Teším sa….dnes mi prišli moruše čierne z Pukanca od pána Stroška. Je ešte  sezóna tak sa ideme prejesť na rok dopredu a niečo sa ujde aj do ,,mrazáku“  na horšie časy. Kedysi sme morušu mali doma na dvore ale akčný dedko ju vyrúbal, lebo sa vraj nosil ,,bodrel“ do domu.Škoda, škoda, pretože  moruše sú  spriaznenou stromodušou  ľudských obydlí aj keď spoľahlivo zafarbia všetko čoho sa dotknú. Ešte pred nedávnom ľudoví  liečitelia využívali plody moruše a listy ako liek  na rôzne ,,neduhy“ , na bolesti hrdla, pri zápaloch dýchacích ciest a  pri tráviacich ťažkostiach, krvácaní rán a ,,aby po chorobe človek nabral silu“ ako som sa dočítala v pezinskom herbári od pána Zigmundíka. Z listov moruše sa robil odvar na vonkajšie použitie pri ekzémoch a vredoch na koži, na žalúdočné vredy a listy sa pridávali sa do čajov pre cukrovkárov. Dnes sa moruše vracajú opäť do povedomia jedincov, ktorí sa zaujímajú o prírodné zdroje využiteľné v rámci prevencie civilizačných chorôb. Na niektorých miestach u nás sa nikdy neprestali pestovať,  hlavne v okolí Banskej Štiavnice si ľudia tieto múdre stromy chránia. Ja som si ich nechala priniesť od pestovateľa a znalca cez moruše, ktorý mi ich doručil ,,náhodou“ cestou do Bratislavy. Moruše sa na Slovensko  dostali asi v šestnástom storočí, pochádzajú z Ázie a domovom bielej moruše bola Čína. Naše podnebné pásmo im vyhovuje a viac sa im darí na slnečných miestach na juhu. Biele moruše majú sladkú chuť po mede a tmavé sú zasa kyslejšie a osviežujúcejšie. Najlepšie je moruše jesť v čerstvom stave pre vysoký obsah vitamínu C, ktorý sa tepelnou úpravou ničí. Obsahujú veľa vitamínov skupiny B /B1,B5,B6,B9/, vitamín E, betakarotén, flavonoidy, na glukózu pôsobiacu látku moranolin, polyfenol resveratrol, vlákninu,  minerálne látky /železo – tretinu dennej odporúčanej dávky v 100gr ovocia/ a  predovšetkým draslík. Tmavé plody moruše sú zdrojom cenného farbiva  – antokyánov, ktoré vykazujú antioxidačnú aktivitu. Dôkazom  toho, že ide o významne zdravé ovocie  je aj záujem výskumníkov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity na fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov v Nitre. Predmetom výskumu sú  rôzne možnosti využívania antiradikálovej a antioxidačnej aktivity pri prevencii  ochorení akým je diabetes mellitus II. Antokyány spolu s vitamínom C majú významný  vplyv  na pokles glukózy, ktorý  je sprevádzaný aj  určitou intenzitou antiradikálovej aktivity. Bol zistení pozitívny vplyv po niekoľko týždňovom období konzumácie šťavy z čiernych morúš na biochemické a fyziologické parametre ľudského organizmu a tieto výskumy sú potvrdením o potrebe zaradenia  tohto ovocia do jedálneho lístka. Vhodné  pre zdravých ľudí ako prevencia  i pri chorobách spojených s hromadením toxických voľných radikálov čo je dôsledkom prevahy civilizačných ochorení. Inak, keď sme už pri tých antokyánoch, patria k skupine flavonoidov,  ktorým sa v posledných rokoch pripisujú výnimočné vlastnosti. Treba vedieť,  že ich nositeľmi sú vlastne prírodné pigmenty. V rastlinách sa nachádzajú vo forme glykozidov  a farbia ovocie, plody či kvety do modra, fialova a červena. Viac menej všetko ovocie a zelenina pokiaľ sú nositeľmi tejto farebnej škály /modrá, tmavomodrá, fialová/ sú prospešné pre naše zdravie s výnimkou tmavých jedovatých bobúľ vranieho oka a ľuľka zlomocného, ktoré sa ale  používajú  na výrobu liečiv. Preto sú mimoriadne zdravé a prospešné napríklad čučoriedky, černice či baklažán. Z fyziologického hľadiska sú flavonoidy prospešné pri pôsobení v zažívacom trakte, obehovom systéme a zabraňujú lipoperoxidácii, znižujú  hyperfunkcie trombocytov čo znamená, že tiež chránia cholesterol pred poškodením a krv pred vznikom trombov. A  množstvo ďalších pozitívnych účinkov, ktoré príroda ukryla v potravinách rastlinného pôvodu, kde je však riziko nedostatku  následkom znečisťovania životného prostredia a  to je aj prípad morúš. Veľa týchto stromov uhynulo alebo ich  ľudia vyrúbali a tí šťastlivci vlastniaci záhrady, by si mohli miesto chladných tují vysadiť moruše k plotu aby im s jarou na pár mesiacov priniesli tieto úžasné plody. V našom prostredí  je dosť možností ako nájsť  rastlinnú obživu /ešte stále/, máme záhrady a sady, kde nie je pôda úplne kontaminovaná a kde sa dá relatívne ,,slušne“ bez obmedzení dopestovať zelenina a ovocie. Príde mi mierne uletené, že tu pod nosom máme zdroj moruší a sem dovážame rôzne bobule s antioxidačnou aktivitou za pochodu dobre zvládnutého marketingu niekde z Južnej Ameriky, ktoré sú iste prínosom pre ľudské zdravie akurát sa sem trieskali 10000km cez oceán v mrazenom stave:)

A na odľahčenie recept na pšenový puding s morušami…

Príprava:

Pšeno prepláchneme teplou  vodou a dáme variť s mandľovým mliekom, kým nezväčší objem a  je úplne mäkké čo trvá cca 15-20 minút. Vmiešame strúhaný kokos a javorový /ryžový/ sirup a necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Pred podávaním premiešame a posypeme  štedro morušami a verte je to strašne dobrá  vitamínová a minerálová bomba…