Dnes sme s kamarátkou, ktorá pracuje pre kliniku celostnej medicíny a rieši výživu, debatovali o detskej strave. Konkrétne o tom, čo najviac mamičky trápi a z čoho majú obavy. Kravské mlieko a lepok v obilninách. Zhodli sme sa na tom, že tieto dve suroviny sú nevyhnutnou súčasťou pestrej vyváženej stravy.

Viete, nie je dôvod ich vyradiť zo stravy dieťaťa pokiaľ netrpí potravinovou alergiou, intoleranciou alebo metabolickou poruchou či podozrením na fyziologickú poruchu, v ktorej napríklad lepok zhoršuje symptómy ochorenia. Veľa mamičiek pod vplyvom médií a kamarátok vyradí zo stravy obilniny preventívne a nahradí ich kupovanými bezlepkovými výrobkami. Nie najšťastnejšie riešenie. To čo je však skutočným ohrozením zdravia našich detí im dennodenne ponúkame či z nevedomosti, pohodlnosti a nedostatku času sú priemyselne spracované potraviny a sladené nápoje. Deťom v predškolskom veku aj malým školákom je dôležité pripravovať časť jedál doma. Aspoň raz do týždňa upiecť domáci kváskový chlieb z ražnej či špaldovej múky, kde baktérie mliečneho kvasenia podporia lepšiu využiteľnosť nutrientov znížením obsahu kyseliny fytovej a lepku. Raz do týždňa im pripraviť domáci koláč či muffiny s nízkym obsahom cukru s použitím zeleniny či ovocia čiže čiastočnou náhradou múky a dodaním vlákniny.

Vezmite v úvahu že 90% pekárenských výrobkov v reťazcoch je dopekaných z mrazeného polotovaru, s použitím kvasníc s krátkou dobou kysnutia, z ľahko spracovateľných vysokolepkových múk, u niektorých globálnych výrobcov i z GMO obilnín, napríklad v USA.  GMO  môžu negatívne vplývať na biodiverzitu, ich pestovanie podkopáva konkurencieschopnosť a má teda negatívny dopad na svetovú ekonomiku a hospodárstvo. Vplyv na ľudské zdravie oficiálne nebol preukázaný…zatiaľ.  Ak kupujete sladké pekárenské výrobky určite je v nich spracovaný hydrogenizovaný tuk, fruktóza a stabilizátory. Aj keď ich posypú ľanovým semienkom či tekvicovým je to iba falošné pozlátko. Iba vy, ak budete doma poctivo vášmu dieťaťu pripravovať koláč do školy na desiatu, budete môcť rozhodnúť čo do výrobku pridáte. Či maslo, kokosový tuk, ovocie alebo dve lyžice cukru je to iba na vás. Skutočným problémom je nájsť si čas. Keďže sama mám deti a venujem sa tejto problematike na mojom blogu nájdete takýchto receptov viac než dosť.

O pestrej strave vášho dieťaťa rozhodujete iba vy. Ak nechcete používať mlieko po ukončení dojčenia nemusíte. Použite správne mliečne výrobky. Nie nízkotučné ale poctivé najlepšie biele neochutené jogurty, tvaroh, zrejúce syry /z mierou/ nie však tavené. Vhodné je acidofilné mlieko alebo kvalitné kozie či ovčie výrobky z domácej produkcie. Rozhodne nie je dobrý nápad nahradiť kravské mlieko ryžovým alebo iným rastlinným v plnej miere. O ryžových výrobkoch a ich ne-prospešnosti sa veľa diskutuje v súvislosti z arzénom z pôdy a u iných rastlinných mliek sa pretriasa netransparentný pôvod surovín a možná kontaminácia mykotoxínmi. Dôležité je tiež zaradiť kvalitné mäso, ryby a strukoviny. Dodržiavať pitný režim, ovocné a bylinkové čaje sladené medom alebo vôbec a využiť celkom dobrý zdroj pitnej vody, ktorú máme k dispozícii – z vodovodu aj bez reverznej osmózy. Dôležité je nepoužívať stereotypne iba jednu potravinu každý deň. Napríklad také surové kakao /mamičky ho v dobrej viere dávajú deťom pre vysoký obsah antioxidantov/ alebo ponúkať malým deťom smoothies neskutočne nakombinované, ktoré nemajú šancu stráviť a nutrične využiť. To je zase druhá strana mince príliš aktívnych a ,,mediálne“ vzdelaných mamičiek.

Zelenina, ovocie a vláknina? Áno veľmi dôležité ale opäť s rozumom. Rozdeľte porciu zeleniny na dve polovice, jednu tepelne upravenú, tú napr.kde sú karotenoidy a surovú napr. kyslú kapustu v zime či listové zelené šaláty v lete.
Ešte ma napadla často spomínaná téma hyperaktivity detí v súvislosti so stravovaním. V pozadí môžu byť aditíva v sladených nápojoch a sladkostiach, nadbytok glukózy a fruktózy a taktiež do určitej miery lepok. A nemôžem nespomenúť náročnú diagnózu autizmu u detí a odporúčania k bezlepkovej diéte. Ak sa vás to týka čítajte ďalej. Ak nie prepáčte za fragmentované informácie v tomto príspevku ale v zmysle aj stručné opakovanie je matka múdrosti 🙂

Autizmus patrí medzi pervazívne vývinové poruchy a existuje viac teórií týkajúcich sa etiológie tohto ochorenia. Jedna z teórií ho klasifikuje ako metabolickú poruchu podľa ktorej príčinou poruchy sú niektoré exogénne peptidy /zdroj lepok- glutén/ vznikajúce nedostatočným trávením /štiepením / bielkovín /gliadinomorfín / v tráviacom trakte. Opiopeptidy prekážajú neurotransmisii na synaptickej úrovni v CNS a znižujú senzoriku /citlivosť/ impulsov. Tento proces vyvoláva u chorých stereotypné chovanie a ovplyvňuje vnemy sluchu a chuti, emócie, kognitívne funkcie, nálady a chovanie. Za týmto problémom stojí zrejme nedostatočná funkcia enzymatického systému a skupiny enzýmov endopeptidázy zodpovednej za štiepenie peptidových väzieb. Tento proces je veľmi zložitý však opísala som ho v skratke pre mamičky, ktoré mi písali a stretli sa práve s týmto problémom. Bohužiaľ tieto symptómy sprevádza aj nedostatok minerálov a vitamínov spôsobený zápalovou aktivitou v čreve. Týmto deťom sa odporúča dodržiavať imunologickú liečbu, liečebnú diétu s vylúčením lepku a kazeínu mliečnej bielkoviny a ďalšie preventívne opatrenia pri výbere potravín. Prevencia sa týka týchto skupín pervazívnych vývinových porúch: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, Aspergerov syndróm, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou, nešpecifikovaná pervazívna vývinová porucha.
Opodstatnené dodržiavanie bezlepkovej diéty je odporúčané okrem potvrdenej celiakie, v prípade crohnovej choroby, ulceróznej kolitídy a iných nešpecifikovaných idiopatických zápaloch čriev, autoimunitnej tyreoditíde, epilepsii, migréne, intolerancii laktózy a iných autoimunitných ochoreniach.

P.S. Nerada sa vyjadrujem ku genetickej modifikácii organizmov ale keďže som bola upozornená na možnú dezinformáciu v súvislosti s GMO. V tomto článku, ktorý je určený predovšetkým pre lajkov som sa snažila poukázať na možnosti správneho stravovania  resp. čomu sa vyhnúť. A jednou z komodít, ktorej by sme sa mali vyhnúť alebo aspoň byť  informovaní o genetickej úprave sú aj  GMO a výrobky  z nich. Pre mňa je problém u GMO etický, hraničiaci s autodeštrukciou ľudstva,  pre iných je to smiešne, konšpiračné a neopodstatnené. Chápem, že nachovať ,,preludnenú” planétu je nutné a potraviny, ktoré prežijú mráz alebo samotné odplašia škodcov či budú rásť v piesku by boli možným riešením. Ale nesúhlasím s ním pretože sú to riziká pre  hospodárstvo, ekonomiku,  biodiverzitu,  vrátane všetkých živočíchov. Tieto úpravy sa používajú niekoľko desiatok rokov a je predčasné vyhodnotiť skutočný stav a prípadné zdravotné riziká na populáciu. Výskumy na laboratórnych zvieratách však potvrdzujú,  že použitie herbicídov má svoje riziká v toxickom  pôsobením na pečeň a obličky u testovaných druhov. Tieto štúdie a vedci bývajú však  často diskreditovaní a ich štúdie vyvrátené. Ja teda nie som genetik ale ak sa amplifikuje  gén mikroorganizmu schopného tvoriť toxíny do kukurice a bude vytvárať  jedovatý BT toxín bude produkt s touto surovinou konzumovateľný? Ako som povedala je to téma nad rámec tohto článku a blogu. Ale dúfam, že v budúcnosti bude jasne preukázateľný dopad  pôsobenia GMO bez postranných úmyslov a dozvieme sa ako presne dajú tieto potraviny organizmu a biodiverzite  zabrať.

http://www.cell.com/trends/biotechnology/abstract/S0167-7799(09)00051-1

http://www.cell.com/trends/plant-science/abstract/S1360-1385(13)00057-5