Stravovanie pri atopickej dermatitíde

Pred pár mesiacmi ma oslovili zástupcovia zo spoločnosti Bioderma, s návrhom podeliť sa o svoje skúsenosti z praxe /z vedenia kurzov varenia a seminárov o stravovaní/  na tému atopická dermatitída a potravinové alergie.  V dôsledku tohto návrhu sa zadarila pekná  prednáška, ktorá odznela v Bratislave začiatkom apríla. A keďže som mala už niekoľko tematických kurzov a seminárov s touto problematikou ,,odvarených“ a všetky sa nezmestili do jedného uceleného bloku, pridávam ako som sľúbila, resumé myšlienok a tém  z týchto podujatí.

 

Prečo vzniká atopická dermatitída /AD/ ?

 

Etiopatogenéza tohto ochorenia je veľmi zložitá a náročná  na pochopenie pre laickú verejnosť. Lekár z pozície časovej náročnosti svojho povolania nedokáže venovať pacientovi viac  pozornosti ako je obligátna štvrťhodinka. Pacient odchádza s letáčikom v ruke  a odhodlaním vygúgliť všetko potrebné.

Takže pozrime sa na to spolu. Najprv zopár faktov. Vieme, že ide o multifaktoriálne ochorenie  za ktorým stojí  enviromentálny  a genetický faktor. Kedysi sa AD považovala za kožné ochorenie súvisiace z alergiou.

Dnes však vieme, že ide o poruchu tvorby lipidovej vrstvy kože – epidermy a nedostatok jej stavebnej zložky ceramidov resp. zmeny v zložení spektra ceramidov. Optimálna funkcia epidermálnej bariéry závisí od zloženia lipidovej dvojvrstvy , ktorá je zabezpečená dostatočným  množstvom extracelulárnych lipidov. Rovnako dôležitú rolu v správnej funkcii epidermálnej bariéry zohráva štrukturálny proteín filagrín. U jedincov s AD sa vyskytuje mutácia pre gén filagrínu čo následne spôsobuje nedostatok alebo absenciu epidermálneho filagrínu . Jeho vrodený alebo získaný deficit vplýva na štruktúru keratinocytov  a prejaví sa zhrubnutím stratum corneum. Stratum  corneum obsahuje  vysokú koncentráciu zložiek rozpustných vo vode.  Tieto zložky vznikajú pri proteolýze filagrínu a tvoria prirodzený hydratačný faktor kože. Pokiaľ je táto regulácia hydratácie v koži narušená, koža je vysušená a svrbí. Množstvo filagrínu a jeho degradačných produktov je ovplyvňované zápalovými procesmi a exogénnymi stresovými faktormi. Tieto abnormality ceramidov,  chybné dodávky lipidových zložiek do lipidových dvojvrstiev  sú dôsledkom  dysfunkcie epidermálnej bariéry.

Porušená epidermálna bariéra je vstupnou bránou /pre zvýšenu priepustnosť / pre cudzorodé látky, senzibilizáciu a je úvodom k tzv. atopickému pochodu. Atopický pochod je priebeh ochorení od ranného detstva počnúc AD , prebieha bez senzibilizácie, tá sa objavuje neskôr v podobe alergie na potraviny a na alergény z vonkajšieho prostredia a aeroalergény. AD asociuje s rhinjonkonjuktivitídou a astmou.

Na atopickom pochode sa okrem integrity epidermálnej bariéry taktiež podieľajú epitelové bariéry sliznice dýchacieho a tráviaceho traktu.

Tieto bariéry hrajú úlohu /protektívnu, dysfunkčnú/ v imunitnej odpovedi  /Th2/a imunopatologických stavov/ AD, potravinová alergia, zápalové ochorenie čriev, astma/

 

Ako zistím či mám alergiu?

 

Jednoducho pôjdem k alergológovi- imunológovi a nechám si vyšetriť   krv na špecifické protilátky a nechám si urobiť aj  kožné testy- prick testy. Podotýkam, že v období pred testami nemáte brať antibiotiká, nesteroidné antiflogistiká  a lieky na psychické poruchy.  Ešte ma napadlo ak sa náhodou chystáte na testy na celiakiu, musíte aspoň pár mesiacov pred termínom jesť lepok.

Ak máte alergiu objavia sa vo výsledkoch zvýšené protilátky  IgE.                       

Alergická reakcia je imunologicky podmienená reakcia, okamžitá citlivosť a diskomfort sprostredkovaný IgE protilátkami a senzibilizovanými T- lymfocytmi.

IgE protilátky sa vytvárajú v tele proti rôznym vonkajším bielkovinovým štruktúram, patogénom, alergénom, peľom, roztočom. Žírne bunky su vybavené receptormi  pre tieto protilátky,  búrlivo reagujú na stretnutie s antigénom v prípade, že sa protilátka naviaže na alergén. Dochádza tak k degranulácii, masívnemu vyplaveniu histamínu z mastocytov. Je nutné vedieť, že histamín sa vyplavuje alebo degranuluje z mastocytov aj na základe podnetu iných mediátorov fyziologických reakcií /cytokíny-komplementový systém/ a mnohých ďalších zmien ako sú trauma, infekcie a pod.

Alergii podobná neimunologická reakcia – má podobné znaky  akými sú urtikária /výražka/ červené fľaky, svrbenie a potenie.  Idiosynkrazia, reakcia na cudzorodé látky, prídavné látky,  chemické látky v potravinách v prostedí a biogénne amíny a polyamíny /tyramín, putrescín, cadaverin, tryptamin, spermidin a pod. / Takáto reakcia nebýva život ohrozujúca ako u IgE protilátkami sprostredkovanej alergickej reakcii.  Pokiaľ však má človek funkčný enzým  diaminooxidázu /DAO/odbúravajúci exogénny histamín. Ak  má jedinec histamínovú intoleranciu t.j. zníženú kvantitu alebo aktivitu DAO , sú následky masívneho vyplavenia histamínu do krvného obehu rovnaké ako u alergií.

Keď  už sme pri tej diagnostike, takmer pravidelne  sa  dnes vyskytuje fenomém komplexnej zmätenosti pri rozlišovaní intolerancie a alergickej reakcie. Intolerancia neje sprostredkovaná IgE protilátkami a nejde o imunitnú reakciu. Intolerancia je spôsobená nedostatočnou kvantitou alebo pôsobením príslušného enzýmu k metabolizmu danej potraviny.

Napriek tomu intolerancia  laktózy neznamená kompletné vylúčenie mliečnych výrobkov z dôvodu deficitu enzýmu laktáza. Stačí si iba vybrať fermentované kozie a ovčie výrobky kde je obsah mliečneho cukru, laktózy znížený.

Dnes je možné nechať si urobiť testovanie na  SENZITIVITU potravín v triede IgG4 pomocou komerčných testov. O tejto diagnostike, ktorá nemá relevantné základy si prečítajte tu. Veľa krát sa mi stáva, že prídu ľudia s testom za 200 až 800 EUR, ktoré si nechávajú robiť v zahraničí v súkromných imunologických centrách. Z 200 položiek viacmenej vždy býva aspoň 10 pozitívnych. Pacient je spokojný, že našiel diagnózu a výrobcovia týchto testov tiež, veď zvýšené IgG má takmer každý :)  Je to úplná hlúposť vyhodiť z jedálnička kvalitné potraviny s vysokým obsahom živín, pretože ma nafukuje a v ,,tomto” teste to vyšlo pozitívne. Viem, nie je jednoduché behať mesiace až roky po lekároch a podstúpiť  dg.ex iuvantibus – ak sa vôbec na niečo príde. Chápem aj to, že nie každý má výdrž a komunikačnú vybavenosť aby sa dopátral k správnej diagnóze. Z osobnej skúsenosti Vám poviem, že najčastejšie za takýmto diskomfortom, pokiaľ vylúčime klinicky diagnostikovateľné patológie /HIT, SIBO, idiopatcké zápaly čriev, IBS, apod/ býva narušená mikrobiota a nedostatok komenzálnych baktérií, nevyvážená strava a nedostatok pohybu.

 Vrátme sa však opäť k alergiám a AD.

 

Stretnutie s alergénom

 

Expozícia môže nastať: orálne, kožou a respiračným traktom

Pre mnohé alergény je charakteristická proteázová aktivita. Plesne, pele, roztoče, produkujú proteázy, ktoré  môžu byť alergénmi.

Enviromentálne proteázy narušujú epitelové bariéry /zvyšujú priepustnosť/ čím uvoľňujú cestu pre ne samotné a tiež pre mikróby, alergény a rôzne iritačné látky.

Riešenie

  • Prírodné antiproteázy
  • Terapeutické využitie exogénnych ihnibítorov proteáz pri liečbe a prevencii alergických a atopických ochorení.
  • Ovomukoidy a ovoinhibítory izolované z prepeličích vajíčok.
  • Ďalšie zložky potravy v prevencii a liečbe:
  • Vitamín D
  • Omega 3 mastné kyseliny /EPA a DHA/
  • Desenzibilizácia tepelne upravenými zložkami potravín pod dohľadom odborníka

Čo ešte v strave musí byť??

  • Selén – pôda v Európe v porovnaní s inými geografickými územiami je chudobná na selén – zdroj: ryby , morské plody, vaječný žĺtok, vnútornosti, paraorechy, avokádo, strukoviny, klíčky pšeničné, semienka
  • Molybdén – metabolizmus dusíkatých látok- tmavá listová zelenina a vňate
  • Mangánantioxidant, tvorba interferonuprotinádorová látka, tmavá listová zelenina, zemiaky, celozrnná ryža, pšeničné klíčky
  • Meď a zinok – dôležité zložky antioxidačného enzýmu superoxid dizmutázy/SOD/ chrániaci cytoplazmu pred tvorbou voľných radikálov
  • SOD so zložkou mangán chráni mitochondrie, mt DNA vznik bunkovej energie, dýchací reťazec, vnútorná membrána – oxidatívna fosforilácia
  • Pokles SOD sa považuje za príčinu starnutia.
  • SOD- čeľaď kapustovité, nahý ovos, pýr plazivý, pýr žitniakagropyron– lipnicovité / 20x viac výživy ako zelenina.
  • Pšeničné klíčky- Superpotravina pre Atopikovľudí s HIT– pri  ich tolerancii  

Som za minimálne reštrikcie v stravovaní pokiaľ  to zdravotný stav dovolí.  Základom kostry jedálnička je jednoduchá pestrá strava bez POLOTOVAROV , inšpirovaná  stredomorskou diétou, bylinkami, exotickými koreninami a s využitím adaptogénnych rastlín.

Za polotovar a veľmi nevydarený,  považujem múčne bezlepkové zmesi, ktoré väčšinou obsahujú aj deproteinovanú pšenicu. Chleby z bezlepkových zmesí, obsahujúce deproteinované múky/ z ktorých bol lepok odstránený priemyselnými technológiami/ obsahujúce sojové, lupinové múky/alergén/,rôzne škroby a pre dlhšiu životnosť pod plastovým obalom, sa doň nacpú rôzne aditíva.

A tomto duchu sa ponesú aj ďalšie rady.  Ani pri AD nie je dôvod striktne vylúčiť  klasické alergény/ vajcia užitočné sú prepeličie, mlieko – kyslomlečne produkty, lepok ten neškodí kým nemáte celiakiu, sja môže byť fermentovaná / pokiaľ Vám nebola zistená vysoko pozitívna alergia na kazeín. Kyslomliečne výrobky a fermentované potraviny sú základom pre zdravú črevnú mikroflóru /mikrobiota/.

Je možné že nárast  výskytu alergických ochorení v posledných rokoch súvisí s nedostatkom  bakteriálnej stimulácie, pretože k vývoju orálnej tolerancie je  nevyhnutný kontakt s mikróbmi,  nutný k stabilnému osídleniu mikrobioty komenzálnymi baktériami. Práve u detí s alergiami býva nedostatok laktobacilov a bifidobaktérií. Ako často hovorievam na mamičkovských seminároch i na kurzoch varenia, zdravé črevo  rovná sa dobrá imunita. Imunitný systém sídliaci v oblasti čriev závisí od dobrej kondícii tráviaceho traktu a správneho  bakteriálneho zloženia. Imunitný systém je prepojený s črevným mikrobiomom a hrá kľúčovú rolu  u alergických, imunitných a  autoimunitných ochorení.

Pokiaľ je rodinná anamnéza pozitívna pre atopickú dermatitídu, je možnosť podávať malým deťom probiotiká  v prvých dvoch rokoch života a zvážiť tiež prenatálnu suplementáciu hlavne probitikami ako sú laktobacilus rhamnosus, bifidobakterium  animalis subsp.lactis. Táto  významná randomizovaná kontrolovaná štúdia svedčí o tom že podávanie probiotika L.rhamnosus od narodenia do 2 rokov  malo protektívny účinok   u detí  s Ad a rhinokonjuktivitídou až do veku 4 rokov .

https://pdfs.semanticscholar.org/7f73/dec551f5ff3f97a6d66f2a275dad680de820.pdf

Nemenej dôležitý je fakt, že deti narodené prirodzenou cestou vaginálnym pôrodom majú vyšší výskyt  bifidobaktérií v tráviacom trakte ako deti narodené sekciou.

 

Čo ak dieťa nemôže byť dojčené?

 

U detí z atopických rodín, ak nie je možné dojčiť, sa odporúča podávať prvých 4 – 6 mesiacov náhrady mlieka so zníženou alergicitou extenzívne hydrolyzáty /eHF/alebo parciálne /pHF/, tzv. hypoalergénne mlieka. Ukazuje sa lepší efekt eHF, ale odporúčania sa líšia v jednotlivých krajinách. Budúcnosť majú mlieka s vysokým štiepením kazeínu. U detí bez pozitívnej rodinnej anamnézy nie je dôkaz o efekte pHF, eHF v prevencii atopických ochorení.

Ak Vaše dieťa nemôže mlieko v prvých mesiacoch života neznamená to, že ho už nebude môcť nikdy ochutnať.

 

Mlieko a alergény

  • Kravské mlieko obsahuje 4 typy mliečnej bielkoviny, ktoré pôsobia ako alergény:
  • kazeín, ktorý spôsobuje alergickú reakciu u 75-85% dojčiat
  • beta-laktoglobulín, ktorý spôsobuje alergickú reakciu u 10-12% dojčiat, je však najsilnejším alergénom mlieka, je odolný voči tepelnej úprave a hydrolýze a prechádza aj do materského mlieka
  • alfa-laktalbumín, ktorý spôsobuje alergickú reakciu u 2-5% dojčiat, avšak pozitívne špecifické IgE protilátky má viac ako 60% pacientov alergických na mlieko a temer 50% pacientov s atopickým ekzémom
  • bovinný sérový albumín a bovinný laktoferín sú menej významné alergény

Nie každý mliečny výrobok musí byť alergénom. A nie je kazeín ako kazeín. Prečítajte si tu môj vlastný príbeh, s dcérou /polyvalentný alergik/, ktorá je dnes  /vďaka vesmírna/ zdravá a môže pokojne všetko zdravé jesť, dokonca aktívne robí synchronizované plávanie napriek v minulosti diagnostikovanej astme, AD, polinoze a potravinovej alergii. Dôležité je pochopiť mechanizmus prípravy jedál a pri desenzibilizácii potravinami treba postupovať nanajvýš opatrne, v malých dávkach a počkať na odozvu.

 

Prečo treba konzumovať kyslomliečne výrobky??

  • Imunitný systém organizmu je stimulovaný mikroorganizmami sídliacimi v tráviacom trakte -črevách, jeho funkcia súvisí so zložením mikrobioty
  • Od prvých príkrmov je dôležitý kontakt s baktériami
  • Znížená diverzita mikrobioty má za následok rozvoj alergií a atopickej dermatitídy
  • Dôležitosť rozvoja osídlenia komenzálnymi kmeňmi – druhy prospešných, nepatogénnych baktérií
  • Kyslomliečne výrobky sú tvorené probiotickými kultúrami. Probiotická kultúra je monokultúra alebo zmesná kultúra mikroorganizmov, ktoré priaznivo ovplyvňujú organizmus človeka a podporujú funkciu prirodzenej mikroflóry- mikrobioty v organizme človeka. Probiotické potraviny je potrebné zaradiť do jedálnička denne. Medzi najrozšírenejšie probiotické kultúry patrí Lactobacillus acidophilus, Bifidobacterium speciesa Lactobacillus casei. Ich priaznivé pôsobenie podporujú tzv. prebiotiká ako napríklad inulín alebo oligofruktóza

Prvé príkrmy- jogurt, neskôr tvaroh a cottage pridávame aj počas dojčenia

Od ukončeného  7. Mesiaca  podávame deťom  ovčí alebo kozí jogurt, biely  z domácej produkcie, nie odtučnený

P1140164 – kópia

  • Jogurt
  • Kritéria: krátka spotreba do 21 dní, biely jogurt bez pridaných ingrediencií
  • Krátko uvarené ovocie a zeleninu si upravíme doma
  • Jogurt môžeme podávať s pečenou tekvicou
  • Obsahuje iba mlieko, mliečne kultúry
  • nekupujeme odtučnené produkty, v ovčích výrobkoch vysoký obsah CLA  /konjugovaná  linolénová kyselina/
  • Preferujeme kozie, ovčie a A2 mlieko od kráv plemena Jersey a Guernsey /nie Holstein-Frisian/
  • Jogurt + prebiotikum – symbiotikum

Mýtus o zahlieňovaní organizmu mliekom

Prosím Vás pekne ak ste v éteri  narazili na  tvrdenia, že mlieko zahlieňuje organizmus a škodí, vedzte, že ide o úplnú hlúposť. Zoberte si napríklad takú bryndzu…veď je to liek, ktorý prospieva telu v boji proti civilizačným ochoreniam.

  • Ovčia nepasterizovaná bryndza je potravinárskym unikátom a nemožno ju porovnávať z výživového hľadiska z kyslomliečnymi výrobkami. Možno s niektorými druhmi kefíru. Baktérie mliečneho kvasenie totiž v bryndzi produkujú bakteriocíny s antimikrobnou aktivitou čím sú vlastne prírodným antibiotikom. Malé deti by mohli nepasterizovanú bryndzu jesť od kedy si zvykajú v prvých príkrmoch na kyslomliečne produkty. Avšak ak by sa tam náhodou vyskytla nejaká kampylobaktéria, salmonela, listéria a pod. mohla by mať infekcia ťažší priebeh u detí s oslabenou imunitou. Preto niektorí pediatri doporučujú bryndzu od troch rokov aby sa nepodstupovalo riziko.
  • Nemusíte sa nalievať tekutým mliekom ale kyslomliečne výrobky si prosím neodpustite :)
  • Napríklad také acidofilné mlieko je charakterizované kultúrou Lactobacillus acidophilus 
  • Kefír je charakterizovaný kultúrou vyrobenou z kefírových zŕn, Lactobacillus kefir sp. rodu Leuconostoc, Lactococcus a Acetobacter rastúcich v špecifických podmienkach +  kefírové zrná
  • Podobným probiotickým liekom ako je naša bryndza je aj kaukazský kefír,  hustý ako kyslá smotana
  • Zakysané mlieka a smotana
  • pri výrobe Zakysanky sa používa tzv. základná /smotanová/ kultúra, ktorá je zložená z Lactococcus lactis, subsp. lactis, Leuconostoc mesenteroides subsp. dextranicum a Leuconostoc mesenteroides 

Čo nájdeme v jogurtoch ?

  • Streptococcus thermophilus
  • Významná baktéria – probiotikum v liečbe AD
  • Zvyšuje hladiny ceramidov a zlepšuje symptómy pri AD- najvyššia účinnosť v krémoch
  • Lactobacilus bulgaricus + S.T. v jogurtoch
  • Preferujeme ovčie, kozie a jogurty z A2 mlieka

Užitočné probiotiká pri atopickom pochode

 

  • Lactobacilum plantarum grampozitívna aerotolerantná baktéria
  • L. plantarum má významnú antioxidačnú aktivitu a tiež pomáha udržiavať črevnú priepustnosť. Potláča produkciu plynov /metán,Co2,sírovodík/ v črevách a môže mať zdravotný prínos niektorých pacientov, ktorí trpia IBS.
  • Znižuje alergickú odpoveď organizmu sprostredkovanú IgE protilátkami
  • Znižuje obsah biogénnych amínov a dokonca ich degraduje, je účinná v boji proti patogénom
  • Pôsobí proti prerastaniu E.coli, ktorá produkuje biogénne amíny
  • Znižuje zápalovú aktivitu na sliznici žalúdka vyvolanú baktériou helikobacter pylori
  • Pôsobí pozitívne pri liečbe atopickej dermatitídy u dospelých jedincov
  •  L. plantarum sa bežne vyskytuje v mnohých fermentovaných potravinárskych výrobkoch, vrátane kvasenej kapusty, nakladanej zeleniny-pikles  a môžu aj ľudia s HIT 
  • V olivách v slanom náleve
  • V kórejskej  kimchi, v  kvásku a kváskových pekárenských výrobkoch
  • Fermentovaných zeleninách
  • V kvalitných zrejúcich suchých salámach bez aditív
  • V niektorých syroch ako originál FETA /ovčie a kozie mlieko
  • V mozzarele z byvolieho mlieka Bufala
  • V čerstvých kozích  syroch ako ricotta
  • plantarum sa používa k zníženiu alergénnosti sójovej múky a výrobkov zo sóje/zníženie reaktivity 80-90%/

Lactobacillus gasseri

 

  • Imunomodulačné účinky lactobacillus gasseri
  • Znižovanie rizika vzniku alergií a astmy
  • Terapia probiotikami rhamnosus + L.gasseri  vedie k zníženiu IgE v krvi
  • gasseri lieči alergickú nádchu a ucpatý nos
  • Pomáha pri redukcii abdominálneho tuku a pri obezite

Lactobacillus rhamnosus 

 

  • Jedná sa o  grampozitívnu anaeróbne fakultatívnu baktériu
  • Rezistentná baktéria prirodzene sa vyskytujúca v tráviacom trakte, znáša nízke pH v žalúdku
  • Dokáže znižovať imunitné odpovede/alergie na arašidy pod lekárskym dohľadom/
  • Najúčinnejšie probiotikum v prevencii a liečbe atopickej dermatitídy
  • Znižuje riziko infekcií dýchacích ciest u detí
  • Ochrana urogenitálneho traktu, chráni pred dysbiozou črevnej mikroflóry
  • Zníženie symptómov respiračných alergií a rinokonjuktivitídy- zastavenie atopického pochodu – stabilizuje žírne bunky
  • Kombinácie s bifidobakterium longum zvýšenie účinnosti v prevencii potravinových alergií – HIT tolerované
  • Lactobacillus rhamnosus sa nachádza v kyslomliečnych výrobkoch, nepasterizovaných /bryndza/ a polotvrdých zrejúcich syroch

 Iné

 

  • Lactobacillus salivarius sa uplatňuje pri liečbe astmy a ochorení epidermálnej bariéry kože, akou je atopická dermatitída u detí.
  • Lactobacillus salivarius je užitočný pri liečbe IBS /syndróm dráždivého čreva/, pôsobí protizápalovo a zmierňuje nadúvanie.
  • Morčacie mäso, hydina bez produkcie biogénnych aminov /tyramín, histamín/

Toto probiotikum je schopné potlačiť široké spektrum patogénnych organizmov, ktoré sa prichádzajú spolu s potravou z gastrointestinálneho traktu. Uplatňuje sa tiež pri  liečbe pankreatickej nekrózy. Spolu s kmeňmi bifidobakterium bifidum a infantis, lactobacillus acidophillus, casei a lactococcus lactis potláča aktivitu prozápalových cytokínov a prerastanie patogénov v tenkom čreve- redukcia bakteriálnej translokácie

 

Ďalšia užitočná baktéria je oxalobakter formigens , baktéria  dôležitá pri degradácii oxalátov vyskytujúcich sa v potrave. Za normálnych okolností pri pestrej strave sa nachádza v tráviacom trakte ale napríklad pri častom užívaní  antibiotík  sa v čreve nenachádza v dostatočnom množstve. Doporučuje sa preto  po antibiotikách dopľnať probiotiká a vyhýbať sa vysokému príjmu potravín s obsahom oxalátov,  inak u niektorých jedincov s predispozíciou, hrozí hyperoxalúria. Oxaláty  sa nachádzajú v kostných vývaroch, špenáte, kakau, jahodách, rebarbore, maku, sezame, cvikle a pod. nieje možné ju dodávať v suplementoch.

 

Taktiež som sa počas svoje praxe stretla s vegánskymi a vegeteriánskymi  opatreniami v prevencii  AD. mamičky v snahe pomôcť svojim deťom navštevujú pochybné stránky, liečiteľov, makrobiotické kurzy… Zväčša sú neúčinné a predchádzajú vitamínovej karencii a malnutrícii. Dieťa môže mať spomalený  motorický a mentálny vývoj.

 

Kritické potraviny pri AD

  • Čokoláda, kakao, citrusy, jahody, banán /latex/
  • Morské plody, ryby,
  • Rizikové orechoviny a semienka/slnečnica/, niektoré tropické ovocie kiwi, mango, ananás ale aj marhule

Riešenie:

 

  • Rastlinné zložky a probiotiká pôsobiace protizápalovo a znižujúce produkciu biogénnych amínov, stabilizujúce žírne bunky /mastocyty/
  • Inulín- fruktooligosacharid – potrava pre bifidobaktérie!
  • Topinambur, čakanka, cesnak, por, cibuľa, špargľa
  • Výber vhodného pečiva/kváskový celozrnný chlieb z jednodruhových múk/ uprednostniť domáce výrobky pred priemyselne spracovanými potravinami a  dopekanými pekárenskými výrobkami
  • Lactobacillus rhamnosus, bifidobakterium breve, longum a infantis
  • Nigella sativa, perilla krovitá, rdesno stavikrv, senovka grécka, galangal, ženšeň, zázvor, kurkuma longa, kurkuma manga, mäta, tamarind, žerucha, mizuna, tulsi, koriander zelený, amomum subulatum, piper longum, glycyrhyza glabra,
  • Citrónová tráva, limetové listy, smil piesočný
  • Berberin pri SIBO – oregáno, medvedí cesnak, alicín, dráč obyčajný /berberis vulgaris/
  • Sumac, rasca rímska, horčicové semienko – zálievky
  • Karob, tapioka, rastliné mlieko, zelený čaj
  • Granátové jablko, červená cibuľa, medvedí cesnak, škorica, klinčeky, batáty, topinambur, yam,
  • /Kimchi/ Kyslá kapusta s ľanovým semienkami lactobacillus plantarum – lignocelulozová biomasa + kurkuma a chilli kapsaicín
  • Feta syr s ľanovými semienkami + amarant s medvedím cesnakom nakladaným v kurkume
  • Vhodné tuky na tepelnú úpravu a panenské oleje /olivovový, pupalkový, borákový, požlť farbiarsky, tekvicový, ľanový, konopný, repkový, reďkovkový, perillový, z chia, avokádový je vhodný aj na tepelnú rýchlu úpravu, sezamový, olej z vlašských orechov a pod. /

 

 

V závere ešte pár viet k desenzibilizácii potravinovými alergénmi

 

Spracovanie potravín má dokázateľný  jeho vplyv na štruktúru proteínov a na alergický potenciál. Získanie úplnej predstavy o tom, ako môžu potravinové proteíny ovplyvniť alergenicitu, si vyžaduje pochopenie o spracovaní a následne narušení  štruktúry a vlastnosti potravinových proteínov na molekulovej a makroskopickej úrovni

Teplom indukovaná čiastočne skladaná forma je kineticky znehybnená v dôsledku medzimolekulovej výmeny disulfidov a zachováva  väčšinu zo svojej pôvodnej sekundárnej štruktúry natívneho proteínu. V rozvinutom stave proteínu sa v dôsledku zvýšenej flexibility polypeptidov môžu vytvoriť nové epitopy, ktoré sú za normálnych okolností ukryté vo vnútri proteínu a na povrch sa dostávajú až  čiastočným rozvinutím proteínu. Podobným spôsobom sa pravdepodobne budú po tepelnom spracovaní správať všetky globulárne proteíny, obzvlášť tie, ktoré majú vnútromolekulové disulfidové väzby. Niektoré z alergénových rodín strácajú schopnosť vyvolať  alergickú reakciu pri tepelne úprave.

Je potrebné si uvedomiť že aj pri tepelnom spracovaní sú niektoré z alergénnych rodín  termostabilné a ich konformačný  epitop zostáva nezmenený tak je to napríklad u zelerového koreňa. Je zaujímavé, že tepelnou úpravou môžeme  výnimočne alergenicitu potravín zvyšovať. Príkladom je burský oriešok. “Surový“ burský oriešok vykazuje pomerne nízku alergenicitu, ale praženie burských orieškov pri veľmi vysokých teplotách ich alergenicitu rýchlo zvyšuje zmenou konformácie protínu omnoho viac než varenie pri nízkych teplotách. Podobným príkladom je i šošovica.

Tepelné spracovanie môže byť prevedené pečením v rúre, v mikrovlne/alergenicitu stráca jablko/ Takisto sa môže alergenicita znížiť,  namáčaním , klíčením alebo kvasením /soja/olúpaním a ošúpaním plodov. Zmena štruktúry bielkovín môže viesť k porušeniu epitopov a následne zmeniť alergénnosť potravín.

Za pomoci Maillardovej reakcie a enzymatického hnednutia boli pozorované  zmeny zničenia konformačných epitopov u čerešní. Tiež  bolo zistené, že pražením sa znížila alergénnosť lieskových orechov, najmä u pacientov citlivých na peľ brezy.  Ak Maillardova reakcia sama o sebe je schopná znžiť IgE reaktívnych epitopov, dôležitých pre  alergie je na mieste zvážiť zo strany špecialistov/ výskumu/ zavádzanie potravinovej dezenzibilizácie podľa individuálnych potrieb pacienta /zistiť či je pacient citlivý na konformačný, lineárny alebo obidva typy epitopov./ Na druhej strane treba brať do úvahy aj riziko t.j. tepelným spracovaním preukázaná  zvýšenie IgE väznosť, u arašidov, preto je na mieste postupovať opatrne  pri alergiách na potraviny , ktoré môžu spôsobiť anafylaxiu.

 

Pokračovanie  o potravinách- zelenina, bylinky  potlačujúcich imunitné reakcie vrátane protizápalovej stravy nabudúce.

 

zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3572819/#B7

https://www.koreamed.org/SearchBasic.php?RID=0124KJN/2004.37.7.540&DT=1

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5102834/

https://waojournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40413-016-0121-4

https://pdfs.semanticscholar.org/7f73/dec551f5ff3f97a6d66f2a275dad680de820.pdf

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4256569/

https://www.facebook.com/MichalPijakMDPersonalizedPaleoNutrition/posts/963291290421061:0

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC124017/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4429457/#CR116

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4062106/

 

 

 

 

 

 

 

Tento post videlo 3,582 ludi

5 Comments Add yours

  1. Andrea Borovská says:

    Ďakujem za výborný článok,dcérka má žiaľ tiež AD, uz s tým bojujeme veľmi dlho. U imunológs jej bola disgnostikovaná “len” alergia na psíka možná HIT, kožná lekárka však vravela že pravdepodobne je tiež prítomná potravinová intolerancia, ale keďže má dcéra permanentne pokožku vzlom stave nie som schopná ani rozoznať nejaku negatívnu reakciu na zložku v jej jedálničku, ktorú netoleruje. V zúfalstve som kupila fooddetective( áno už viem že to nebolo najšťastnejšie riešenie), vyšlo jej toho vela hlavne pšenica, kravské mlieko, ryža (moze byt pri AD problémová?) a vajcia . Neviem si predstaviť jej obmedziť takto rozsiahlo jedálniček. Robia testy na potravinovú intoleranciu aj metabolické ambulancie? Chápem,že pri AD nie je jednoduché nájsť iritujúce elementy , ale chcem Vás poprosiť o akúkoľvek radu,ktorá by ma nasmerovala , akým smerom sa máme vydať pri dcérkinej liečbe AD. Už som z toho zúfalá, neviem či to čo jej dávam jesť jej náhodou neubližuje ( už 3 roky sa každú noc škriabe :(

    1. Nemyslím, že je nutné robiť testy na potravinové intorlerancie s výnimkou HIT. Ak nemá potravinovú alergiu skúste urobiť eliminačnú diétu ale vždy len jednu potravinu na týždeň. Skôr by pomohlo zaradiť probiotiká a protizápalovú stravu.

  2. Alena says:

    Moja dva a pol rocna dcerka ma 4mesiace exem…tak rada by som jej davala jogurty.Nezjedla este ani jeden.Mozem jej teda davat probiotika ,teda v tabl.forme?Exem ma hlavne po paradajkach ,ktore ma velmi rada.

  3. Renka Beláková says:

    Vynikajúci článok. Obrovské množstvo kvalitných, overených informácií.
    Ďakujem. :) jednoducho skvelé.

    1. Ďakujem pekne za uznanie.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *