Už dávnejšie ste mi v komunikácii na mojej  fcbkovej stránke Terapia jedlom navrhovali, spísať zoznam, mnou najčastejšie používaných byliniek a korenín, ktoré nikdy nechýbajú v mojej kuchyni. Tých byliniek je veľmi veľa, do štandartného článku sa nezmestia, preto skúsim takúto bylinkovú trilógiu. V prvej časti predstavujem  tie netradičnejšie, vhodné na sezónne pestovanie  u nás,  s prívlastkom protizápalové, liečivé, ochranné a veľmi chutné. Popísala som stručne spôsob použitia a doplnila som pri niektorých druhoch biologické  účinky, v obšírnejšej forme. Pokiaľ sa vám to nechce čítať pokojne preskočte, verím však, že vás je tu hodne, ktorí si aj odbornejšie info radi prečítajú.

Kedy nám hrozí zápal a nakoľko je pre nás nebezpečný ? Často krát si predstavujeme zápal ako červené, bolestivé, teplé a opuchnuté miesto niekde na tele. Zápal môže byť však ukrytý aj v hlboko v našom tele, neviditeľný a predsa sa šíriaci, nebezpečný býva chronický zápal. Zápalová odpoveď prichádza pri poškodení organizmu, stojí za ňou komplex imunologických zmien a biochemických reakcií. Zápalový proces v tele si môžeme privodiť sami,  napríklad aj nevhodnou stravou a naopak správne zvolenou stravou ho môžeme,  potlačiť. Súčasťou protizápalovej stravy sú predovšetkým potraviny rastlinného pôvodu, ku ktorým patrí zelenina, ovocie, strukoviny, najmä však koreniny a bylinky.

Pokiaľ jedávame fast food, vysoko tepelne upravené mäsá a oddávame sa v lete častým grilovačkám, mali by sme vždy ako prílohu používať zeleninu, zeleninové šaláty s čerstvými bylinkami, ktoré potláčajú negatívný účinok ,,prozápalových“  zložiek v potravinách, na organizmus. Medzi kritické položky takejto stravy patria industrializované potraviny, hydina, mäso a ryby  z reťazcov, rafinované oleje, obsahujúce omega 6 mastné kyseliny, hlavne kyselinu arachidonovú, nachádzajúcu sa v mäse zvierat a rýb z veľkochovu. Okrem toho pri tepelnej úprave grilovaním, opekaním, smažením, fritovaním vznikajú toxické látky ako PAU /polycyklické aromatické uhľovodíky/, HA /heterocyklické amíny/ a akrylamid, ktoré sú považované za potenciálne karcinogény.

Dbajme preto na výber kvalitných potravín, mäsa a rýb z ekologického chovu, mliečnych produktov od domácich malovýrobcov, pripravujme z nich jedlá, kde súčasťou receptúr budú naše slovenské  ale aj exotickejšie bylinky, ako rozmarín, tymián, šalvia, koriander vňať, perilla krovitá, slamiha talianska, sumak. Niektoré z nich sa dajú  u nás ľahko dopestovať.

Keďže je stále ešte obdobie grilovačiek a záhradných posedení, zostaneme pri bylinkách, ktoré tu môžeme využiť ako ochranný faktor pred spomínanými toxickými látkami alebo pre lepší chuťový a gurmánsky zážitok.

Naučme sa , že zeleninu s obsahom vlákniny /zemiak, mrkva, batát, kvaka, tekvica/ je ideálne pridávať do hamburgerov a mletých pochúťok typu pleskavica a rôznych druhov jedál s mletým mäsom,  spolu so senovkou gréckou, slamihou talianskou, rozmarínom, šalviou či černuškou siatou /nigella sativa/. Vhodné je použiť miesto chleba a pečiva zeleninové prílohy vo forme listových šalátov, kde dominuje zelenina s obsahom minerálov, vitamínov, polyfenolov a chelatotvorných látok  /chren, cibuľa, cesnak, pór, pažítka, zázvor, galangal, pak choi, valeriána, rukola a pod./, ideálne ak sa polejú s ľanovým, sezamovým, olivovým panenským olejom. Používajme zálievky na šalát z panenského olivového oleja s kurkumou, chilli, mletým korením, so sumakom, pridajme citrónovú šťavu a pre dochutenie lyžicu topinamburového sirupu. Na záver posypme  a tekvicovými či drvenými ľanovými, sezamovými  semiačkami a hlavne bylinkami.

Rozmarín  a šalvia zo záhradky sa hodia chuťovo k mäsu, rybám  a ku grilovanému syru.. Používajme čo najčastejšie čerstvý rozmarín, tymián, bazalku, petržlenovú vňať, koriander, ligurček, saturejku. Nasekajme ich do šalátu, ktorý sa podáva ku grilovaným špecialitám.

Dobrým nápadom je vyrobiť si pred grilovaním pesto z byliniek a už ugrilované kúsky mäsa ním potrieť. Postup je jednoduchý,  vo food procesore nasekáme bazalku, koriandrovú vňať, rozmarín, perillu alebo šalviu, slamihu a mätu, pridáme cesnak a kvalitný panenský olivový olej. Môžeme aj chilli, citrónovú šťavu a zázvor. Fytolátky obsiahnuté v nich ako myristeín, karnozol, apigenín majú ochranný účinok pred nežiaducim pôsobením karcinogénov.

Mix byliniek volíme podľa preferencií ale určite by nám nemal pri grilovačkách doma chýbať čerstvý rozmarín, šalvia a sumak. Kyselina karnozolová nachádzajúca sa v rozmaríne a šalvii, dokáže znížiť tvorbu prozápalových látok inhibíciou enzýmu cyklooxygenázy /COX2/, premieňajúcej omega 6mastné kyseliny na zápalové prostaglandíny.

Sumacom sa posype mäso po ugrilovaní, je to korenie so silným antioxidačným potenciálom, schopným vychytávať voľné radikály v organizme a chrániť ho pred oxidačným stresom. Sumac  dostaneme v sušenej forme aj u nás na Slovensku, v špecializovaných a ázijských obchodoch.

Aké bylinky a koreniny by sme mali mať doma celoročne a používať ich čo najčastejšie do jedál?

Senovka grécka / Trigonella foenum-graecum seeds

Senovka grécka je malý zázrak v ríši byliniek, nielen pre jej nadpriemernú schopnosť rastu /až 3cm za deň/.  Senovka grécka je súčasťou balkánskeho korenia čubrica, najčastejšie sa v ňom nachádza spolu so saturejkou. Senovku grécku si dopestujeme aj u nás, môžeme konzumovať mladé lístky, klíčky a mleté semienka. Jej chuť je pre našinca príjemná a plnosťou trocha pripomína ,,vegetu“.  Aj preto sa mimoriadne hodí do zeleninových polievok spolu s kurkumou, chilli, saturejkou, kumínom a černuškou/nigellou sativou. Senovku aj nigellu sa oplatí pestovať/kúpiť, dokážu pomôcť v boji proti civilizačným ochoreniam /onkologické ochorenia, diabetes, hypercholesterolémia, ochrana CNS/ a pri častom a správnom používaní v jedlách si dopomôžeme k zníženiu obvodu pása, senovka totiž reguluje ukladanie tuku do adipocytov a chráni pred kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Senovka grécka podporuje činnosť antioxidačných enzýmov, glutationu/tripeptid/, superoxiddismutázy, katalázy a celkovo zlepšuje metabolizmus glukózy a lipidov. Spolu s kurkumou pôsobia významne protizápalovo. Senovka grécka sa snúbi v perfektnej chuťovej symbióze  s čerstvou saturejkou. Senovku v kombinácii so saturejkou, používame aj do tučnejších pokrmov, ku strukovinám pre lepšie trávenie a proti nadúvaniu /flatulencii/. Je o nej známe, že dokáže podporiť a rozbehnúť laktáciu, preto ju používajú mamičky po pôrode spolu s benediktom lekárskym v čajoch ale aj v suplementoch. Pre ,,bodybilderov“ info, senovka znižuje pri zvýšenej konzumácii tvorbu testosteronu. Senovku dostaneme kúpiť v orientshopoch aj v bioobchodoch, môžeme používať klíčky, mladú rastlinku do šalátov, semienka do zeleninových jedál, polievok a aj k mäsitým pokrmom.

Saturejka záhradná / Satureja hortensis

U nás rozšírená, nie však  v kuchyni neznáma bylinka s mimoriadnymi účinkami na ľudský organizmus.  Saturejka obsahuje monoterpénový fenol karvakrol, vďaka ktorému sa radí medzi bylinky s antibakteriálnou aktivitou.

Flavonoidy a polyfenolické zlúčeniny v saturejke vykazujú niekoľko farmakologických účinkov /antinociceptívny, protizápalový/ vrátane antioxidačnej aktivity, inhibície uvoľňovania histamínu zo žírnych buniek a inhibície metabolizmu kyseliny arachidónovej/prozápalovej omega 6 mastnej kyseliny/, preto je výborným pomocníkom pri liečbe histamínovej intolerancii a súčasťou protizápalovej stravy. Saturejka spolu so senovkou gréckou je užitočná do hŕstkových polievok, pridáva sa celá vetvička, marinád, paradajkových jedál s okrou, tekvicou a baklažánom.  Od jari do neskorej jesene môžeme saturejku pestovať v kvetináči, v záhrade a na zimu ju nasušíme a podrvíme. Môj tip je vysušenú saturejku zmiešať so slamihou talianskou a morskou soľou a urobiť si bylinkovú soľ.

Černuška siata/ Nigella sativa 

Kalonji, zvaná tiež čierna rasca ,černuška, nigella sativa  je ďalšou bylinkou, ktorej malé čierne semienka pripomínajúce čierny sezam, majú nezastupiteľné miesto v ,,zdravej kuchyni“. Napriek slovenskému názvu čierna rasca, nemôžeme nigellu sativu považovať za typickú rascu.  Nigella sativa  pochádza z čeľade Ranunculaceae a rasca /Carum carvi z čeľade Apiaceae/mrkvovité. Nigella je rozšírená po celom svete, je známych cca 40 druhov. U nás sa tiež vyskytuje vo voľnej prírode ako nigella arvensis /černuška roľná a ako okrasná rastlina v predzáhradkách, najčastejšie nigella damascénska alebo hispánska. V Európe hlavne smerom na východ je to nigella orientalis. Jedlý kulinársky druh nigella sativa má viac odrôd a aj rôzne zloženie mastných kyselín v semienku, najvyšší obsah sa pripisuje LA-kyseline linolovej, olejovej a palmitovej, kolíše podľa druhu a krajiny pôvodu. Nigellu sativu si môžeme dopestovať aj u nás zo semienka kúpeného v obchode aby sme mali istotu o aký druh ide /jednotlivé kultivary sú si veľmi podobné/. Nigella sativa má dobre popísané a zhodnotené liečivé účinky. Liečivé účinky má aj u nás v záhradkách rozšírená nigella damascénska, obsahuje však aj toxické alkaloidy.

Aké biologické účinky skrýva černuška/nigella sativa?
Vykazuje neuroprotektívne účinky ochraňuje centrálny nervový systém, podporuje trávenie, pomáha pri liečbe kožných ochorení ako vitiligo a tiež pri onkologických ochoreniach pečene, no a ide o prírodné antihistaminikum, je preto vhodná pri histamínovej intolerancii a alergiách.
Zdravotný účinok černušky v jedle znásobí, koriandrová vňať, senovka grécka, škorica cassia, galangal, čierne korenie a kurkuma. A to najdôležitejšie, jedlám dodá výbornú chuť . Nigella pokiaľ ju podrvíme, vie byť výraznejšia až mierne horká, preto ju pridávame do jedál až pred koncom cca 10 minút. Na 3 l hrniec polievky stačí malá kávová lyžička. Pridať ju môžeme do šalátov, placiek, dresingov a do indických či orientálnych jedál.

Slamiha talianska alebo smil /Helichrysum italicum

Nie je vôbec u nás na Slovensku neznámou rastlinou, rastie tu v záhradách,  v slnečných južných častiach Slovenska, jeho voňavé kvietky majú žltoslniečkovú farbu a oživia každý aj balkónový priestor.  Planty predávajú na trhoch pod názvom kari korenie, takže nasledujúce poznatky budú pre nás iste užitočné. V gastrosegmente  sa lístky smilu  používajú na dochutenie, mäsa, rýb ale aj rizota a cestovín. Organoleptické vlastnosti tejto bylinky ju predurčujú na celoročné používanie. Charakteristickú vônu medzi kari korením a ,,maggi“ si bylinka  uchováva v čerstvom ale aj sušenom stave, v sezóne z nej môžete pripraviť aj chutné pesto s pridaním mäty alebo šalvie, pistácií a píniových orieškov.

Smil sa hodí skutočne takmer do všetkých teplých jedál aj na výrobu bylinkovej soli, spolu so zádušníkom brečtanovitým. Smil v tejto kombinácii pomáha pri  ochorení dýchacích ciest.

Smil taliansky je využívaný v stredomorskej oblasti pri liečbe ochorení akými sú alergie, nachladnutie, kašeľ, kožné ochorenia, poruchy pečene a žlčníka, zápaly, infekcie a nespavosť. S cieľom potvrdiť niektoré tradičné použitie Helichrysum italicum a poukázať na ďalšie možné použitia extraktov a izolovaných zlúčenín sa v posledných desaťročiach uskutočnilo niekoľko vedeckých štúdií. In vitro štúdie charakterizovali Helichrysum italicum ako antimikrobiálne a protizápalové činidlo. Jeho flavonoidy a terpény boli účinné proti baktériám napr. Staphylococcus aureus ako aj jeho acetofenóny, floroglucinoly a terpenoidy vykazovali antifungálny účinok proti Candida albicans a jeho flavonoidy a fluoroglucinoly inhibovali HSV a HIV. Helichrysum italicum acetofenóny, flavonoidy a fluoroglucinoly preukázali inhibičný účinok v rôznych dráhach metabolizmu kyseliny arachidónovej a iných prozápalových mediátorov. Pokiaľ ide o Helichrysum italicum v štúdii in vivo, prejavuje sa anti-erythematózna a fotoprotektívna aktivita jej flavonoidov, preukázaná u zvierat aj u ľudí a taktiež protizápalových vlastností, ktoré vykazujú jej flavonoidy, acetofenóny a fluoroglucinoly. Antibakteriálna aktivita arzanolu / heterodimérny fluoroglucinyl pyrón/ vykazoval silný antibakteriálny účinok proti izolátom Staphylococcus aureus, rezistentným na viaceré liečivá.

Pokiaľ budeme pridávať smil do polievok, urobme tak až v závere cca 10minút pred dovarením. Postačí 5-6ks drobných lístkov, inak môže byť jedlo horké. Smil si veľmi rozumie chuťovo s rozmarínom pri marinádach do mäsa, posilnia sa tak ochranné a protizápalové účinky jedla.

Perilla krovitá /Perilla frutescens

Krásna aromatická bylinka pôvodom z východnej Ázie, je jednoročná bylinka, známa svojimi liečebnými účinkami v čínskej medicíne a aktuálne so záujmom sledovaná vedou. U nás ju nájdete v autentických vietnamských reštauráciách a sem tam aj na trhoch. Vzhľadom pripomína žihľavu, nepŕhli však, zato má príjemnú korenistú chuť.

V našich končinách sa môžeme stretnúť s niekoľkými druhmi perilly krovitej. Zelená Perilla frutescens var. frutescens býva celozelená a tiež dvojfarebná, z vrchu má listy zelené a zo spodu fialovo bordové – aj tento kultivar sa nazýva ,,green“. Fialovo bordová odroda sa nazýva perilla frutescens var. acuta a taktiež perilla takéhoto zafarbenia s jemnejšími lístkami, nádychom do hneda sa nazýva perilla frutescens var. crispa. Tá posledná sa používa ako čerstvý listový šalát ale v súčasnosti sa viac výskumov zameriava na jej liečivé vlastnosti ako na nutričné.
O perille a jej liečivých vlastnostiach sa už popísalo hodne, štúdie poukazujú na množstvo pozoruhodných vlastností. Každý kultivar je významný inými účinkami a niektoré sú identické.
Jednotlivé pestré druhy perilly poukazujú na rôznorodosť farieb listov a stoniek, čo naznačuje existenciu veľkého množstva anthokyanínov v týchto rastlinách. Súvisiace výskumy obsahu anthokyanínu v var. crispa boli preukázané prítomnosťou cyanidínového typu anthokyanínu, kyanidínu 3- (6- p- kumaroylglukozid) -5-malonylglukozidu, malonyl-šisonínu a iných menej vyskytujúcich sa antokyanínových zlúčenín, v epidermálnych bunkách listov a stoniek.
V druhu perilla frutescens var. acuta sa nachádza sedem druhov akntokyanínových zlúčenín, ktoré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných odrodách perilly.
Rozdiely v obsahu antokyanínov u Perilly frutescens sú spôsobené rôznymi úrovňami štruktúrnej a anthocyanínovej génovej expresie v súvislosti s kultiváciou a časom zberu.
V perille sa tiež nachádzajú fenolické kyseliny kávová a ferulová s antioxidačnou aktivitou.

Antokyaníny v perille môžu vykazovať protinádorovú aktivitu. Výsledky výskumu ukázali, že perillové antokyány môžu indukovať apoptózu rakovinových buniek. Na objasnenie mechanizmu účinku a biologickej dostupnosti anthokyanínu v bunkách Hela sú však potrebné ďalšie štúdie.
V zelenej perille sa nachádza vysoký obsah polyfenolov, antioxidačných a protizápalových zložiek /kyselina rozmarínová/ . Dvadsaťpäť metabolitov bolo identifikovaných ako šesť fenolových kyselín, dva triterpenoidy, osem flavonoidov, sedem mastných kyselín /medzi nimi ALA/ a dva glukozidy – účinky týchto zložiek sú známe ako sú protirakovinové, antialergické, antidiabetické, antioxidačné, protizápalový a antiaterogénne.

Perilla ako prírodné antihistaminikum, pôsobí proti alergii, je účinná pri svrbivej urtikárii a tiež má antipruritické účinky pri atopickej dermatitíde. V ázijskom liečiteľstve je to tradičný liek na ochorenia súvisiace s multifaktoriálnym ochorením pod názvom atopický pochod /astma, alergia, polinoza, atopická dermatitída/.
Látky, ktoré majú potenciál uplatniť sa ako terapeutické činidlo pri liečbe zápalových ochorení, alergií, bronchiálnej astmy a systémového poškodenia spôsobeného voľnými radikálmi pri alergických ochoreniach, napr. luteolín, apigenín, kyselina rozmarínová.
Luteolín, polyfenolový flavonoid z perillových listov inhiboval sekréciu zápalových cytokínov, ako sú interleukín-lp (IL-1p) a tumor nekrotizujúci faktor-a (TNF-a) z ľudských žírnych buniek (HMC-1) stimulovaných forbolmyristátom acetátom a vápenatým ionofórom A23187.
Luteolín taktiež potlačuje uvoľňovanie histamínu, stimulované zlúčeninami 48/80 a zároveň potláča zvýšenú vaskulárna permeabilitu indukovanú pruritogénmi /zlúčeninou 48/80 alebo serotonínom/, čím vykazuje významné protizápalové a antipruritické účinky pri kožných ochoreniach spojených so svrbením.

Perilla sa používa ako súčasť jedla, neprikladá sa na kožu vo forme obkladov!!. Perilla zelená je viac pikantná, vynikajúca je do šalátov, k zelenine, do polievok aj do tradičného vývaru. Pre deti od 12 mesiacov sa môže pridať malé množstvo bylinky do polievky. Perilla sa dá pestovať od jari do neskorej jesene -novembra vonku
Na sennú nádchu zaberá čaj z 5-10lístkov perilly /4dcl vody/ s troškou mursalského čaju/ je účinný aj pri astme/. Perillu treba jesť čerstvú, varenú, môžeme ju mraziť, sušiť,  urobiť z nej pesto, podobne ako bazalkové.

Sumac/ Rhus Coriaria

Jednodruhové korenie,  získavané z plodov kríka rastúceho v oblasti blízkeho východu, v Austrálii, v Ázii a v subtropických oblastiach sveta. Sumac   sa považuje  za liečivé korenie, s tradičným uplatnením v orientálnej kuchyni. Zaujímavá je jeho červená farba a citrusová chuť.  Používa po celom svete pre svoje liečebné vlastnosti, je známy svojimi protiplesňovými, antioxidačnými, protizápalovými a antimikrobiálnymi účinkami. Jeho bioaktívne zlúčeniny majú nespočetné využitie ako pre potravinársky priemysel, tak aj  v komplementárnej a alternatívnej medicíne.  Podľa súčasného systematického preskúmania má sumac pozitívne účinky na rôzne indexy lipidového profilu. Nachádza uplatnenie v prevencii  kardiovaskulárnych ochorení, pri metabolickom syndróme u diabetikov  pre schopnosť znížiť glykémiu v sére a tiež silný antioxidačný potenciál.   Podľa  grafu ORAC /Oxygen Radical Absorbance Capacity/ čo predstavuje  spôsob merania schopnosti potravín neutralizovať voľné radikály, vyvinutý vedcami,  sa sumac nachádza na najvyšších priečkach/  antioxidačná hodnota surových plodov v jednotkách ORAC  312,400 μ mol TE / 100 g/.

Sumac sa pridáva na záver do mäsových pokrmov, šalátov a rôznych regionálnych pochúťok. Ale výborne chutí aj na vajíčkovej  omelete, v zeleninových predjedlách s cibuľou či cesnakom, syroch a zapekaných hľuzách so zeleninou. Za vyskúšanie stojí zálievka do letných šalátov, kde je sumac vmiešaný do olivového oleja, ume octu, javorového alebo topinamburového sirupu a chilli.

Čierny kumín / bunium persium

Ďalší druh rasce, ktorý môže zmiasť svojim názvom. Čierny kumín, zvaný aj čierna rasca, kala jeera, používa sa hlavne v severoafrických kultúrach, Pakistane a okolitých krajinách. Je viac aromatický a zemitý jeho chuť nie je lahodná preto je lepší v zmesiach, používať sa oplatí vzhľadom na zdravotné benefity.

Jeho účinky sú mimoriadne, znižuje hyperglykémiu, je účinný pri hypercholesterolémii, pôsobí ako urostatikum /inhibítor xantioxidázy/, používa sa pri DNAvej artritíde, bolestivej menštruácii, podporuje molitu čriev a dobré trávenie, má silné antioxidačné a protizápalové účinky. Viac sa dočítate tu
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18810640

http://www.tandfonline.com/…/…/10.3109/13880209.2010.504966…

Čierny kumín môže byť súčasťou tzv.  mahá korenia, kde sa pridáva ku klasickému kumínu /cuminum cyminum/, horčicovým semienkam, koriandru a výborne sa kombinuje so sumacom v zelenine aj mäsitých jedlách. Hodí sa hlavne ku krížovej zelenine /čeľad brassicaceae, kapustovité/. Používaním týchto korenín si pomôžu hlavne ľudia s metabolickým syndrómom. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4232791/

Ako  najvhodnejšie tepelne upraviť jedlo?

Súčasné poznatky dokazujú, že významne znížený príjem prozápalových látok sa dá dosiahnuť  znížením  príjmu vysoko tučných jedál /kombinácia tuk a múka/ a konzumáciou spracovaných potravín. Proti zápalu bojujeme zvýšením spotreby rýb, strukovín, mliečnych výrobkov, zeleniny, ovocia a celých zŕn a preferujeme tepelnú úpravu varením, dusením, pošírovaním, parením a metódou  sous vide. Pri týchto tepelných úpravách používame už spomínané bylinky, kyslé marinády, ktorých súčasťou je citrónová šťava a ocot, pred varením.  Tento spôsob podporuje napríklad zníženie obsahu AGEs /koncové glykačné produkty/.

Nevyhnutnými zložkami protizápalovej stravy je kapsaicín, ktorý sa nachádza v chilli, v rôznych pikantých papričkách a kurkumín obsiahnutý v sušenej a čerstvej kurkume. Tieto dve ingrediencie pôsobia v tele synergicky. Nielen že pôsobia protizápalovo ale dokážu  znížiť glykemický index jedál.

Nezabúdajme si vybrať vhodné panenské oleje z prvého lisovania ako olivový, ľanový, sezamový, konopný, avokádový a pri živočíšnych tukoch sa spoľahnúť na domáce produkty od lokálnych farmárov a chovateľov zvierat.

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4020548/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28266134

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12241981

https://www.karger.com/Article/FullText/333555

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4102993/.

/ https://www.ncbi.nlm.nih.gov/…/PMC464…/pdf/JT2015-841823.pdf

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4102993/
http://www.sciencedirect.com/…/article/pii/S0254629917300893

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/28988684/

http://www.mdpi.com/1420-3049/14/1/133

https://www.zdravoafit.sk/clanok/sardinia-pod-drobnohladom

https://www.sciencedirect.com/…/artic…/pii/S1021949816301363
https://www.sciencedirect.com/…/arti…/pii/S0308814613014623….
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24400891

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25587314

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0926669017306787

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0965229918303832