o hubách…Hliva v ovsenej placke s baklažánom, cuketou a tofu a iné

Betaglukány a polyfenoly  v potravinách alebo …

ako podporiť imunitu pomocou húb /shitaké, hliva ustricovitá/ a zeleniny.

V úvode, nič nové pod slnkom, pretože spoľahlivo múdra príroda nám ponúka rôzne možnosti obživy a zároveň ochrany ľudského organizmu. Je iba na nás ako využijeme v dnešnej dobe vedomosti a informácie, ktoré poskytuje  súčasný výskum prostredníctvom médií  a tiež tie nemenej dôležito uchovávané v tradíciách. Určite ste počuli o pôsobení betaglukánov na imunitný systém. Niektorí lekári alebo výživoví  poradcovia ich odporúčajú vo forme vitamínových  doplnkov, imunostimulačných preparátov, ktorými je trh presýtený. Ja sa však nebudem venovať izolovanej forme betaglukánu v doplnkoch, i keď ich účinnosť je preukázateľne užitočná. Betaglukány sa totiž nachádzajú v potravinách, ktoré podľa voľby, denne môžeme využívať v jedle.

Čo sú betaglukány? Sú to polysacharidy, polyméry glukózy, ktoré tvoria stavebnú časť bunkovej steny  väčšiny húb a kvasiniek. Nachádzajú sa v rastlinách a mikroorganizmoch tiež vo forme granúl v cytoplazme bunky. Podľa posledných poznatkov sa im pripisujú imunomodulačné vlastnosti, schopnosť stimulovať hladinu cholesterolu a glukózy, pohlcovať mikotoxíny, liečiť dermatologické ochorenia a v konečnom dôsledku môžu pomôcť v boji proti onkologickým ochoreniam. Najznámejšou potravinou obsahujúcou betaglukán, dostupnou v našich končinách je hliva ustricovitá  /pleurotus ostreatus/, ktorá sa dá vypestovať v domáci podmienkach a jej predaj u nás je celoročný. Je lepšie konzumovať mladé plodnice, u starších sa občas objaví horká chuť.

Ďalšia huba s týmito výnimočnými vlastnosťami, ktorej treba dať priestor v našich kuchyniach je húževnatec  jedlý/shiitake/ lentinula edodes pôvodom z Ázie.  Hoci huby obsahujú bielkoviny, tuky aj cukry ich energetická hodnota je nízka však nutričná hodnota húb má svoje opodstatnenie. Obsahujú vlákninu /chitín/ pre správne trávenie, minerály, vitamíny, aminokyseliny, terpény a steroidy a iné fytolátky.Čerstvé huby majú cca 90% podiel vody čiže pri sušení sa ich hmotnosť zníži takmer desaťnásobne. Sušina húb obsahuje 5-40% bielkovín. Bielkoviny majú najväčšie zastúpenie a v menšej miere tuky aj cukry. Významnou zložkou sú však aj aromatické vlastnosti /terpény/. Okrem týchto druhov sú aj iné hodnotné huby napr. kuriatka, hríby a pečiarka poľná /šampiňón/u všetkých však platí s mierou. Za  dennú dávku pre dospelého jedinca sa pokladá pokrm pripravený z maximálne 200gr čerstvých húb. Znášanlivosť húb je u každého iná však za bezpečné sa považujú ku častej konzumácii práve hlíva a shitaké. Kuriatka napríklad  obsahujú cenný provitamín A ale majú iba 4% stráviteľnej bielkoviny, čiže niekto by mohol mať s ich trávením problém. Zase pečiarky alebo šampiňóny sa neodporúčajú podľa niektorých mykológov /Pavol Škubla/ konzumovať často napriek dobrej  stráviteľnosti a esenciálnym aminokyselinám pre toxín agaritín vedúci k ochoreniam pečene. Ďalší mykológovia tvrdia,  že sú výživné  a najchutnejšie surové, bezpečnejšie sú však tie umelo pestované.

Po dôkladnej ,,sondáži“ som toho názoru, že ak šampiňóny tak raz do týždňa a tepelne upravené a nie malým deťom do 2 rokov pre istotu. Huby dokážu z prostredia vstrebávať i rôzne jedovaté prvky /arzén, ortuť, kadmium, chróm/  a tiež je diskutabilný ich zber v spádových industriálnych oblastiach, ktoré sú zdrojom škodlivých emisií. Považujem za potrebné vás o tom informovať avšak určite nie vyplašiť, pretože imunitný systém zdravého človeka sa s malými náhodnými dávkami vysporiada, užitočnejšie je však poznať zdroj – miesto zberu. Čo sa týka  hlivy a shitaké sú pestované na farmách, dúfam v kontrolovaných podmienkach. Pozitívom je,  že na Slovensku máme dosť kvalitných dodávateľov. Huby sú takmer rovnocenným bielkovinovým  zdrojom ako mäso aj tu platí však  premisa ,,všetko s mierou“. A v praxi tieto dva druhy bielkovín nemiešajte prosím. Mäso na hubách a aj na smotane  je síce populárne ale pre  náročný spôsob trávenia nie najšťastnejšia kombinácia….úprimne, fascinujú ma pri čítaní rôznych publikácií /atlasoch/ o hubách ich kreatívne odporúčania  o  využití priameho spracovania húb v kombinácii s mäsom a vajciami a mäsom a smotanou a vajciami …:). Fajn, autori o zdravom stravovaní zatiaľ ešte nepočuli  alebo  vlastne tu ide iba o morfológiu a začlenenie druhov, varovanie pred rôznymi  otravami veď chvála im aj za to. Rady ako tú hubu vlastne čo najkomplexnejšie využiť pre jej liečivé vlastnosti musíme hľadať  pracnejšie.

Takže ako nato:

  1. používajte kombináciu  zeleniny a húb –  ak sa vám to zdá ,,nemastné neslané” tak použite napr. pri gratinovaní zeleniny kvalitný syr parmezán, pecorino, goudu alebo aj  na studeno s bryndzou, či dochutiť pestom alebo jogurtovým dressingom
  2. kombinujte huby a škroby, sacharidy /obilniny, ryža, zemiaky, celozrnný chlieb/ aj cestoviny ale skúste celozrnné ak už…
  3. huby a strukoviny
  4. huby a tofu, tempeh
  5. huby a v zeleninových polievkach
  6. huby a semienka /ľan,sezam,slnečnica/
  7. urobte si domáce korenie z húb

Domáce korenie z húb – vysušené huby /ideálne na slnku vitamín D/ pomelieme a spolu s mletým čiernym korením, rascou mletou, mletými horčicovými semienkami  uzatvoríme v plastovej alebo sklenenej nádobe a označíme dátumom výroby.

  • Ak chcete jesť nevyhnutne huby s vajíčkami  tak vajíčka si dajte varené na tvrdo alebo na mäkko k narýchlo orestovaným hubám /hlíva, shitaké/- vajíčka takto upravené  majú  najlepšie využitie pre organizmus.
  • Používajte túto zeleninu: baklažán, tekvica hokkaido, cuketa, ružičkový kel, kel, mrkva, cesnak, červená a biela cibuľa, repa červená, paradajky, špenát, mangold tieto všetky majú významné zastúpenie polyfenolov, flavonoidov a iných dôležitých fytolátok, ktoré sú prospešné  tak isto ako známe vitamíny.
  • Strukoviny: bôb, červená šošovica, šošovica, fazuľa azuki, biela, strakatá, mungo.
  • Obilniny:  ovos a jačmenné krúpy /betaglukány/, quinoa, bulgur, pohánka, polenta, kuskus.
  • Hubu shitaké môžeme doplniť v tepelnej úprave s riasami hijiky, takéto jedlo nám poskytne zvýšený prísun minerálov /vápnik/ a vitamínov. Pravidelnou konzumáciou 2 x do týždňa pomôže stimulovať imunitný systém a reguláciu tlaku.

Hliva s baklažánom, cuketou,  a tofu  v ovsenej placke  /4 porcie/

Tento recept pôsobí ako prírodné prebiotikum stimulujúce zdravú črevnú mikrofloru. Použila som ovsenú múku a ovsené krúpy, spolu s hlivou, baklažánom a cuketou. Ovos obsahuje vitamíny skupiny B, lecitín, betaglukán, železo a iné dôležité minerály.

Na ovsené potrebujeme placky:

300gr ovsenej celozrnnej múky

200gr špaldovej múky hladkej

100gr uvarených zemiakov

Soľ morská

Voda podľa potreby

Z múky a uvarených zemiakov vypracujeme na doske pevnejšie cesto ale poddajné. Vyvaľkáme guľaté  placky do požadovanej veľkosti a opečieme krátko do 2 minút na panvici. Nesmieme ich piecť  na slabom ohni a dlhšie, pretože  stvrdnú a nebudú sa dať zavinúť.

P1080999P1080995P1080996

Na grilovanú zeleninu potrebujeme:

Kurkumu pol lyžičky

Olivový olej 3lyžice

200gr hlivy ustricovitej

1 baklažán

1 menšiu cuketu

100 gr tofu

50gr čerstvých listov repy a mladého špenátu

Gomasio- sezamové a ľanové semienka

Rascu, korenie, saturejku

Príprava:

Na panvici ohrejeme olivový olej,  pridáme kurkumu, rascu, bylinky a orestujeme tofu, hlivu s baklažánom a cuketou na silnejšom ohni aby sa voda rýchlejšie odparila. Dochutíme soľou a mletým korením. Teplú zeleninu a tofu  posypeme podľa chuti gomasiom ,čerstvými listami špenátu a repy, dáme do placky a môžeme ochutiť troškou domáceho  bazalkového alebo paradajkového pesta s lyžicou kvalitného jogurtu.

Zapekané chlebíky  s hlívou, mangoldom a parmezánom

IMG_2258

IMG_2265

Podobne si pripravíme ďalší pokrm, keď grilovanú zeleninu s hlivou dáme na opečený celozrnný chlieb a posypeme pecorinom, bryndzou, parmezánom alebo iba dekorujeme čerstvou listovou zeleninou. Ak budete pripravovať huby shitaké, pridajte na záver mangold alebo malé množstvo /lyžičku/ namočených  riasy hijiky krátko orestovaných  na panvici.

Čo sa týka tepelnej úpravy mala by byť krátka do 10 minút a zeleninu obsahujúcu vitamín C a B9 / kyselinu listovú/ upravujeme nakoniec  /špenát, brokolica, listy červenej repy, mangold/  alebo pridávame čerstvú /klíčky/ listová zelenina.

Na záver ešte  pár slov. Je pravdou, že takéto využitie glukánov zo stravy optimálne nepokrýva zvýšené nároky na určité druhy liečby zníženej imunity. Je však jej  súčasťou  a tiež prevenciou. Ak je človek presvedčený,  že mu pomôžu iba vitamínové doplnky napríklad z hlivy nech siahne po slovenskom výrobku alebo českom. U nás máme bohaté skúsenosti s prípravou a izoláciou toho zatiaľ najvyužiteľnejšieho fungálneho  betaglukánu, inhibítora ochorení spojených s nádorovým bujnením. Hľadajte na výrobku označenie betaglukánu vo forme 1,3 / 1,6. Jedná sa o označenie pozície uhlíkov v reťazci viazanom väzbami /viazanie glukózy/ na uhlíkoch  a na menších postranných reťazcoch. Nevyhadzujte zbytočne peniaze za neoverené multikomplexy  alebo ak chcete aj  inú možnosť, veľmi dobrá huba na podporu imunity je imperfektná forma huby tzv. čaga- ryšavec šikmý /Inonotus obliquus/.Pije sa vo forme čaju a rôznych kombinovaných odvarov podľa potreby jednotlivca. Ak budete využívať v dennom stravovaní viac imunitných stimulantov zo zeleniny, ovocia a obilnín mali by ste si udržať telo v kondícii a je predpoklad, že drobné infekcie a  ,,sezónne“  ochorenia  si dokáže váš organizmus vyliečiť sám bez podpory vitamínových doplnkov.

Tento post videlo 1,994 ludi

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *