi na prvýkrát pozitívne. Ak máte ďalej pretrvávajúce problémy a test vám vyšiel negatívne treba podstúpiť radšej biopsiu ako zanedbať možné komplikované ochorenie tráviaceho traktu ako crohnovu chorobu, divertikulózu, ťažkú malnutríciu a anémiu, osteoporózu, reumatoidnú artritídu, rozvoj malignej komplikácie lymfómu  u detí spomalenie rastu a vývoja.

STRAVOVANIE

Ak máme potvrdenú celiakiu alebo sme citliví na lepok

Táto choroba a prevencia pred ďalšími komplikáciami si vyžaduje liečbu kauzálnu  v podobe úplného vylúčenia lepku zo stravy. Zatiaľ žiaľ iná možnosť liečby nie je iba vyhnúť sa úplne polotovarom, ktoré by mohli byť kontaminované obsahom lepku, potravinám obsahujúcim lepok alebo výrobkom s pridaním pšeničných proteínov v kozmetike /opaľovacie krémy, šampóny, sprchové mlieka  a krémy, obalové materiály k liekom a vitamínovým doplnkom/, nápojom a sirupom, zmrzline, sladkostiam, tyčinkám, žuvačkám, mletým zmesiam a koreninám.

Celiakia sa často spája s enzymatickým  ochorením a to je intolerancia laktózy,  preto je odporúčané obmedziť  celiatikom jej  príjem  alebo v prípade potreby laktózu  úplne vylúčiť.

V prípade epilepsie je tiež vhodné dodržiavať diétu bez gluténu, pretože  posledné vedecké  štúdie dokázali vzájomný prepojený vzťah medzi týmito ochoreniami a bolo by užitočné porovnať zdravotný stav epileptika dodržiavajúceho diétu s obdobím, keď diétu nedržal a vyhodnotiť jeho zdravotný stav v oboch prípadoch.

Stravovanie v prípade celiatika nemusí byť dramatické okrem toho, že bude kupovať gluten free výrobky ako sú cestoviny a chlieb, dá sa objaviť aj iný spôsob stravovania a tým je ZELENINA na rôzne spôsob, varená či surová, ovocie a hlavne –  príprava jedál spočívajúca varením si  z jednodruhových potravín vrátane domácej prípravy chleba a pečiva  ako to robili naši predkovia. Objavíte znova čaro hŕstkových polievok, mäsa zo zeleninou bez chleba a klasických príloh, pohánkových posúchov,  preto vravím,  že tento prínos je celkom pozitívny a netreba  vešať hneď hlavu nad touto diagnózou.

Kladieme dôraz na:

• Množstvo prijatého gluténu obmedziť  na 10mg denne
• Probiotiká a prebiotiká
• Vitamíny skupiny B hlavne B12, B9, selén, polynenasýtené mastné kyseliny/ryby losos,treščia pečeň makrela/
• Vitamíny rozpustné v tukoch A,D,E,K
• Vlákninu – mrkva, ananás, zemiaky, jablká
• Strukoviny – šošovica, fazuľky, bôb, hrach, cícer
• Bezlepkové obilniny z dôveryhodného zdroja /ovos ,ovsené vločky ,quinoa, pohánka/
• Príjem Fe,Ca
• Karnitín, glutamín sulfát,

Ak sme zdraví  je tu  prevencia

Tak ako som spomínala v úvode  je možné,  že sa počas svojho života stretnete so zdravotnou komplikáciou, ktorú spôsobí nepriamo lepok…ale to neznamená, že ho budeme ignorovať ak nemusíme a k tomuto postoju by sme mohli viesť aj naše deti a dbať na to aby si túto látku s ktorou sa stretnú v budúcnosti včas zoznámili a telo si ju osvojilo a zapamätalo. Ak chceme urobiť maximum pre svoje deti porozmýšľajme nad vyradením polotovarov /sladkostí plných aditív a chémie/ naučme ich na zeleninu a ovocie, občas  kvalitné mäsko, pravidelné menšie porcie jedla  a dostatočný prísun minerálov a vody. Vcelku jednoduché  a keďže analytické schopnosti mamičiek v ,,oddychovej“ fáze na materskej sú nevyužité len tak mimochodom kontrolujme, počítajme, premýšľajme  nad množstvom  celkového denného príjmu pšeničných výrobkov a potravín s obsahu lepku ale bez stresu.

• V rámci prevencie a možného rozvoja geneticky nepodmienenej /podmienenej formy celiakie alebo citlivosti na lepok  pridávame pokrm s obsahom lepku po  prvý krát od ukončeného  4. mesiaca do  6. mesiaca /malé množstvo ochutnať/ v intervale  2 x do týždňa aj počas kojenia, kde ochranný faktor tvorí materské mlieko
• Deťom do 3 rokov nedávame výlučne celozrnné výrobky ale aj domáce biele pečivo, múčne výrobky  v malom množstve /prevencia pred nedostatočným vstrebávaním minerálov, tukov a iných prospešných látok/
• Vyhnúť sa kupovaniu  vysokolepkových hybridných druhov múk používaných na pečenie pekárenských výrobkov/vysoký obsah lepku zvyšuje kvalitatívne senzorické vlastnosti výrobkov z múky/
• Uprednostniť niektoré druhy špaldy a špaldovej /triticum/ múky, ovsenej, amarantovej, pohánkovej, kukuričnej, cícerovej pred klasickou bielou pšeničnou
• Miesto chleba používať ako prílohu k mäsu zeleninu
• Používať chlieb a múčne výrobky typu cestoviny obdeň max. 300gr
• 1 x do týždňa nepoužívať žiadne múčne jedlo iba zeleninu, ovocie, mäso, ryby
• Nepoužívať polotovary, sladené nápoje, a ustrážiť príjem piva 🙂
• Byť informovaný o príjme pšeničného proteínu to znamená čítať etikety
• Zaradiť do stravy hŕstkové  polievky bez klasických slížikov a krúpkov z múky
• Zahusťovať pohánkovou krupicou

Pri  múke  s obsahom  lepku tiež platí jednoznačne striedmosť tak ako u mäsa, tukov, cukru. V prvom rade by sme sa mali sústrediť na zeleninu a kvalitné bielkoviny všetko ostatné je o pestrosti domácej stravy, ktorú si zvolíme podľa našich možností..a hlavne by som poprosila mladé mamičky,  ktoré sa rozhodnú nedávať deťom lepok, pretože boli u liečiteľa či nutričného špecialistu a ten im zvestoval  novinu o celoplošnej  škodlivosti lepku  alebo im z dúhovky vyčítal systémové imunitné ochorenie spôsobené lepkom  aby ,,neblbli“  a pozorovali najprv svoje deti /seba/ podstúpili testy a až potom  zvážili, či je nutné absolvovať  tento extrém a vyniesli rozsudok nad možno zdravým dieťaťom . Určite máme dnes obrovskú výhodu, na trhu je dostatok gluten free potravín a výrobkov, nebude problém zvládnuť bezlepkovku, mám však podozrenie/ aj osobnú skúsenosť/ hlavne u niektorých vychytených ,,špecialistov” v oblasti celostnej medicíny, že ak si nevedia rady s diagnostikou / čo je bežné pri dnešných civilizačných chorobách/ svoju nevedomosť  a bezradnosť sa snažia hodiť na lepok a spokojné zákazníčky – pacientky odkráčajú domov s trendovou  diagnózou, bylinkovým preparátom za 80 eur  a  nakráčajú do prvého bioobchodu nakúpiť týždenný glutenfree nákup.