Nemusím polotovary

Veľa otázok v posledných dňoch, veľa debát o tom, aké potraviny sú rizikové a čo nám  na tom našom  ,,tanieri” škodí najviac. Okrem stovky iných faktorov, problémom číslo jeden, pre mňa zostávajú polotovary. Aby sme sa chápali, ide o potraviny vyrobené akoukoľvek priemyselnou technológiou, balené, viaczložkové s predĺženou trvanlivosťou. A to sa týka aj nápojov.  Musia byť polotovary nevyhnutnou súčasťou pokroku a evolúcie?

 

Vysvetlím asi takto a jednoducho: ten kto vyrába polotovary, potravinársky priemysel a za ním ľudia, ktorí ťahajú za nitky v tomto lukratívnom biznise,  potrebujú lacno teda čo najlacnejšie nakŕmiť masy ľudí. Veľké nadnárodné holdingy na základe dokonale zvládnutého prieskumu selektujú národy, regióny a krajiny podľa ich priorít a nárokov na stravovanie. Niektoré obyvateľstvo v krajinách napr. v oblasti stredozemného mora si potrpí na kultúru, autá, jedlo čiže sa stravujú v reštauráciách s určitou úrovňou, kým obyvateľstvo inej krajiny zvádza v chudobnejších regiónoch boj o prežitie a nakŕmenie detí. Snáď Vás teda neprekvapí aj takáto kategorizácia našej krajiny. Naše stravovanie nie je o tom, že mamičky sú doma, nepracujú, pečú a varia z normálnych, kvalitných surovín  napríklad aj z vlastnej úrody a môžu sú to dovoliť, pretože manžel uživí rodinu. Naše rodiny nie sú o tom, že keď sa nestihne navariť večera, tak celá rodina sa presunie zdravo a dobre najesť do lokálnej kvalitnej reštaurácii, kde všetci vrátane majiteľa reštaurácie sú spokojní . Naše rodiny sú rozdelené a rozhádané, rozbité, uponáhľané a vyčerpané. Živitelia z niektorých regiónov sa vzdávajú možnosti vidieť vyrastať svoje deti a zarábajú v cudzine aspoň na nejaké to jedlo pre svoju rodinu. Pokiaľ čas netrávia ešte úbohejšie a pohodlnejšie, v krčme. Rodičia prichádzajú domov vo večerných hodinách a nemajú síl riešiť pečenie domáceho chlebíka alebo koláčov na ráno pre deti do školy /pozdravujem výnimky viem, že sú ale o tom neskôr/. Takto v skratke to vyznie extrémne a pateticky viac ako treba ale asi treba.

A toto všetko, korporácie postrkujúce ľuďom pod nos základné potraviny vylepšené podľa kritérií cieľovej oblasti vedia, vrátane toho, že ľudia nemajú čas sa zaoberať analýzou potravín a prípadnými následkami pre organizmus. Šetrí sa čas a peniaze. Výrobcovia potravín zadávajú výrobcom aditív a laboratoriám syzifovské úlohy, kde si biochemici lámu hlavu nad tým ako vyrobiť párok za 50centov, takmer bez mäsa, krokantný, pevný, mastný a s prijateľným dizajnom. A hlavne so všetkými senzorickými vlastnosťami dosiahnutými chemickou cestou, úspešne oblbujúcimi prahové schopnosti chuťových buniek. Ich úlohami je vymyslieť čo najlacnejší a najlepší produkt, chlieb, croisant, šunku, ktoré vydržia mesiace, čo na tom, že tam plávajú syntetické zložky, zvýrazňovače chuti, farbivá, emulgátory.

V niektorých krajinách pod tlakom médií, výrobcovia potravín prišli z nápadom ako upraviť alebo znížiť obsah éčiek na etikete aj napriek výskytu daného aditíva. Začali nepopulárne éčka nahrádzať prírodnými aditívami , ktoré vypisujú slovom / prírodné farbivá zo zeleniny a ovocia/ alebo ak sa jedná o aditívum napríklad z červenej repy a vo výrobku sa nachádza červená repa sa nemusí teda uvádzať. Alebo miesto glutamátu sódneho sa pridajú kvasničné extrakty alebo hydrolyzáty, ktoré sa už tak nepriateľsky na etikete netvária ale sú zase drahšie ako glutamát. Týka sa to však niektorých krajín a ich legislatívy. Kým v západných krajinách je skôr trend používať stabilizátory nevyhnutné pri výrobe šunky a mäsových polotovarov vo Východnej Európe sa s pestrosťou éčiek a náhrad mäsovej zložky vedia naozaj výrobcovia pohrať. A to platí aj pri iných výrobcoch napríklad cukroviniek a pekárenských lahôdok s praktickou dlhou trvanlivosťou. Ich prístup, rafinovanosť, stratégia a marketing je tichým vírusom, ktorý sa pomocou médií a systému, v ktorom žijeme plazí do našich domácností a vykoná tam okrem chvíľkovej chuťovej extázy, nepredstaviteľné škody. Preto finančný rozdiel, ten, čo ušetríme na kvalitnej jednodruhovej zelenine lebo sa nám ju nechce očistiť a pripraviť z nej dieťaťu nátierku takže radšej kúpime tú hotovú a lacnú v reťazcoch, tak ten ušetrený peňažný rozdiel, necháme u lekára alebo v lekárni. A to je fakt také ľudské.

Prosím Vás ako už po mnoho krát, nájdite si čas na čítanie etikiet a premýšľajte čo kúpite. Nájdite spôsob ako ušetriť čas na prípravu domáceho jedla. Naučte sa brániť seba a svoju rodinu, pred  industrializovanými potravinami, čo je  takmer 90% ponuky celého sortimentu obchodných reťazcov. Kupujte radšej menej jedla a kvalitného. Už sa opakujem a zrejme to budem opakovať o týždeň na kurze varenia, či v nejakom médiu opäť, až kým aj Vy nespoznáte svojho nepriateľa a prestanete ho jednoducho vláčiť v nákupných taškách domov :)

P.S. Len pre  objasnenie. To, že jednotlivé potravinárské  spoločnosti a výrobcovia segreguju svetový trh podľa interných kritérií a maximálneho profitu, ktorý sa snažia dosiahnuť v danej krajine je skrátka fakt. V niektorých krajinách sú i navonok identické polotovary rozdielne zložením ako je to u Cocacoly alebo u Nestlé a iných výrobcov. Nejedná sa o hodnotenie ,,nevyspelosti“ krajiny ako uviedla v diskusii  na facebooku  jedna mamička. Vyspelosť krajiny si hodnotiť nedovolím a v tomto ,,pomyslenom” kontexte už vôbec nie. Skrátka výrobcovia polotovarov pokiaľ ich v tom necháme, nás budú otravovať viac ako v krajine, kde spotrebitelia  vyjadria otvorený a účinný nesúhlas  s postupom výrobcu alebo výrobok jednoducho prestanú kupovať. Skôr by som odporučila  ľudom u nás na Slovensku nebáť  sa povedať svoj názor, zisťovať si veci na príslušných úradoch a sťažovať sa ak treba  v médiách a u výrobcov. Robíte tak službu sebe aj iným. Veľa šťastia.

Tento post videlo 1,535 ludi

6 Comments Add yours

  1. Bibi says:

    Dobrý deň,

    ja by som sa chcela spýtať, že všetci hovoria o tom, že si máme potraviny vyberať na základe čítania etikiet. Avšak nikto ešte nikdy nespísal, aké sú tie pravé potraviny, čo presne máme hľadať na etiketách a aké parametre sú dobré pre jednotlivé potraviny.
    Prosím Vás, viete nám to vysvetliť príp. napísať blog o etiketách a čo na nich hľadať? :)

    Ja som sa rozhodla iba niekedy teraz dávať si pozor na výživu a potraviny. Ale absolútne neviem, ako a od čoho začať. Máte pre mňa nejaké tipy?

    Taktiež by som sa chcela spýtať, na FB page píšete, že pomáhate ľuďom pri chorobách, čo je dobré jesť pri danej chorobe. Máte nejaký blog na túto tému alebo chystáte sa spísať niečo také? Bolo by to super.

    Vopred Vám ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    1. Dobrý deň, ďakujem za postrehy ohľadom etikiet. Na túto tému pripravujem blog už pár týždňov. Pokúsim sa komplexne priblížiť problematiku zrozumiteľnosti označovania aditív a jednotlivých surovín na etiketách pre koncového spotrebiteľa a vytvoriť určitú navigáciu medzi vhodnými a menej vhodnými potravinami respekt. zbytočnými k zakúpeniu :) Je to však veľmi náročná téma pretože každý máme iné preferencie výberu tovaru podľa individuálnych potrieb a pohľad bude skôr subjektívny. Vysvetlím prečo:ja by som sa napríklad nikdy nezaoberala hľadaním vhodnej paštéty, žuvačky, zmrzliny/komerčnej vo vaničkách / podľa aditív pretože ich jednoducho považujem za nepotrebné a vždy plné nevhodných látok a ingrediencií. V každom prípade sa treba naučiť porozumieť etikete a pochopiť skôr čomu sa vyhnúť.:) K výberu potravín pri chorobách poviem len toľko, že táto téma je výsostne personalizovaná a to čo prospeje jednému nemusí druhému. Preto organizujeme kurzy varenia napríklad pre určité skupiny ľudí s výskytom potravinových intolerancií napr.HIT, celiakia, alebo varenie pri Diabetese kde poradiť im je jednoduchšie ak viem na akú problematickú oblasť zacieliť pri výbere potravín. Písať blog o výbere jedál ku konkrétnym diagnozam však nestíham pretože na to nemám časový priestor. Chystám však blog o najúčinnejšých ochranných látkach proti oxidačnému stresu čo je podľa mňa veľmi dôležité pre každého jedinca. Pekný deň prajem.

      1. Bibi says:

        Super, veľmi sa teším. Ďakujem za odpoveď a želám vám všetko dobré. :)

  2. Katarina says:

    Uz dlho mam pocit, ze to s mojim stravovanim nestoji za vela., ale co je horsie, v poslednej dobe sa uz tak aj citim. Zaslobodna som bola clovek “restauracny”, ale pravdou je, ze u nas si ani pri velkom usili velmi nevieme vybrat restauraciu, kde by sme sa naozaj dobre najedli (dobre v zmysle, chutne a zdravo). Problem je, ze varit neviem. Zvladnem akurat tak nejake polievky, ktore varim dost intuitivne, najcastejsie zeleninove, do ktorych nahadzem co mam prave poruke. Ale s narocnejsimi jedlami to radsej ani neskusam. Takze sa chcem spytat. Robievate kurzy varenia? (v tomto clanku ste to prave spomenuli). Ak ano, mala by som velky zaujem o dalsie informacie. Vopred dakujem :))

    1. Dobrý deň, nikdy nieje neskoro sa učiť variť :) budem rada keď nás navštívite na kurzoch varenia. Sú medzi nimi aj moje. http://www.poluscitycenter.sk/sk/zabava-oddych/skola-varenia/aktualne-temy?page=1

      a dobré rady k vareniu nájdete aj tu takmer pridávam niečo pre inšpiráciu
      https://www.facebook.com/terapiajedlom

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *